5. január

Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.

Prvýkrát vidíme dospelého Ježiša na scéne. Ale aké je naše prekvapenie! Ján oznámi príchod Pána, avšak pri Jordáne je to Pán, ktorý sa skloní pred svojím sluhom. Nechá sa pokrstiť tým, ktorý o sebe prehlásil: Nie som hoden zohnúť sa a rozviazať remienok na sandáloch. Ježiš, ktorý bude krstiť Duchom, sa nechá pokrstiť vodou ako všetci ostatní. Tých však ku krstu viedol ich hriech. Aký hriech vedie Ježiša k Jánovmu krstu pokánia? Nie jeho, ale ich hriech. Náš hriech.

Ježiš tu nastupuje na svoju obetnú cestu. Jeho krst vodou predznamenáva jeho krvavý krst na kríži. Zástupy prichádzajú, aby v krste pokánia zložili svoje hriechy do vôd Jordánu. Ježiš schádza do tých istých vôd, aby ich tam symbolicky vzal na seba. Ľudia idú so svojimi hriechmi ku krstu. Ježiš ide s ich hriechmi od krstu, aby ich jedného dňa vyniesol na drevo kríža.

Tým, že Ježiš prijíma Jánov krst, prijíma svoje poslanie stať sa Spasiteľom hriešnikov. Preto sa stavia do jedného radu s nimi. Ale nie ako jeden z nich, lebo On nemal čo vyznávať. Ale ako jeden za nich, aby vzal ich hriechy na seba, a jedného dňa zomrel za nich za všetkých.

Keď vystupoval z vody, videl roztvorené nebesá a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. Ten, ktorý má krstiť Duchom, je najprv sám pokrstený Duchom. Tým je pomazaný za Kráľa a zmocnený k svojmu spásnemu poslaniu. Zároveň je uistený Otcom o svojom božskom synovstve: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.

Milujúci Otec vyzná lásku svojmu Synovi, ktorého miluje od večnosti. Ale prečo v Ňom našiel zaľúbenie? Lebo Syn prišiel poslušne vykonať Otcovu vôľu. V krste sa solidarizuje s hriešnikmi, ktorých prišiel vykúpiť svojou smrťou. Vďaka tomu my môžeme vedieť, že naša spása je v dobrých rukách. V tých najlepších. Lebo je v rukách milovaného Božieho Syna, v ktorom Otec našiel zaľúbenie.

Pane, Ty, ktorý si Otcovou láskou, kiež by si bol i našou!