Keď potom stoloval v dome, prišli ta aj mnohí colníci a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: Ako to, že váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi? On to počul a povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.
Matúš 9:10-12
Ježiš jedných priťahuje, druhých pohoršuje. Priťahuje bývalých Matúšových kolegov, ktorých Matúš pozval na rozlúčku so starým životom. Zároveň má príležitosť predstaviť im svojho záchrancu, Ježiša. Ten sa stáva magnetom i pre ďalších hriešnikov, s ktorými stoluje. Ježiš tým nevyjadruje svoj súhlas s nimi, ale svoj záujem o nich. On prijíma zavrhnutých, opovrhovaných. Preto si vyslúži kritiku od farizejov, strážcov zachovávania zákona. Ježišovo stolovanie s hriešnikmi totiž znamená frontálny útok na ich predstavu o oddelenosti. Farizeji oddelenosť od sveta chápali ako oddelenosť od ľudí tohto sveta. Oddelenosť od hriechu chápali ako oddelenosť od hriešnikov. Preto sa stránili hriešnikov. A hriešnici sa stránili ich. Ježiš sa nestráni hriešnikov, práve naopak. Ako priateľ hriešnikov priťahuje hriešnikov.
Prečo sa Ježiš nestráni hriešnikov? Z toho istého dôvodu, pre ktorý sa lekár nestráni pacientov. Ako lekár a pacient patria neodmysliteľne k sebe, tak i Ježiš a hriešnici. Oni sú Ježišovými pacientmi. Stať sa jeho pacientom však môže len ten, kto spĺňa jednu podmienku. Musí byť pacientom, ktorý o svojej chorobe vie. Musí byť hriešnikom, ktorý vie o svojej hriešnosti. Lebo v Ježišovej ambulancii niet miesta pre zdravých. Oni lekára nepotrebujú.
Náš hriech nie je pre Ježiša dôvodom, aby od nás bočil, práve naopak. Je dôvodom, aby nás liečil. Preto sa stal priateľom hriešnikom. Nie aby schvaľoval náš hriech, ale aby ho liečil. Preto je cirkev nemocnicou pre chorých ľudí. Liek, ktorý Ježiš ordinuje svojim pacientom, je pokánie. Keď povolal Matúša za sebou, tým ho zároveň povolal k pokániu. K životu, v ktorom človek prestáva žiť v službách svojho ja a začína žiť v Ježišových službách.
Pane, ďakujeme, že si prišiel práve pre takých, ako sme i my!