7 poučení z dejín pre kresťanov v pandémii

Prvotná cirkev prejavovala veľký súcit počas epidémií. Hoci bola zaznávanou a v lepšom prípade trpenou menšinou, slúžila chorým, dokonca aj pohanom. Podobne neskôr reagoval Luther, Spurgeon a množstvo iných kresťanov.
Luther aj Spurgeon nabádali k opatrnosti, ale zároveň zdôrazňovali, že láska k blížnemu zostáva aj v takomto období Božím príkazom pre všetkých nás.
Luther odmietol stanoviť jedno pravidlo správania sa počas epidémie pre všetkých kresťanov.
Nekonzistentné a nejednoznačné obmedzenia (napr. v roku 1665 v Londýne, či v roku 1919 v Austrálii) si nezískali všeobecný súhlas. Také obmedzenia môžu zbytočne rozdeľovať cirkev aj spoločnosť.
Nie je nič zlé na tom, keď cirkev poslúcha nariadenia štátu. Mala by to robiť dokonca ochotne. Zároveň by však mala byť ostražitá voči všade prenikajúcej štátnej moci.
Stále platné východisko pochádza od Luthera: „Smrť je smrť bez ohľadu na to, ako nastane.“ Život je krátky a miera smrtnosti je vždy 100%. Preto kážte Krista a vzkriesenie!
V dejinách počas pandémií kresťania často citovali Žalm 91:1-3. Píše sa tam o tom, ako zaobchádzať s Božími sľubmi, že zachová svoj ľud z osídla lovca a zo zhubného moru. Spurgeonova parafráza tohto sľubu je krásna: „Ani jeden vták raja nezahynie v sieti lovca.“