Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Ešte v tú noc tam prenocoval, potom oddelil zo stáda dary pre svojho brata Ézava… Povedal si: Udobrím ho darom, ktorý ma predchádza, a len potom sa mu ukážem. Azda ma prijme priateľsky. Dar ho predchádzal, no on zostal cez noc v tábore. Jákob ešte za noci vstal, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbok. Vzal ich a previedol cez potok so všetkým, čo mal.
Genezis 32: 14 – 24
Jákob sa domodlí. Čo urobí ďalej? Pokračuje v tom, čím začal. Na začiatku robí bezpečnostné opatrenie, keď rozdelí tábor na dva v nádeji: Keď Ézav príde k jednému táboru a porazí ho, druhý tábor zostane a zachráni sa (v. 9). Teraz posiela bratovi dar v nádeji: Udobrím ho darom, ktorý ma predchádza… Dar však nepošle naraz, ale na viackrát. Kalkuluje s tým, že ak prvý alebo druhý dar nezaberie, tie ďalšie hádam Ézava obmäkčia. Jákob vidí potrebu udobrenia sa, teda zmierenia. Svoju vinu chce však riešiť technicky, darom, nie pokáním.
Duchovný problém sa však nedá riešiť technicky, len duchovne. Jákob na také riešenie ešte nedozrel. Je to stále ten zbožný Jákob, ktorý sa spolieha na svoju chytrosť a šikovnosť. On stále viac verí sebe ako Bohu. Aj sa modlí, aj všelijako taktizuje. Jákob ešte stále nepatrí Bohu úplne. Je nalomený, ale nie zlomený človek, ktorý by Bohu vydal celý svoj život. Jeho najväčšou potrebou nie je byť zmierený s bratom, ale byť zmierený s Bohom, ktorému až doteraz vzdoroval.
Preto skôr ako sa Jákob stretne s bratom, musí sa najprv stretnúť s Bohom. Aby bol schopný stretnúť sa s bratom v duchu pokánia, musí sa najprv v duchu pokánia stretnúť s Bohom. Len ten, kto sa v pokore skloní pred Bohom, je schopný v pokore sa skloniť aj pred bratom. Jákob síce robí prípravy na stretnutie s bratom, ale Boh robí prípravy na stretnutie s Jákobom. Ten netuší, že v jeho živote udrela Božia hodina. Že si v prvom rade potrebuje dať do poriadku svoj vzťah s Bohom. Až tak si môže dať do poriadku vzťah s bratom. Zbožný človek nechce vidieť, že to, čo najviac potrebuje, nie je Božia pomoc, ale Božie odpustenie. Že nestačí sa modliť a prosiť: Bože, pomôž! Ale že treba prosiť: Bože, odpusť! Až vtedy sa zo zbožného stáva Boží človek, ktorý je zmierený s Bohom.
Pane, chráň nás pred tým, aby sme neboli len zbožní, ale Boží ľudia, ktorí Ti patria celým srdcom!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
