Pred viac ako sto rokmi (1910) sa v škótskom Edinburgu konala Svetová misijná konferencia. Neskôr sa ukázalo, že bola skôr začiatkom svetového ekumenického hnutia, ktoré vyústilo po 2. sv. vojne do vzniku Svetovej rady cirkví. Napriek tomu však edinburgská konferencia bola evanjelikálnou udalosťou s evanjelikálnou náplňou. Delegáti sa rozchádzali s veľkým nadšením a rozhodnutím získať s pomocou Božou svet pre Krista. Ich nadšenie však netrvalo dlho. O 4 roky vypukla 1. sv. vojna a 20 rokov po skončení prvej vypukla ešte strašnejšia 2. sv. vojna. Ich pustošenie otriaslo mnohé predvojnové sny a zmenilo tvár sveta.
Navyše v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia začal prenikať teologický liberalizmus aj do konzervatívnych cirkví a podkopával dôveru ľudí v evanjelikálnu pravdu. Ešte aj v kolíske evanjelikalizmu, v Británii, boli evanjelikáli na konci 2. sv. vojny malou, pohŕdanou a odmietanou hŕstkou. Bojovala o svoje holé prežitie s vonkajšou presilou, ale aj s vlastnou porazeneckou mentalitou.
Za posledných 50 rokov sa však svetové evanjelikálne hnutie zmenilo na nepoznanie. Vzrástlo počtom, vzdelanosťou a vplyvom. V roku 1951 bolo v Holandsku založené Svetové evanjelikálne spoločenstvo. V roku 1966 sa konala Svetová konferencia o evanjelizácii v Berlíne. V roku 1974 sa konal l. Medzinárodný kongres svetovej evanjelizácie v Lausanne, po ňom ďalšie dva a v roku 2024 sa pripravuje štvrtý. V máji sa uskutočnilo 15. European Leadership Forum, na ktorom sa každý rok zúčastňuje 600-800 evanjelikálov predovšetkým z Európy, ale aj z iných svetadielov. V roku 2008 vznikla The Gospel Coalition, ktorá má svoje vetvy po celom svete a naše Spoločenstvo evanjelia je jednou z nich. Toto všetko sú príklady vzrastajúcej dôvery a súdržnosti evanjelikálneho hnutia vo svete.
Je dôležité, aby sme si tohto boli vedomí najmä preto, že aj napriek vzrastajúcemu významu a vplyvu evanjelikálneho hnutia vo svete, na Slovensku netvoria evanjelikálni kresťania ani 0,5% obyvateľstva a ešte stále je to do seba uzavretá hŕstka s porazeneckou mentalitou. Je najvyšší čas, aby sa to na pozadí uvedeného medzinárodného kontextu zmenilo.
Preto by som sa chcel zamyslieť spolu s vami nad otázkou:
Aká výzva stojí pred nami, ako evanjelikálnymi kresťanmi?
Za základ našich úvah o tejto otázke som si zvolil Filipanom 1:27-30:
Len žite tak, ako to zodpovedá Kristovmu evanjeliu, aby som – či už prídem a uvidím vás, či som vzdialený – počul o vás, že pevne stojíte v jednom duchu a svorne bojujete za vieru v evanjelium. Protivníkom sa nedajte ničím zastrašiť! To bude znamením od Boha: Im, že zahynú, ale vám, že budete spasení. Veď vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste v neho nielen verili, ale aj trpeli preňho. Vediete predsa ten istý zápas, ktorý ste videli u mňa a teraz o ňom počúvate.
Apoštol Pavol bol práve vo väzení. Nevedel, či sa ešte vôbec dostane na slobodu. Dokonca nám hovorí vo verši 23: Túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie. Napriek tomu si však myslí, že pre Filipanov bude lepšie, ak ešte zostane s nimi. Takže si všimnime, že Pavla vo väzení nezamestnáva to, čo sa stane s ním, ale čo sa stane s evanjeliom, keď zomrie. Pretože Pavlovi leží na srdci osud evanjelia, píše Filipanom pätorakú výzvu. A ja som presvedčený, že táto istá výzva stojí aj pred nami dnes:
1. Výzva k evanjelikálnej svätosti
V. 27: Žite tak, ako to zodpovedá Kristovmu evanjeliu. Našou úlohou nie je len evanjelium hlásať, ale aj stelesňovať to, čo hlásame. Neviem, či si dostatočne uvedomujeme pozitívny aj negatívny význam nášho každodenného správania. Pavol vo svojom liste Títovi píše, že výsledkom nášho správania bude to, že Božie slovo bude zdiskreditované, alebo naše správanie bude ozdobou učenia o našom Spasiteľovi, Bohu (Tít 2:1-10). Grécke podstatné meno kosmeó je pôvodcom aj nám známeho slova kozmetika. Označuje všetko to, čo dodáva krásu. Všestranná vernosť kresťanov teda dodáva krásu a nádheru evanjeliu. Keď žijeme, stelesňujeme evanjelium, tak vyzdobujeme evanjelium, namiesto toho, aby sme ho diskreditovali. Naše správanie teda alebo priťahuje, alebo odpudzuje ľudí. Najväčšou prekážkou šírenia evanjelia vo svete je polovičatý život tých, ktorí ho zvestujú. Nevidno na nás to, o čom rozprávame. Tvrdíme, že sme spasení, ale nevidno to na nás. Neposkytujeme dôkazy o tom, že nás evanjelium premieňa.
