Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zármutku
Lukáš 22:45
Prečo Ježiš berie troch svojich učeníkov so sebou? Preto, lebo sú tu potrební svedkovia. Svedkovia čoho? Už dvakrát predtým ich Ježiš vzal so sebou, aby boli svedkami niečoho výnimočného. Prvýkrát ich vzal k mŕtvej Jairovej dcére, aby sa stali svedkami jeho moci, keď ju priviedol späť k životu. Druhýkrát ich vzal na horu premenenia, aby sa stali svedkami jeho slávy, keď im zjavil skrytú slávu Syna Božieho. Ale teraz ich berie so sebou, aby sa stali svedkami jeho smrteľnej úzkosti, v ktorej sa chveje hrôzou a zdesením.
Bez hrôzy, úzkosti a zápasu, ktorý Ježiš prežil v Getsemane, ani trochu nepochopíme veľkosť obete, ktorú priniesol na Golgote. Golgota je nepochopiteľná bez Getsemane. Preto tu boli potrební svedkovia, aby sme sa aj my dozvedeli, koľko stála Ježiša naša spása.
Ale situácia sa zvláštne otočí. Učeníci idú s Ježišom, aby boli svedkom jeho slabosti, aby Ho podopreli v jeho zápase. Ale výsledkom je to, že sme to my, kto je svedkom ich slabosti. Ježiš ich opakovane nachádza spať. Nie, ani jeho najbližší učeníci nevládzu pomôcť svojmu Pánovi. Oni Ho v tom zápase nechávajú úplne samého. Hoci Ježiš berie učeníkov so sebou, v skutočnosti zostáva sám. Sám na cestu kríža. Sám na kalich utrpenia.
Ale inak to vlastne ani nemôže byť. Tento zápas musí Ježiš vybojovať sám za všetkých, aby ho vybojoval sám pre všetkých – aj pre svojich učeníkov. Nikto iný nemôže vybojovať spásu pre nás, jedine On sám.
Ježišova cesta vedie čoraz do väčšej samoty. Ako prvé Ho opustili zástupy. O chvíľu Ho opustia i jeho učeníci. Tí najbližší. A v hodine smrti, v tej najťažšej hodine utrpenia, bude opustený i vlastným Otcom, aby nikto z nás už nemusel byť tak sám, opustený nielen ľuďmi, ale i Bohom.
Pane, ďakujeme, že my na rozdiel od Teba nemusíme byť v našich zápasoch sami!
