Keď Ježiš odtiaľ odišiel, videl na colnici sedieť istého človeka, ktorý sa volal Matúš. Povedal mu: Nasleduj ma! Matúš vstal a išiel za ním.
Matúš 9:9
Pozoruhodný príbeh! Okrem iného i tým, že jeho autor je zároveň jednou z jeho postáv. Mýtnik Matúš totiž nie je nikto iný ako sám evanjelista Matúš. Ako autor jedného z evanjelií mal jedinečnú príležitosť napísať svoje svedectvo o svojom obrátení. O tom, ako sa z neho, mýtnika, stal Ježišov učeník. Matúš tú príležitosť využil. Tu máme výsledok. Jeden verš a nič viac. Ale tým jedným veršom je povedané všetko podstatné.
V skutočnosti to nie je Matúšovo svedectvo o Matúšovi, ale o Ježišovi. O Ježišovi ako o priateľovi hriešnikov. Matúš tu stojí ako ilustrácia tejto Ježišovej lásky k hriešnikom. Ježiš robí niečo, čo by žiaden židovský rabín v tom čase neurobil. Povoláva za svojho učeníka jedného z mýtnikov, morálne skorumpovaných, spoločensky opovrhovaných, spoluprácou s Rimanmi politicky skompromitovaných, nábožensky nečistých ľudí. Preto mýtnikov považovali za hriešnikov.
Matúš je zvyknutý, že ľudia s ním jednajú ako s mýtnikom, pre ktorého majú len opovrhnutie a odsúdenie . Ježiš s ním však hovorí ako s človekom, pre ktorého má milosť a odpustenie. Svojím pozvaním k nasledovaniu mu otvára cestu k Bohu. Cestu, ktorú mu všetci ostatní už dávno zatvorili. Veď kto by stál o človeka, ktorý je politicky, spoločensky, morálne i nábožensky úplne skompromitovaný? Jedine Ježiš. On stojí o tých, o ktorých už nikto nestojí. A keď Ježiš stojí o neho, o Matúša, potom i Matúš stojí o Ježiša. Keď Matúš stojí Ježišovi za to, aby ho povolal, potom i Ježiš stojí Matúšovi za to, aby Ho poslúchol a nasledoval.
Vstať a ísť za Ježišom, to je čin pokánia, lebo znamená rozchod s minulosťou, opustenie lukratívneho zamestnania a začiatok života, ktorý odteraz bude plne v Ježišovej réžii. Bývalý mýtnik tak stojí medzi Ježišovými apoštolmi ako vzácna „trofej“ Božej milosti a lásky. Takýchto „trofejí“ má Ježiš vo svojej blízkosti mnoho.
Pane, ďakujeme, že aj my smieme patriť medzi ne!
