Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy so správou: Tvoja dcéra zomrela, načo ešte obťažuješ učiteľa? Keď Ježiš začul tieto slová, povedal Jairovi: Neboj sa, len ver! … Chytil dieťa za ruku a povedal mu: Talitha kum! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň! Dievča hneď vstalo a začalo chodiť.
Marek 5:35–42
Udalosť, v ktorej Ježiš vytrhne dieťa z ruky smrti a vráti ho jeho rodičom, je plná povzbudenia. Ježiš v nej už pred Veľkou nocou zasadil do ríše smrti semienko života ako znamenie svojho víťazstva nad smrťou. Preto z jeho úst môže zaznieť slovo, ktoré v prítomnosti adresuje živým. A potom slovo, ktoré raz v budúcnosti adresuje mŕtvym.
Na adresu živých hovorí to, čo povedal Jairovi: Neboj sa, len ver! K akej viere nás Ježiš týmto slovom volá? K takej, k akej volal Jaira. K viere, ktorá verí aj nad hrobom. Lebo každý z nás sa skôr či neskôr ocitne v Jairovej situácii. Budeme volať Ježiša k našim chorým, ktorí však aj tak zomrú. Čo vtedy znamená veriť aj nad hrobom? Znamená veriť, že Ježišova moc siaha nielen po hrob, ale aj za hrob. Nielen po hranicu smrti, ale aj za hranicu smrti. Táto viera nad hrobom nás úplne nezbaví bolesti a zármutku, ale zbaví nás zúfalstva a beznádeje. Preto nemusíme smútiť ako tí, ktorí nemajú nádej. Lebo vieme, že nie smrť, ale Ježiš bude mať posledné slovo v živote našich drahých. Veď smrť nie je bodka za životom, ale len dvojbodka pred tým, čo príde.
Na adresu mŕtvych raz Ježiš povie to, čo tu hovorí Jairovej dcére: Dievča, hovorím ti, vstaň! Ale vari mŕtvi môžu počuť? Nás nie, ale Ježiša áno. Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Na Ježišov povel musela smrť pustiť svoju korisť z rúk. A komôrka smrti sa zmenila na komôrku, v ktorej opäť zavládol život. Toto je len malá ukážka toho, čo sa odohrá v budúcnosti. Raz svitne ráno vzkriesenia, keď Ježiš zobudí zo spánku smrti všetky Božie deti. Ty aj ja budeme počuť jeho mocné a zároveň nežné: Vstávaj! Zobuď sa! Už je čas vstať! A my vstaneme do kráľovstva večnej Božej lásky, kde smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, lebo čo bolo skôr, sa pominulo (Zj 21:4). Preto sa neboj, len ver!
Pane, ďakujeme za to, že Ťa rovnako počujú živí ako aj mŕtvi!
