Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Prišli na miesto zvané Getsemani… Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Doľahla naňho hrôza a úzkosť. Povedal im: Moja duša je veľmi smutná – až na smrť. Zostaňte tu a bdejte! Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa… Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo je slabé. Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, ich oči sa im od únavy zatvárali. Prišiel aj tretí raz a povedal im: Ešte stále spíte a odpočívate?
Marek 14:32–41
Prečo Ježiš berie troch svojich učeníkov so sebou? Preto, lebo potrebuje svedkov. Už dvakrát predtým ich Ježiš vzal so sebou, aby boli svedkami niečoho výnimočného. Prvýkrát ich vzal k mŕtvej Jairovej dcére, aby sa stali svedkami jeho moci, keď ju priviedol späť k životu. Druhýkrát ich vzal na horu premenenia, aby sa stali svedkami jeho slávy, keď im zjavil skrytú slávu Syna Božieho. Ale teraz ich berie so sebou, aby sa stali svedkami jeho smrteľnej úzkosti, v ktorej sa chveje hrôzou a zdesením.
Bez hrôzy, úzkosti a zápasu, ktorý Ježiš prežil v Getsemani, ani trochu nepochopíme veľkosť obete, ktorú priniesol na Golgote. Golgota je nepochopiteľná bez Getsemani. Preto tu boli potrební svedkovia, aby sme sa aj my dozvedeli, koľko stála Ježiša naša spása.
Ale situácia sa zvláštne otočí. Učeníci idú s Ježišom, aby boli svedkom jeho slabosti, aby Ho podopreli v jeho zápase. Ale výsledkom je to, že my sme svedkami ich slabosti. Ježiš ich opakovane nachádza spať. Nie, ani jeho najbližší učeníci nevládzu pomôcť svojmu Pánovi. Oni Ho v tom zápase nechávajú úplne samého. Hoci Ježiš berie učeníkov so sebou, v skutočnosti zostáva sám. Sám na cestu kríža. Sám na kalich utrpenia.
Ale inak to vlastne ani nemôže byť. Tento zápas musí Ježiš vybojovať sám za všetkých, aby ho vybojoval sám pre všetkých – aj pre svojich učeníkov. Lebo nikto iný nemôže vybojovať spásu pre nás, jedine On sám.
A tak Ježišova cesta vedie čoraz do väčšej samoty. Ako prvé Ho opustili zástupy. O chvíľu Ho opustia aj jeho učeníci. Tí najbližší. A v hodine smrti, v tej najťažšej hodine utrpenia, bude opustený aj vlastným Otcom, aby nikto z nás už nemusel byť taký sám, opustený nielen ľuďmi, ale aj Bohom.
Pane, ďakujeme, že my na rozdiel od Teba nemusíme byť v našich zápasoch sami!
