Tvárou v tvár svojmu hriechu sa musíme vyvarovať dvoch nebiblických pascí: jednou je zúfalstvo z toho, že náš hriech je neodpustiteľný; druhou je ľahkovážne domnievanie sa, že môžeme porušiť Božie nariadenia bez bolestivých dôsledkov.
Dávidov pád v 2. Samuelovej 11 patrí k najsmutnejším príbehom v celom Písme. Zároveň je veľmi užitočný, keďže nám prináša nádej v Božie nesmierne milostivé odpustenie a pritom nás varuje pred strašnými dôsledkami hriechu – a to i odpusteného.
Keď sa dostávame k 2. Samuelovej 11, Dávid je na svojom vrchole. Jeho kráľovstvo sa upevnilo, jeho nepriatelia boli podrobení a práve prebiehajú prípravné práce pre stavanie chrámu v Jeruzaleme. Potom Dávid náhle pácha ohavný hriech: ukradne manželku iného muža a jeho dá zavraždiť, aby to zamaskoval (2Sam 11). Pán potom posiela proroka Nátana, aby Dávida konfrontoval s jeho hriechom (2Sam 12). Dávid robí pokánie. Boh mu odpúšťa. Dávid však napriek tomu musí znášať dôsledky svojho hriechu.
Udalosti po Dávidovom hriechu v 2. Samuelovej 12 nás učia minimálne tri praktické veci:
1. Boh je úžasne milostivý ku kajúcnym
Keď za Dávidom prichádza Nátan, Dávid vyznáva: „Zhrešil som proti Hospodinovi“ (2Sam 12:13). Potom prorok Nátan vyhlasuje: „Hospodin ti odpustil tvoj hriech, nezomrieš“ (13). K Božiemu odpusteniu Dávidovi patrí:
• Dočasné právne odpustenie. Pán odkladá požiadavku zákona, podľa ktorej majú byť vrahovia a cudzoložníci usmrtení (Lv 20:10; Lv 24:17). Ušetrí Dávidov život a neodníme mu kráľovstvo.
• Duchovné odpustenie. Boh zmieruje Dávida so sebou. Dávid neskôr píše: „Blahoslavený, komu je priestupok odpustený a hriech prikrytý. Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu“ (Ž 32:1-2). Neskôr Pavol spomína Božie odpustenie Dávidovi ako príklad toho, že Božia záchrana bola vždy pre tých, ktorí jej nie sú hodní, milosťou skrze vieru (Rim 4:4-8).
Hoci ma príbeh o Dávidovom hroznom hriechu trápi, som vďačný za to, že je v Písme zapísaný. Akú úžasnú nádej prináša Božia milosť hriešnikom ako my, najmä keď si uvedomujeme, aké hanebné naše hriechy sú. Boh ospravedlňuje bezbožných (Rim 4:5). Zachraňuje smilníkov a vrahov, ktorí robia pokánie (aj tých, ktorí druhých zneužívali či išli na potrat). Boh pozýva hriešnikov, aby utekali k jeho súcitu a štedrému ospravedlneniu (Iz 55:6-7).
2. Aj odpustený hriech má dôsledky
Hoci je úžasné čítať o Božom štedrom odpustení, mali by sme si taktiež pozorne všímať bolestivé a náležité dôsledky, ktoré Pán na Dávida zoslal za jeho hriech. Čítame, že Dávidov trest bol nevyhnutný pre to, aby si Pán zachoval svoju povesť (2Sam 12:14) a pre to, aby sa budúce generácie naučili, že hriech má dôsledky (1Kor 10:11; Rim 15:4). Pri štúdiu ďalších častí Dávidovho života som si často kládol otázku, či by pre Dávida nebolo ľahšie, keby nemusel zažiť tie hrozné udalosti na sklonku svojho života (sú zaznamenané v 2Sam 13-24).
