Článok patrí do série každodenných zamyslení z evanjelia podľa Lukáša s názvom … a začali sa radovať.
Keď mal dvanásť rokov, jeho rodičia sa vybrali na sviatky… Po Veľkej noci, keď sa vracali domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme… Keďže sa domnievali, že je niekde v sprievode, prešli deň cesty, potom ho hľadali medzi príbuznými a známymi. Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa… Keď ho zbadali, stŕpli od údivu a jeho matka mu povedala: Dieťa moje, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali. On im odpovedal: Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi? No oni jeho slovu neporozumeli. Vrátil sa s nimi…
Lukáš 2: 41 – 51
Tridsať rokov Ježišovho života je v Písme zahalené mlčaním. Len raz je toto mlčanie prerušené a to práve prečítanou udalosťou. Prečo práve ňou? Lebo ona predznamenáva celý ďalší Ježišov život. Pozrime sa, ako a čím.
Ježiš sa rodičom stratí. Nevedia totiž, že zostal v Jeruzaleme. Nakoniec Ho nájdu v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. Ježiš však nie je len poslucháč. On má aj poslucháčov, o ktorých čítame: Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami. Chlapec z chudobnej vidieckej rodiny „školí“ školených teológov! Nie div, že jeho rodičia stŕpli od údivu. Mária mu však vyčíta: Dieťa moje, čo si nám to urobil? Ale Ježiš hovorí: Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že musím byť vo veciach svojho Otca (Roh)?
Prvýkrát počujeme Ježiša prehovoriť. Jeho slová prezrádzajú, že už od detstva mal hlboké vedomie svojho božského synovstva. Mária hovorí: Pozri, tvoj otec a ja… Ježiš hovorí: Pozri, môj Otec. On nepatrí predovšetkým svojim rodičom, ale svojmu Otcovi. Preto si oni nemôžu robiť na Neho nárok. To môže jedine Otec. Preto Ježiš musí byť vo veciach svojho Otca. Musí. Jeho celý ďalší život bude stáť pod týmto musí. Ale čo sú to tie Otcove veci, v ktorých Ježiš musí byť? Je to dielo spásy, ktoré Ho Otec poslal vykonať. Preto Ježiš neskôr povie: Syn človeka musí mnoho trpieť… Musí byť zabitý a tretieho dňa vzkriesený (Lk 9:22).
Tak, ako pre Ježiša, aj pre nás platí, že musíme byť vo veciach nášho nebeského Otca. Plniť jeho vôľu, ktorá je pre nás rovnako záväzná, ako bola pre Ježiša.
Pane, nech naša poslušnosť svedčí o tom, že aj my sme deťmi tvojho Otca!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
