Umelecké zobrazenia Kristovho krvavého ukrižovania a slávneho zmŕtvychvstania už dlho fungujú pre kresťanov ako dôležitý multisenzorický zážitok. Podľa švajčiarskeho muzikológa a klaviristu Kurta von Fischera pochádza najstaršia správa o spievaných novozákonných rozprávaniach o ukrižovaní od „pútnika Egeria, ktorý navštívil Jeruzalem v 4. storočí a opísal bohoslužby, ktoré sa tam konali počas Veľkého týždňa“. Tieto spievané úryvky evanjelia sa nakoniec pretavili do pašií, rozsiahleho hudobného diela, v ktorom zazneli slová Ježiša, jeho matky, žalobcov a mužov a žien, ktorí ho nasledovali.
Keď dnes ľudia myslia na hudobné pašie, pravdepodobne si spomenú na luteránskeho skladateľa Johanna Sebastiana Bacha, ktorého hudobné diela sú zlatým štandardom západného náboženského umenia. Tieto zvukové pašie z 18. storočia však nie sú jediné, ktoré sa oplatí začleniť do veľkonočných osláv. Existuje totiž mnoho žijúcich skladateľov, ktorí ponúkajú hudobné meditácie o Kristovom umučení. Tu je šesť významných pašií (alebo diel s tematikou umučenia) vytvorených v posledných rokoch.
1. The Passion of Yeshua (Umučenie Ješuu), Richard Danielpour
V hudbe Richarda Danielpoura sa odráža vplyv Leonarda Bernsteina a amerických skladateľov polovice 20. storočia, ktorí sa snažili odlíšiť svoju hudbu od hudby svojich európskych kolegov spracovaním príbehov a zvukov americkej krajiny. Pre Danielpoura to znamená integráciu rytmických prvkov z džezu a populárnej hudby (ako svoj raný vplyv uvádza Beatles) spolu s objavovaním vlastných perzských kultúrnych koreňov. Danielpour prináša empatiu a nefalšovanú lyriku do svojho eposu The Passion of Yeshua, ktorý získal cenu Grammy (pozrite si výber nižšie). Zlovestné vlny a blízkovýchodný nádych v prológu diela okamžite ustanovujú univerzálne aj lokálne aspekty Ježišovho príbehu – narodený v chudobe utláčaného ľudu, nespravodlivo ukrižovaný a nakoniec oslavovaný ako Kráľ kráľov.
2. La Pasión Según San Marcos (Pašie podľa svätého Marka), Osvaldo Golijov
Osvaldo Golijov sa narodil židovským prisťahovalcom z Európy, vyrastal v Argentíne a Izraeli, potom sa presťahoval do Spojených štátov, aby študoval kompozíciu. Jeho vplyvy siahajú od klezmeru a židovskej liturgickej hudby až po latinskoamerické tance a piesne Blízkeho východu. Golijovova skladba La Pasión Según San Marcos, ktorú si objednala Bachova akadémia v nemeckom Stuttgarte pri príležitosti 250. výročia úmrtia Johanna Sebastiana Bacha, je španielskou reanimáciou pašiového príbehu v latinskoamerických podmienkach. Súčasťou diela je groovy melódia salsy „¿Por Qué?“ (pozrite si ju nižšie), ktorá sa sústreďuje na ženu, ktorá pomazala Kristove nohy voňavým olejom (Mk 14, 3-9). Golijovovo použitie tanečnej melódie sa zdá byť zvláštne, ale radostné spoločenstvo vytvorené medzi hlavným spevákom, zborom a rytmickou sekciou možno predznamenáva oslavný „koniec“ Kristovho diela. Neskôr sa v skladbe „Agonía“ objavuje osamelý akordeón, po ktorom nasledujú plačúce vokály, zobrazujúce zraniteľnosť a ľudskosť Kristovej poslušnosti v Getsemani.