Len sa zamyslite nad tým, ako sa plnia Božie slová cez Nátana:
• „Odteraz už meč nikdy neobíde tvoj dom“ (2Sam 12:10). Boh rozbíja mier a stabilitu, ktorú Dávid celý život budoval, a jeho kráľovstvo rozdeľujú dve občianske vojny.
• „Dopustím na teba pohromu, čo bude z tvojho vlastného domu“ (2Sam 12:11-12). Hanebný sexuálny hriech a násilná vražda, ktorých sa dopustil Dávid, opakujú jeho synovia, Amnón a Absolón, no tentokrát verejne.
• „Zomrie syn, ktorý sa ti narodí“ (2Sam 12:14). Dieťa splodené Dávidovým hriechom umiera sedem dní po narodení (2Sam 12:15-23).
Veľa vyznávajúcich kresťanov berie hriech na príliš ľahkú váhu. Dávidov príklad by nám mal pripomínať, že Boh tak nerobí. Ako sa pýtal Kalvín: „Ak Boh neušetril svojho služobníka Dávida, akým právom sa domnievame, že pri nás urobí výnimku?“ Bol som poradcom pre smilníkov, ktorí sa nakazili chorobou a s ktorými sa rozviedli manželskí partneri. Poznám ľudí, ktorí za zneužívanie detí išli do väzenia. Radil som mužom, ktorí prišli o zamestnanie, lebo v práci sledovali pornografiu.
Boh odpúšťa hriech s veľkou milosťou a za veľkú cenu. Taká láska by nás mala motivovať k tomu, aby sme pred hriechom utekali a usilovali sa o spravodlivosť (2Tim 2:22). Ak láska nestačí, dôsledky hriechu by mohli (1Tim 5:20).
3. Potrebujeme lepšieho kráľa, ako je Dávid
To je ústredná téma 1. a 2. Samuelovej. Hoci Dávid je lepší vodca v Izraeli ako jeho predchodcovia (a následníci), stále nestačí na to, čo Boží ľud potrebuje. Hoci jeho dobré vlastnosti ako muža podľa Božieho srdca ukazujú dopredu na Krista, jeho hriešny pád nám pripomína, že potrebujeme lepšieho kráľa.
Ježiš, Syn Dávidov, je bezchybný vodca, ktorý pri skúškach nikdy nezlyhal. Nemal hriechy, ktoré by musel zamaskovať. Nikdy v živote nezneužil svoju moc. Izraelské ženy pri ňom boli v bezpečí. Navyše práve vďaka plánu vydať Ježiša ako prostriedok zmierenia o 1000 neskôr mohol Boh odpustiť starozmluvným veriacim ako Dávid (Rim 3:25-26) spolu s nami všetkými, ktorí nespĺňajú Božie nároky (Rim 23-24Rim 23-24).
Nádherná rovnováha
V Písme vládne nádherná rovnováha. Zatiaľ čo Božia milosť povzbudzuje hriešnikov, aby sa k nemu prišli po odpustenie, jeho trest by nás mal zároveň povzbudzovať k tomu, aby sme nebrali hriech na ľahkú váhu (Heb 3:15, Heb 12:5). Dávidov príklad nám pripomína, že aj odpustený hriech má dôsledky, ktoré však neznamenajú, že nám Boh neodpustil.
Sledujte Božiu láskavosť a prísnosť pri čítaní 2. Samuelovej 12. Nepochybujte o tom, že je ochotný odpustiť aj tie najhoršie hriechy, a neskúšajte Boha oddávaním sa hriechu s predpokladom, že pokánie budete môcť robiť neskôr. Mnohí iní hriešnici (medzi nimi Šaul a veľa kráľov po Dávidovi) sa vo svojej vzbure zatvrdili a pokánie nenašli. Nevyhovárajte sa na ospravedlnenie, aby ste si racionalizovali hriech. Hriech za to nikdy nestojí.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/3-lessons-david-fall-forgiveness/
