Videl som veľký biely trón i toho, ktorý na ňom sedel. Videl som mŕtvych, veľkých i malých, stáli pred trónom. A otvorili sa knihy. Aj iná kniha sa otvorila, kniha života. A mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa ich skutkov… A ak sa našiel niekto, kto nebol zapísaný v knihe života, bol hodený do ohnivého jazera.
Zjavenie 20:11-12, 15
Dejiny sveta majú nielen svoj počiatok, ale i svoj koniec. Tým koncom nie je definitívny zánik života, teda smrť, ale súd. Rozhodujúca chvíľa v celom súdnom procese nastane vo chvíli, keď sa otvoria knihy. Tie knihy sú totiž dokonalým a presným záznamom nášho života. Lebo my svojím životom deň čo deň píšeme svoj životný príbeh, ktorý sa stále zaznamenáva, slovo po slove, veta po vete. Náš príbeh sa raz zavŕši smrťou. Potom nastane chvíľa, keď sa všetky knihy otvoria a všetky príbehy sa nahlas prečítajú.
Tieto knihy znamenajú, že ľudský život má veľkú cenu a hodnotu. Nech by som bol akokoľvek malý, bezvýznamný človiečik, môj život sa stále zaznamenáva. Lebo v Božích očiach má zmysel všetko, čo robím, žijem, myslím, konám. Ale na druhej strane tieto knihy znamenajú, že za všetko to, čo žijem a ako žijem, nesiem zodpovednosť. Zo všetkého sa budem zodpovedať pred Bohom.
Ján však vo svojom videní posledného súdu vidí ešte jednu knihu, knihu života. Knihy píšeme my svojím životom. Knihu života však píše Kristus. Táto kniha je vlastne knihou mien. Je to menný zoznam ľudí, ktorí patria Kristovi, ktorých mená On sám zapísal do knihy života. Prítomnosť knihy života na poslednom súde je vlastne zvesťou evanjelia. Lebo kniha života znamená, že o večnom údele jednotlivca nerozhodne záznam skutkov, ale zoznam mien.
To znamená, že existuje záchrana pred večným odsúdením. Tou záchranou je byť zapísaný v knihe života. Kto v Kristovi našiel svojho Spasiteľa, bol zapísaný do knihy života. Aj tá sa v deň súdu otvorí, aj z nej sa bude čítať. A pre všetkých, ktorých mená sú v nej zapísané, platí: A tak teraz už nejestvuje odsúdenie pre tých, čo sú v Ježišovi Kristovi (Rim 8:1).
Pane, ďakujeme, že naše mená nie sú v knihe smrti, ale v knihe života!