Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Zlož svoje starosti na Hospodina, on sa o teba postará. Nikdy nedopustí, aby sa spravodlivý sklátil.
Žalm 55:23
V jednej populárnej piesni z čias socializmu sa spieva: „Zahoď svoje starosti…“ Dávid má však pre nás lepšiu radu, ako naložiť so svojimi starosťami: Zlož svoje starosti na Hospodina… Ale prečo tak máme urobiť? Preto, lebo on sa o teba postará. Dávid tým hovorí: Toto je moja skúsenosť s Bohom a toto môže byť aj tvoja. Ako sa o mňa postaral, tak sa postará aj o teba.
Čo je vlastne starosť? K životu patrí i to, že máme mnohé veci na starosti, teda na zodpovednosti. Je našou zodpovednosťou postarať sa napríklad o rodinu, o chlieb, o bývanie a mnohé iné veci. A práve tie nám môžu robiť starosti. Robia nám vrásky na čele a vedú nás k ustarostenosti. Neraz až tak, že kvôli nim nedokážeme dobre spávať.
Všetko, o čo sa máme postarať, sa stáva našou starosťou. Bremenom, ktorého váha na nás dopadá v rôznej miere. Je rozdiel, keď sa máme postarať len o seba, ako keď sa máme postarať o celú rodinu. A práve toto bremeno starostí môžeme zložiť na Hospodina. To je prejav pokory a dôvery, že viac sa spolieham na Neho ako na seba. Že viac dôverujem jeho starostlivosti o mňa ako mojej o seba.
Ale čo si máme od toho sľubovať? Vari to, že Boh nás zbaví našich starostí? Nie. Boh nás chce zbaviť ustarostenosti. Preto máme zasľúbené: … on sa o teba postará. Nám naďalej zostane starosť o chlieb, ale nemusíme byť ustarostení o chlieb. Naďalej máme byť starostlivými rodičmi, ale nemusíme byť ustarostenými rodičmi. Naďalej musíme počítať s tým, že život prinesie i rôzne trápenia. Ale my nemusíme byť kvôli nim utrápení.
Boh nám nesľúbil, že ponesie naše bremená miesto nás. Ale sľúbil nám, že nás ponesie. Nesľúbil nám ľahšie bremená, ale silnejšie plecia, aby sme ich vládali niesť: Nikdy nedopustí, aby sa spravodlivý sklátil. Aby sa mu pod bremenom starostí podlomili kolená. To On nikdy nedopustí. Tak prečo Ho potom nevziať za slovo?!
Pane, nauč nás skladať svoje starosti na Teba, aby sme boli vyslobodení z ustarostenosti!
