Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Keď si Jozefovi bratia uvedomili, že ich otec je mŕtvy, povedali si: Len aby Jozef na nás nezanevrel a neodplácal sa nám za všetko, čo sme mu vykonali. Preto mu odkázali: Tvoj otec pred smrťou prikázal: Povedzte Jozefovi toto: Odpusť, prosím, svojim bratom prestúpenie a hriech, lebo spáchali na tebe zločin. Odpusť teda, prosím, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie.
Genezis 50: 15 – 17
Znovu sa tu otvára téma viny Jozefových bratov. Ale prečo sa vracať k niečomu, čo im Jozef už dávno odpustil? Jozef sa k tomu nevracia. Veď kto skutočne odpustil, ten už vinu blížneho nespomína, ani nepripomína. Nie je to Jozef, obeť, ale bratia, páchatelia, ktorí sa vracajú k svojej starej vine. Ich svedomie sa zobudí vtedy, keď zomrie ich otec Jákob. Prežijú strach, že Jozef otcovu smrť využije na pomstu. Preto si pomôžu lžou, aby sa ochránili pred Jozefom. Vymyslia si, že otec im povedal, aby oni povedali Jozefovi, že on, otec, ho zaväzuje, aby im odpustil. Tento priehľadný trik prezradí, že oni zrazu zistia, že minulosť nie je doriešená. Napriek tomu, že Jozef im odpustil.
On im nezostal nič dlžný. On nie, ale oni jemu áno. Zostali mu dlžní svoje vyznanie a pokánie. Júda síce v mene všetkých vyznal: Boh našiel našu neprávosť (Gn 44:16). Nepovedal však akú, ani voči komu. A čo je najdôležitejšie, bratia vtedy ešte nevedeli, že stoja pred Jozefom. Ale vo chvíli, keď sa im Jozef dal spoznať, oni od zdesenia onemeli. Jozefovo odpustenie sa odohralo tak, že bratia pod tlakom okolností padnú pred svojím bratom, ktorý im zo srdca odpustí. Odpustí im skôr, ako oni stihnú čokoľvek povedať. On ich predišiel svojím odpustením. On už od nich nič nečaká, ani nežiada. On nie, ale Boh áno.
Boh na tom stále drží svoju ruku. Lebo nič tak nezaťažuje spolužitie ľudí ako nedoriešená minulosť. A tak po rokoch, keď už nestoja pod ochranou otca, sa ozve ich svedomie. Spoznajú, že sa musia vrátiť k minulosti, ktorá z ich strany zostala nedoriešená. Že musia otvoriť svoje ústa a nazvať veci, ktoré stoja medzi nimi a Jozefom, pravým menom. Že to bolo prestúpenie, hriech a zločin. A k tomu pripoja dvojnásobné: Odpusť… Aký je rozdiel medzi ich pokáním v minulosti a vyznaním teraz? Keď sa previním voči bratovi, ale svoju vinu vyznám len pred Bohom; to bolo vyznanie bratov v minulosti. Teraz však prosia o odpustenie toho, voči ktorému sa previnili. Človek si to rád uľahčí. Previní sa voči bratovi, ale kajá sa len pred Bohom. Lebo Bohu je ľahšie vyznávať hriechy ako bratovi. Ísť za bratom stojí viac pokorenia ako ísť pred Boha. Ale práve to Boh od nás žiada.
Pane, pomôž nám byť dôslednými v našom pokání!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