3. The Passion of the Christ Symphony (Symfónia Umučenie Krista), John Debney
Mráz mi prebehol po chrbte, keď som prvýkrát počul údery bicích nástrojov a fortissimo stúpajúce zborové spevy v skladbe „Resurrection“ Johna Debneyho z filmu Mela Gibsona Umučenie Krista (pozrite si nižšie). V tejto hudbe Debney doplnil orchester a zbor nástrojmi Blízkeho východu, čím vznikla zemitá zvuková ponuka, ktorá vhodne dopĺňa temný psychologický nádych tohto mučivého filmu. Keďže filmová hudba umocňuje pohyblivé obrazy, ktoré rozprávajú príbeh, niekedy je menej pútavá, keď ju počujete samostatne. To však nie je prípad Debneyho soundtracku Passion – ktorý sa podobne ako hudba Howarda Shorea k Pánovi prsteňov a Johna Williamsa k Hviezdnym vojnám stal koncertným dielom. Pokiaľ ide o toto dielo a o to, ako sa môže líšiť od iných filmov, ku ktorým zložil hudbu (Elf, Iron Man 2, Kniha džunglí), Debney hovorí: „Áno, [je iné], pretože som zhodou okolností veriaci. Takže pre mňa to bolo veľmi osobné.“
4. Johannes-Passion (Jánove pašie), Sofia Gubaidulina
Už skôr som prirovnal viscerálnu hudbu Gubaiduliny k drásajúcim obrazom filmu Mela Gibsona Umučenie Krista. V skutočnosti sú dnešní filmoví skladatelia (najmä tí, ktorí komponujú hudbu k hororom) dlžníkmi vysoko disonantných zvukov, ktorých priekopníkmi boli skladatelia 20. storočia, ako napríklad Gubajdulina. Desivý úvod jej Pašií (pozrite si ho nižšie) podčiarkuje úžasné úvodné verše Jánovho evanjelia: „Na počiatku bolo Slovo… a to Slovo bol Boh“ (Jn 1, 1), ktoré sú s veľkou účinnosťou použité aj v závere diela. Použitie tradičného píšťalového organu prináša do koncertnej sály stáročia starý nástroj spojený s kresťanskou bohoslužbou. Dokonca aj ľahšie časti, ako napríklad jej iskrivá „Liturgia v nebi“, sú intenzívne. Gubaidulina nemá záujem zjemňovať hrany ukrižovania. Namiesto toho pozýva poslucháčov k úpätiu kríža, kde sa zvuky, pohľady a vône umierajúceho Baránka Božieho stávajú jasnými a osobnými. Je to pozvanie na kontempláciu desivej krásy kríža.
5. Simeron, Ivan Moody
Za posledných 25 rokov vytvoril Ivan Moody hudobné diela, ktoré zazneli v kostoloch aj koncertných sálach po celom svete. V roku 2014 bol Moody rezidenčným vizionárom v Centre pre kresťanstvo, kultúru a umenie na Biola University, ktoré spoluorganizovalo Christian Fellowship of Art Music Composers (Kresťanské spoločenstvo skladateľov umeleckej hudby). Skladby „When Augustus Reigned“ a „Akathistos Hymn“ zahŕňajú byzantský spev do moderných hudobných textúr, čoho výsledkom je hudba, ktorá je zakorenená a zároveň svieža. Keď ho požiadali, aby napísal novú skladbu k „Stabat Mater“ (báseň z 13. storočia o ukrižovaní z pohľadu Panny Márie) od Arvo Pärta, výsledkom bol Simeron (grécky „dnes“), intímna skladba, v ktorej sa stretáva extrémne tichá hudba s hlasnými pukotajúcimi disonanciami (pozrite si nižšie). Výsledkom je nadpozemská zvuková scéna, ktorá sa zdá byť rovnako imanentná aj transcendentná, čo možno odráža pohľad na Krista, ktorý je podľa Moodyho „plne človek, plne Boh“. Ako Moody uvádza v programových poznámkach od Simerona, opakujúce sa slovo „dnes“ funguje ako hudobný pilier a zároveň ako prostriedok zdôraznenia „prítomnej reality udalostí Kristovho umučenia a zmŕtvychvstania“.
6. St. John Passion (Pašie sv. Jána), James MacMillan
James MacMillan napísal už dve Pašie (sv. Lukáša a sv. Jána) a množstvo diel s tematikou ukrižovania a vzkriesenia, ktoré sa uvádzajú po celom svete, vrátane „O žiarivom úsvite“, „Sedem posledných slov z kríža“ a „Bozk na drevo“. Namiesto ohňa a zúrivosti niektorých pašií sa MacMillanove Pašie sv. Jána (pozrite si výber nižšie) začínajú modálnou recitatívnou hudbou, akoby príbehom, ktorý rozpráva skupina stredovekých trubadúrov. MacMillanova hudba znie nadpozemsky, ale zároveň dôverne známo – hlboko duchovne a étericky, no zároveň pevne zasadená do bahna a špiny nášho sveta. V tomto zmysle sa MacMillanovi podarilo vytvoriť hudbu, ktorá je plne ľudská, odráža našu lokalizovanosť a konečnosť bez toho, aby im dala posledné slovo. Možno práve toto je pravda, ktorú pašije osvetľujú – drsná cesta ku krížu, ktorá vrcholí veľkolepým tajomstvom prázdneho hrobu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
