Sú zbory – verné, Bibliu kážuce zbory – kde sú rozhovory po bohoslužbách také svetské, že by ste ich mohli vymeniť za obed v miestnej reštaurácii. A ak sú rozhovory po bohoslužbách také svetské, potom je pravdepodobné, že iné budú z hľadiska duchovnej podstaty len o málo lepšie.
Prečo je to tak? Rôzne kultúry majú určite rôzne hranice toho, o čom a s kým je prijateľné hovoriť, a my s tým musíme počítať.
Avšak oveľa hlbšie ako kultúrne rozdiely sa skrýva duchovný boj. Ak sa Satanovi podarí udržať rozhovor kresťanov na témach, ktoré nepodporujú duchovný pokrok, aj keď ste ich spolu v jednej miestnosti uväznili desiatky alebo stovky, potom má celkom dobré podmienky na to, aby mohol udusiť ich duchovný rast.
Inými slovami, kultúra duchovného rozhovoru v miestnom zbore je mocnou silou pre posväcovanie. Každý pastor by sa teda mal snažiť pestovať takú kultúru, v ktorej je úplne normálne vyznávať hriech, ponúkať povzbudenie, zdieľať zápasy a aplikovať Písmo na všetko uvedené a ešte viac.
Ako? Tu je sedem návrhov.
1. Rozpoznajte duchovný boj. Rozhovor nie je náhodný. Slová odhaľujú srdce (Mat 12,34). Ak sú slová ľudí naplnené svetskými starosťami, je to preto, že ich srdcia sú naplnené svetskými starosťami. Nakoniec len Boh, Duch Svätý, môže dať taký duchovný život a rast, ktorý umožní takýto druh kultúry. Preto sa modlite, aby tak urobil.
Nestane sa to náhodou. Je pre nás neprirodzené hovoriť o duchovných veciach nielen preto, že takéto záležitosti sú osobné, ale aj preto, že sme hriešnici a hriech rád zostáva v tme (Jn 3, 19-20). Nemôžete teda nechať svoju cirkevnú kultúru len tak plávať s prúdom – musíte neustále plávať proti prúdu.
2. Vo svojich kázňach povzbudzujte ľudí, aby o kázni hovorili hneď po skončení bohoslužby. Keď aplikujete Božie slovo na životy svojich ľudí, povedzte im, aby o týchto veciach hovorili medzi sebou. Navrhnite bod aplikácie, o ktorom by ľudia mohli diskutovať hneď po kostole, alebo cestou domov, alebo pri obede. Urobte z povzbudenia k rozhovoru o aplikácii kázania jeden z bodov aplikácie. Ak budete hovoriť o rozprávaní o kázni, ľudia začnú hovoriť o kázni.
Samozrejme, je prípustné diskutovať o futbale, počasí a správach aj po skončení bohoslužby. Ale je mimoriadne strategické diskutovať o duchovných záležitostiach počas jediného času v týždni, keď sa celý zbor schádza na jednom mieste a práve strávil štyridsaťpäť minút počúvaním kázne.
Ukážte preto svojim ľuďom vzácnosť tejto príležitosti. Povzbuďte ich, aby strategicky premýšľali o tom, ako využiť čas okolo bohoslužby na to, aby konali duchovné dobro pre druhých. A povzbudzujte ich, aby neboli kritikmi kázní, ale aby Písmo aplikovali na veci svojho života, práve vtedy a tam. To vytvorí precedens pre zvyšok týždňa.
3. Ak máte celozborové modlitebné stretnutie, nechajte členov zboru modliť sa každý týždeň hlavné body kázne. Ak sa vaši ľudia budú spoločne rozprávať s Bohom o kázni, bude pravdepodobnejšie, že sa o nej budú rozprávať aj medzi sebou a aj o iných duchovných záležitostiach.
4. V učeníckych vzťahoch používajte Bibliu a kresťanské knihy – alebo čokoľvek iné – ako tretiu stranu. Mnohí ľudia, ktorí sa cítia nepríjemne pri diskusii o duchovných záležitostiach medzi štyrmi očami, budú otvorenejší, ak pridáte Bibliu alebo solídnu kresťanskú knihu ako tretieho člena vašej skupiny. Prečítajte si teda spoločne kapitolu z Biblie alebo nejakú knihu a diskutujte o nej. Použite to ako odrazový mostík k osobnejším záležitostiam.
Pre niektorých mužov môže byť „tretia strana“ práca na ich aute alebo okolo domu. Je veľa mužov, ktorých v živote neuvidíte zdieľať sa o svojom živote za stolom v kaviarni, ale ktorí sa otvoria hneď, ako dostanú do ruky kladivo.
5. Neustále rozdávajte dobré knihy. Čítanie vám dá niečo, o čom sa môžete rozprávať. Ak budete svoje spoločenstvo štedro soliť dobrými knihami, ich rozhovory začnú pomaly odrážať obsah týchto kníh.
6. Choďte príkladom. Dôsledne dávajte príklad duchovnej konverzácie. Rozvážne sa podeľte o svoje vlastné zápasy, výzvy a oblasti rastu. Rozprávajte ostatným o tom, ako na tieto výzvy aplikujete Slovo na vlastných každodenných stíšeniach. Buďte transparentní, pokiaľ ide o váš vlastný duchovný život – priehľadný vodca je mocnou silou, ktorá formuje kultúru.
7. Veďte príkladom – prostredníctvom otázok. Jedným z najlepších spôsobov, ako podporiť kultúru duchovného rozhovoru vo vašom zbore, je dôsledne a nenápadne nútiť iných ľudí, aby hovorili. Klaďte otázky, ako napr:
„Čo čítaš na stíšeniach?“ („Hm… už dávno som nemal stíšenie.“ „No dobre, poďme sa o tom porozprávať.“)
Ako v poslednom čase duchovne rastieš?
S akými hriechmi v poslednom čase bojuješ?
Čomu ťa Boh v poslednom čase učí?
Ako je na tom tvoje manželstvo?
Takéto otázky nielen klaďte, ale potom aj pozorne počúvajte. Ak nepríde žiadna odpoveď, nechajte ticho ťaživým a nepríjemným. Nepríjemné ticho môže byť úžasne objavné pre vás aj pre členov vášho zboru. Vaši ľudia by sa koniec koncov nemali vyhýbať rozhovoru o duchovných veciach s vami, svojím pastorom.
Plávať proti prúdu
Preto sa pýtajte duchovne zamerané otázky. Modelujte zbožnú konverzáciu. Výslovne povzbudzujte k duchovným rozhovorom po skončení bohoslužby. Proste Boha, aby zapálil kultúru zbožných rozhovorov.
A trpezlivo plávajte proti prúdu. Skôr než sa nazdáte, bude popri vás plávať čoraz viac vašich členov.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks
