Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi, ako aj otcovi a matke dieťaťa. Všetci plakali a kvílili nad ňou. Ježiš však povedal: Neplačte! Neumrela, ale spí. No oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrela. Chytil ju za ruku a zvolal: Dievča, vstaň! Vtom sa jej duch vrátil a ona hneď vstala. Ježiš prikázal, aby jej dali jesť. Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu. On im však rozkázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo.
Lukáš 8: 49 – 56
Čím je Ježiš bližšie k Jairovmu domu, tým viac rastie napäté očakávanie. Vo vzduchu visí otázka: Bude Ježiš schopný pomôcť aj v tejto situácii? Pôvodne bol zavolaný k chorému dieťaťu. Ale kvôli zdržaniu na ceste sa situácia dramaticky zmení. V dome Ho nečaká choré, ale mŕtve dieťa. Z pohľadu Jairových sluhov aj plačúcich v dome je už všetko jasné. Ježiš prišiel neskoro. Ale Jairos spozná, že v Ježišovi prišiel niekto mocnejší ako smrť.
Ježiš najprv prinesie úplne nový, prevratný pohľad na smrť, keď ju nazve spánkom. Hovorí: Neplačte! Neumrela, ale spí. To znamená, že so smrťou je to ako so spánkom. Každý spánok je dočasný, lebo sa z neho zobudíme. Tak je to aj so smrťou, z ktorej budeme zobudení pri vzkriesení. Označením smrti za spánok Ježiš zrelativizuje moc smrti, ktorá do jeho príchodu mala absolútnu moc. Jeho slovo sa však stretne s výsmechom nevery: No oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrela. Všeobecná ľudská skúsenosť totiž protirečí označeniu smrti za spánok. A tak tu proti sebe stojí Ježišovo slovo proti ľudskej skúsenosti. Čo urobí Ježiš?
Ako my ráno zobúdzame deti zo spánku, tak Ježiš mocou svojho slova zobudí dievča zo spánku smrti. Chytil ju za ruku a zvolal: Dievča, vstaň! Pred Ježišovým veliteľským povelom smrť kapituluje: Vtom sa jej duch vrátil a ona hneď vstala. Tento mocný úder do ríše smrti vyrazí rodičom dych: Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu. Preto im Ježiš pripomenie potreby ich dieťaťa: Ježiš prikázal, aby jej dali jesť. Ježiš síce priviedol ich dcéru k životu, ale ďalej sa už o ňu musia starať oni. Táto udalosť tak ukázala, ako veľmi sa Jairov sluha mýlil, keď po oznámení smrti dieťaťa povedal: Neunúvaj učiteľa (Lk 8:49)! Už je neskoro! Všetko je už zbytočné! Nie je, keď ide o Ježiša. Lebo On je ten, ktorého moc siaha nielen po hrob, ale aj za hrob. O tom sa raz, v deň vzkriesenia, presvedčíme aj my sami. Preto platí: Neboj sa, len ver!
Pane, ďakujeme, že Ty nikdy neprichádzaš neskoro!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