Keby tí, ktorí si do sčítacieho hárku napísali, že sú kresťania (tj. kristovci), aj žili ako Ježiš Kristus, naše Slovensko by vyzeralo celkom inak.
Prvou výzvou je teda výzva k evanjelikálnej svätosti. Musíme sa zasadzovať za spoločenskú spravodlivosť aj za duchovné skúsenosti, ale nie na úkor svätosti. Evanjelikálnej pravde svet neuverí dovtedy, kým nebude potvrdená evanjelikálnou svätosťou.
2. Výzva k evanjelikálnej stabilite
Máme nielen chodiť hodne evanjelia, ale aj pevne stáť v evanjeliu. Stabilita bola pre apoštolov veľmi dôležitá. V Skutkoch čítame, že chodili a ustanovovali (zakladali, stabilizovali) zbory. Usilovali sa, aby kresťania prejavovali už aj vtedy zriedkavú kvalitu, ktorá sa nazýva stabilita. Dobre poznali rôzne tlaky: intelektuálne tlaky, morálne tlaky pokušení, fyzické tlaky prenasledovania. To všetko im bolo dôverne známe, ale chceli, aby kresťania pevne stáli. Všetci dobre poznáme Pavlovu výzvu z Ef 6:13: Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli… obstáť. Stojte teda! Je to vojenský povel, aby sme neustúpili pod náporom. To je výzva k evanjelikálnej stabilite.
Alternatívou stability je byť zmietaný každým vetrom učenia, verejnej mienky a módy voľných mravov. Je ľahké plávať po prúde. Oveľa ťažšie je plávať proti prúdu. Podobáme sa steblu trávy, ktoré sa stále ohýba podľa toho, ako fúka vietor. Apoštol nás však vyzýva k stabilite. Aby sme neboli ako steblo trávy vo vetre, ale ako skala v prívale. Vyzýva k evanjelikálnej stabilite.
3. Výzva k evanjelikálnej pravde
V. 27c: svorne bojujte za vieru v evanjelium. Máme teda nielen chodiť evanjelium, stáť v evanjeliu, ale aj bojovať za evanjelium vo verejnej aréne. Ide o kombináciu evanjelizácie a apologetiky. Evanjelizácia šíri evanjelium a apologetika bráni evanjelium. Pavol tu hovorí o jednom aj o druhom. V 5. verši hovorí o účasti na evanjeliu. Filipania mali teda s Pavlom účasť na šírení evanjelia. Verš 7 hovorí o ich účasti na milosti… pri ochrane a upevňovaní evanjelia. Boj za vieru evanjelia je teda kombináciou evanjelizácie a apologetiky. Nebojme sa apologetiky. Ak nechceme, aby naša evanjelizácia bola len šikovným trikom či manipuláciou, musíme vrátiť apologetiku do našej evanjelizácie. Našou úlohou nie je len kázať evanjelium, ale aj ochraňovať, upevňovať a argumentovať evanjelium. To predsa robili aj apoštoli. Lukáš nám znova a znova hovorí, že Pavol šiel do synagógy a presviedčal ľudí. Na konci Pavlovej misie píše Lukáš, že mnohí boli presvedčení. Myslím, že my také výrazy nepoužívame. Po evanjelizácii hovoríme: „mnohí boli obrátení“. Boli by sme však biblickejší, keby sme hovorili: „Mnohí boli presvedčení, či usvedčení o pravde evanjelia.“
Apoštol Pavol nepociťoval žiadnu potrebu voliť medzi argumentovaním a dôverovaním moci Svätého Ducha. Pavol robil oboje zároveň. Argumentoval pravdivosťou evanjelia a zároveň dôveroval Svätému Duchu. Prečo? Lebo Svätý Duch je duchom pravdy. Keď Duch Svätý znovuzrodí človeka, tak ho neobracia ku Kristovi napriek dôkazom. Obracia ho ku Kristovi kvôli dôkazom, lebo otvára ich myseľ, aby porozumeli evanjelium. Napriek všetkým rečiam o post-modernom pluralizme ideí, na pravde stále záleží. Pavol hovorí pri výsluchu Festovi: Vznešený Festus, hovorím pravdu, a moje slová sú triezve (Sk 26:25). Evanjelium je Božia pravda. Preto Pavol vyzýva k evanjelikálnej pravde.
