Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Ako je napísané u proroka Izaiáša: Hľa, ja posielam pred tebou svojho posla, aby ti pripravil cestu. Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! – tak vystúpil Ján Krstiteľ na púšti a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov.
Marek 1:1 – 4
Sme na začiatku evanjelia, nie Markovho, ale Ježišovho evanjelia. Teda radostnej zvesti, s ktorou Ježiš prišiel na svet. Je to zvesť o záchrane, vyslobodení, odpustení. Ale evanjelium nie je len zvesť, ale aj príbeh, ktorý začal Ježišovým príchodom na svet. Bez príbehu by nebolo ani zvesti. Keby sa nebolo nič stalo, nebolo by o čom hovoriť a čo zvestovať. Preto je Ježiš nielen zvestovateľ spásy, ale aj nositeľ spásy. Zvestuje spásu, ktorú i sám vykoná.
Ježiš však neprichádza na svet ako neohlásená návšteva. Práve naopak. Skôr, ako na javisko ľudských dejín vystúpi On, vystúpi jeho posol. Naplní sa tým proroctvo: Hľa, ja posielam pred tebou svojho posla, aby ti pripravil cestu. Hlas tohto posla nebude znieť v Jeruzaleme na chrámovom nádvorí, kde by mohol zaniknúť uprostred rušnej chrámovej prevádzky. Zaznie na púšti, preč od hluku a zhonu života. Na mieste, kde tento hlas nemusí súperiť s inými hlasmi, ktoré odvádzajú našu pozornosť iným smerom. Lebo ak chceme počuť Boha, musíme vytesniť ostatné hlasy, aby sme počuli ten, ktorý nás vyzýva: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!
Ale ako pripraviť Pánovi cestu do nášho života? Do nášho srdca? Pokáním. … vystúpil Ján Krstiteľ na púšti a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov. Vždy, keď ide o Boha, o to, ako sme na tom pred Ním, ide o pokánie. Lebo s Bohom sa nemôžeme stretnúť ako rovný s rovným. Dokonca ani tak, že sa budeme šplhať po rebríku zbožnosti. Nejde o to, že sa najprv musíme dostať dosť vysoko, ale že sa najprv musíme pokoriť dosť hlboko. Lebo bez pokánia niet odpustenia.
Krst, ktorý Ján kázal, slúžil ako viditeľné znamenie pokánia. Kto sa nechal pokrstiť, urobil tak na znamenie toho, že Bohu vyznal svoje hriechy a prosil Ho o odpustenie. Len takí ľudia majú zasľúbené odpustenie. Takí, ktorí sa stretnú s Bohom na kolenách.
Pane, pomôž nám pri stretnutí s Tebou pamätať na to, kto si Ty a kto sme my!
