Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Keď uplynulo štyridsať dní, Noach otvoril na korábe okno, ktoré urobil, a vypustil krkavca… Vypustil aj holubicu, aby zistil, či vody z povrchu už ubudlo. No keď nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu… Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu. Ona sa k nemu v podvečer vrátila a v zobáku priniesla čerstvý olivový lístok. Noach spoznal, že voda zo zeme ustúpila. Čakal ešte ďalších sedem dní a vypustil holubicu, no tá sa k nemu už nevrátila… Noach otvoril strechu korábu, pozrel sa von a videl, že povrch zeme je už suchý… Boh prehovoril k Noachovi: Vyjdi z korábu so svojou ženou, so svojimi synmi a so svojimi nevestami.
Genezis 8:6-15
V príbehu o potope Noach vystupuje ako muž viery. Takto o ňom hovorí aj Nová zmluva (Heb 11:7). Akú podobu má však jeho viera? Na začiatku mu Boh povedal: Urob si koráb… (Gn 6:14). Ale aký zmysel má stavať koráb na suchej zemi? Žiadny, lebo koráb je na zemi nepoužiteľný. Koráb má zmysel len vo svetle budúcnosti. Ja privediem vody potopy na zem…, hovorí Boh (Gn 6:17).
Stavba korábu bola investíciou do budúcnosti. Tak ako mnohé veci, ktoré kresťan robí v prítomnosti, sú investíciou do budúcnosti. Lebo je to budúcnosť, ktorá dáva zmysel nášmu životu v prítomnosti. Zmysel našej láske, službe, našej obeti a sebazapieraniu. A tak čítame: Noach urobil všetko tak ako mu prikázal Hospodin (Gn 6:22). Tu má Noachova viera podobu praktickej poslušnosti, konkrétneho činu. Ale inak to ani nemôže byť, lebo viera bez skutkov je mŕtva.
Potom Boh povedal Noachovi: Vojdi do korábu… (Gn 7:1). A Noach vošiel do korábu… (Gn 7:7). Tu má Noachova viera podobu hlbokej dôvery. On dôveruje Bohu, že splní svoj sľub. Že ho v korábe ochráni a bezpečne prevedie vodami svojho súdu. Že ruka, ktorá za ním zavrie dvere na korábe, ich jedného dňa aj opäť otvorí. V tejto dôvere vstúpi do korábu. Koráb bude síce nesený vodou, ale Noacha bude niesť dôvera v Boha. Aj náš život má byť nesený takouto dôverou a spoľahnutím sa na Boha. Že hoci ja som slabý, Boh je mocný. On ma ochráni a zachová pre seba. Že ma vedie, prevedie a aj dovedie.
Nakoniec má Noachova viera podobu trpezlivého očakávania na Boha v korábe. Počkal ešte… Čakal ešte… Potopa trvala stopäťdesiat dní, ale Noach musí čakať v korábe ešte niekoľko mesiacov, kým bude môcť vyjsť von. Viera má totiž nielen svoju aktívnu, ale aj pasívnu stránku. Niekedy je čas konať vo viere, inokedy je čas čakať vo viere. Ale kto takto čaká, ten sa aj dočká: Boh prehovoril k Noachovi: Vyjdi z korábu…
Pane, pomôž nám konať vtedy, keď máme konať, čakať vtedy, keď máme čakať. A vždy a vo všetkom Ti dôverovať!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
