Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Jákob povedal: Boh môjho otca Abraháma, Boh môjho otca Izáka, Hospodin, ty si mi sľúbil: Vráť sa do svojej krajiny, do svojho rodiska a postarám sa, aby ti bolo dobre. Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory. Vysloboď ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ézava, lebo sa bojím, že príde a zahubí mňa i matky s deťmi. Ty si mi sľúbil: Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo, a tvoje potomstvo rozmnožím ako morský piesok, čo sa nedá spočítať.
Genezis 32: 10 – 13
Kto je Boh, ku ktorému sa Jákob modlí? Je to Boh zjavenia, ktorý sa dal poznať jeho otcom, Abrahámovi a Izákovi. Tento Boh má aj meno, meno Hospodin. S týmto menom sa spája plán záchrany človeka, ktorý Boh zjavil patriarchom. K tomuto Bohu zjavenia a spasenia Jákob vysiela prosbu o záchranu z ruky Ézava: Vysloboď ma, prosím, z ruky môjho brata. Keď je človek v tiesni, môže volať na tiesňovú linku. Keď je Božie dieťa v tiesni, tiež môže použiť tiesňové volanie, modlitbu. Lebo Boh má uši pre naše volanie.
Prečo sa Jákob modlí? … lebo sa bojím. Nie je sám, kto sa bojí. Už sme povedali Bohu o svojich strachoch? Nemusíme sa báť hovoriť s Ním o tom, že sa bojíme. On má liek aj na všetky naše strachy. Sú to jeho zasľúbenia, na ktoré sa odvoláva aj Jákob: Hospodin, ty si mi sľúbil… A ešte raz na konci: Ty si mi sľúbil… Veď pred Bohom sa nemáme na čo iné odvolať len na jeho sľuby. Ale keď sa postavíme na Božie sľuby, stojíme na tej najistejšej pôde, na akej možno stáť.
Keď sa Jákob pozrie dopredu, vidí Ézava, ktorého sa bojí. Keď sa však pozrie dozadu, vidí Boha, ktorý ho požehnal: Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory. Jákob tu vlastne bilancuje posledných dvadsať rokov svojho života. Na začiatku tohto životného úseku bola na jeho konte nula. Na konci je veľké požehnanie. Preto vyznáva: Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Nič krajšie človek vyznať nemôže. Ani o sebe, ani o Bohu. Keď Jákob stál pred Lábanom, videl len to, ako s ním naložil človek. Ako? Zle, nespravodlivo. Keď stojí pred Bohom, vidí, ako s ním Boh naložil. Ako? Milostivo a verne. Preto nie je dôležité, ako s nami naložili ľudia, ale len to, ako s nami naložil Boh. Vtedy aj my vyznáme: Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi!
Pane, čo by sme boli bez všetkých tvojich prejavov milosti a toľkej vernosti?!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