4. Výzva k evanjelikálnej jednote
Pavlovými slovami: v jednom duchu a svorne bojujete za vieru v evanjelium. Jednota je jednou z hlavných tém celého listu Filipanom. To nie je výzva k jednote za každú cenu, nie kompromis pravdy, aby sme dosiahli jednotu; a nie jednotu vo všetkých detailoch. Nie. Biblická jednota je jednota v evanjeliu. Je to jednota v evanjelikálnej podstate. Obávam sa, že príliš ľahko sa uspokojujeme s najrôznejším delením evanjelikálov. Potom sa uchyľujeme k učeniu o neviditeľnej jednote cirkvi a zabúdame na to, že neviditeľná jednota by mala nadobúdať viditeľné formy. Diabol je aj medzi nami veľmi úspešný so svojou stratégiou: „Rozdeľuj a panuj!“ Naša evanjelikálna nejednotnosť bola a stále zostáva veľkou prekážkou šírenia evanjelia.
Tu potrebujeme viac ako kedykoľvek doteraz schopnosť rozlišovať medzi podstatnými vecami, v ktorých nesmieme robiť kompromisy a tzv. vecami „služobnými,“ v ktorých môžeme a máme poskytovať jeden druhému slobodu a môžeme vzájomne nesúhlasiť. Medzi také „služobné“ veci považujem napr. množstvo vody pri krste; či pokrstení môžu byť len veriaci alebo aj ich deti; forma spravovania cirkvi (biskupské, presbyterné, kongregačné); štýl bohoslužieb (liturgický, voľný, charizmatický); ktoré duchovné dary sú najdôležitejšie; spôsob a rýchlosť stvorenia (6 dní, či milióny rokov); zavŕšenie našej spásy (súženie, vytrhnutie a tisícročné kráľovstvo). V týchto veciach nemusíme byť jednotní. V čom musíme a chceme byť jednotní, sme zhrnuli v našich Základných dokumentoch.
5. Výzva k evanjelikálnej vytrvalosti
V. 29: Veď vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste v neho nielen verili, ale aj trpeli preňho. Toto je zvláštne. Viera a utrpenie sú v jednom balíku, ktorý dostal každý kresťan. Žiaľ, dnes aj my hovoríme viacej o prosperite ako o utrpení a viacej nás ohrozuje triumfalizmus než súženie. Zdá sa mi totiž, že keby sme aj v tomto post-komunistickom období robili menej kompromisov, tak by sme trpeli viac. Evanjelium totiž vždy zostane pohoršením pre pyšných. Podkopáva našu samospravodlivosť. Ľudia stále nenávidia evanjelium. Preto Ježiš hovorí: Na svete budete mať súženie… Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás (Jn 15:20). Dietrich Bonhoeffer napísal, že utrpenie je odznakom pravého kresťana.
Kiež by sme si teda zobrali k srdcu slová apoštola Pavla, ktorého učenie je autoritatívne a neomylné. Ja totiž verím, že jeho výzva cirkvi na začiatku 1. tisícročia je rovnako aktuálna aj pre cirkev na začiatku 3. tisícročia:
- Choďte hodne evanjelia – výzva k evanjelikálnej svätosti
- Stojte pevne v evanjeliu – výzva k evanjelikálnej stabilite
- Bojujte za evanjelium – výzva k evanjelikálnej pravde
- Pracujte spoločne za evanjelium – výzva k evanjelikálnej jednote
- Trpte pre evanjelium, keď treba – výzva k evanjelikálnej vytrvalosti.
Všetky tieto kvality sú nevyhnutnou súčasťou evanjelikálneho kresťanstva aj v 21. storočí rovnako, ako boli v 1. storočí. Kiež by Svätý Duch vzbudil novú evanjelikálnu generáciu, ktorá sa bude vyznačovať týmito charakteristikami!
