Každá generácia čelí špecifickým teologickým výzvam. Ak by sa opýtali na tie naše, vyzdvihol by som aspoň štyri:
- Písmo a Boží charakter: ako udržíme pohromade obrazy Boha, ktoré sú uvedené v Starej a Novej zákone v otázkach, ako je inklúzia, zákon a Bohom schválené násilie.
- Cirkev: náš zjavne nezakorenený, historicky neukotvený zmysel pre identitu so všetkými jeho dôsledkami pre doktrínu, liturgiu, ekleziológiu a dokonca aj politiku a čo s tým môžeme urobiť.
- Vykúpenie: ako by sme mali chápať rôzne obrazy alebo modely toho, čo sa stalo na kríži, a ako do seba zapadajú.
- Angažovanosť v súčasnej kultúre: ako byť na jednej strane ortodoxní v biblickej etike (napríklad v otázkach života a sexuality) a na druhej strane sa viac zasadzovať za utláčaných a marginalizovaných (tých, ktorí čelia nespravodlivosti z dôvodu pohlavia, chudoby, rasy, zneužívania moci, postihnutia, diskriminácie alebo niečoho iného).
Tieto výzvy sú v istom zmysle zlou správou.
Dobrou správou je, že premýšľanie o príbehu exodu, a najmä o jeho ozvenách v celej Biblii, môže pomôcť. Niektoré z týchto ozvien znejú jasne ako zvon („lebo Kristus náš veľkonočný baránok bol ukrižovaný“) a niektoré sú oveľa slabšie (vozy a voda v príbehu o Eliášovi). Všetky však rozširujú náš pohľad na spásonosný tvar biblického príbehu a radosť z neho.
A toto hlbšie pochopenie pomáha pri všetkých štyroch teologických výzvach, ktoré som práve spomenul. Tu je spôsob ako.
1. Písmo a Boží charakter
Čím viac vidíme súvislosti medzi zmluvami, tým menej je pravdepodobné, že podľahneme myšlienke, že Boh Starej zmluvy je morálne nižší ako Boh zjavený v Ježišovi [prečítajte si knihu Grega Boyda Misunderstandings of the ‘Warrior God’]. Málokto to takto výslovne povie, ale mnohí sa usilujú čo najviac oddeliť, povedzme, dobytie Kanaánu od Ježišovej osoby, akoby ten druhý nikdy nemohol schváliť, nieto ešte prikázať, to prvé.
Iní zašli ešte ďalej a tvrdili, že Boh jednoducho nikdy nikoho nezabíja z akéhokoľvek dôvodu, takže každý prípad násilia v Biblii, ktorý sa týka Boha, by sa mal považovať za (a) nezlučiteľný s Ježišom, a teda (b) vymyslený starovekým Izraelom. Keď vidíme, do akej miery sa príbeh o exode, vrátane rán a paschy, opakuje v celom Písme – v neposlednom rade v Ježišovej službe a učení! – odhalíme krehké základy všetkých druhov neomarkionizmu.
2. Cirkev
V našom svete bez koreňov a dezorientovanosti, v ktorom sa novosť a sebavyjadrenie cenia nad múdrosť a skúsenosť, niet lepšieho spôsobu, ako nájsť svoje oporné body, ako čítať Starú zmluvu (najmä) tak, akoby bola, ako hovorí Pavol, „pre nás“ napísaná (1Kor 9:10; pozri aj Rim 15:4; 1Kor 10:11).
Na Písmo, a najmä na exodus, sa môžeme pozerať nielen ako na ich príbeh, ale aj ako na náš príbeh. „Naši otcovia všetci boli pod oblakom,“ hovorí Pavol Korinťanom (1Kor 10:1). Všetci prešli cez more. Všetci jedli duchovný pokrm a pili duchovný nápoj. A tieto veci sa stali ako príklad pre nás, ich pra-pra-pra-atď-vnukov (v. 1-6).
O exode by sme mali čítať tak, ako čítame o zrušení otroctva alebo o vylodení v deň D: ako o určujúcej histórii, ktorá vysvetľuje, kto sme. Máme počuť jej ozvenu v celom Písme a rozpoznávať vzory, ktoré sa stále opakujú, a čerpať z nich povzbudenie pre dnešný život.
Exodus je naším rodinným príbehom, ktorý nás v dejinách upevňuje a zároveň nám dáva nádej – ako sa ukázalo napríklad v hnutí za občianske práva -, že Boh, ktorý oslobodil zajatcov vtedy, bude v tom pokračovať aj teraz.
3. Vykúpenie
Z rôznych dôvodov sa dnes rôzne časti cirkvi výlučne stotožňujú s konkrétnymi obrazmi, modelmi alebo predstavami o vykúpení, čo vedie k zúženiu biblického evanjelia, ako aj k dosť veľkej nejednotnosti a podozrievavosti. (Niektorí hovoria: „Ja sa radím k Christus Victor“, iní: „Ja som za zmierenie“, ďalší: „Ja som za zástupnú smrť“ a iní: „Ja som za Krista“). Reakcie plodia protireakcie a stredobod našej viery sa, trochu tragicky, stal zdrojom sporov.
Príbeh exodu však vďaka svojej dĺžke a častému opakovaniu poskytuje nádherný rámec na uvažovanie o tom, ako do seba zapadajú všetky rôzne obrazy vykúpenia. Je to príbeh o vykúpení z otroctva, ktorý zahŕňa krvavú obeť, zástupcu, oslobodenie, zmierenie s Bohom, veľké víťazstvo, ospravedlnenie skrze vieru, zjednotenie s Bohom, adopciu, kňazstvo, Paschu, krst, kráľovstvo a ďalšie – všetky tieto udalosti sa, samozrejme, odohrávajú aj prostredníctvom kríža.
Príbeh exodu nám pomáha pochopiť, ako môžu byť všetky tieto opisy toho, čo pre nás Kristus urobil, pravdivé bez toho, aby sme ich museli navzájom stavať proti sebe.
4. Angažovanosť v súčasnej kultúre
Naša kultúra je zmätená, pokiaľ ide o povahu skutočnej slobody, a to pomáha vysvetliť, prečo si mnohí predstavujú, že snaha o rasovú spravodlivosť a snaha o biblickú sexualitu sú v napätí. Jedno sa zdá byť progresívne, druhé konzervatívne. Keď však tieto kategórie zarámujeme do príbehu exodu, rozpadnú sa. Náš príbeh vykúpenia je príbehom, v ktorom je „sloboda od“ neoddeliteľne spojená so „slobodou k“.
Boží ľud je ľudom exodu, takže poznáme bolesť útlaku na etnickom základe v Egypte, ale aj nebezpečenstvo kompromisu, modloslužby a nemravnosti na púšti. Vieme tiež, že nemá zmysel byť slobodní od služby faraónovi, ak nie sme zároveň slobodní k službe Hospodinovi. Nie sme teda definovaní kategóriami roku 1789 alebo 1968, progresívnymi a konzervatívnymi, ľavicovými a pravicovými. Usilujeme sa o skutočnú slobodu – či už od Egypta alebo zlatého teľaťa, útlaku alebo nemorálnosti – s vedomím, že ak nás Syn oslobodí, budeme naozaj slobodní (Jn 8:36).
Keď vidíme jednotu Písma, najmä pokiaľ ide o exodus, získavame rôzne výhody. Môže to ľuďom pomôcť lepšie pochopiť Písmo, zmysel evanjelia a zmysel kresťanského života. A v každodennom živote to môže byť palivom pre naše modlitby, uctievanie a radosť z vykupujúceho Boha exodu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
