Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Vtedy Jákob sľúbil: Ak bude so mnou Boh, ak ma bude chrániť na ceste, na ktorú som sa vydal, ak mi dá chlieb na jedenie a šaty na oblečenie a šťastne sa vrátim do domu svojho otca, Hospodin bude mojím Bohom. Tento kameň, ktorý som postavil ako posvätný stĺp, bude Božím domom a zo všetkého, čo mi dáš, budem ti verne odvádzať desiatky.
Genezis 28: 20 – 22
Podľa čoho vieme, že sa človek stretol s Bohom? Podľa toho, že sa s ním niečo stalo. Nemôžeme sa stretnúť s Bohom a pritom zostať takí istí nezmenení ako predtým. Ani Jákob takým nezostane. Ak videnie Boha v ňom vyvolá hlbokú bázeň, slovo tohto Boha v ňom vyvolá vieru. Jákob sa vierou chytí sľubu, ktorý mu Boh dá. Na Boží sľub odpovie svojím sľubom. Dokonca trojnásobným sľubom. Zaviaže sa: Hospodin bude mojím Bohom. Naše srdce musí niekomu alebo niečomu patriť. Nie je však jedno, kto alebo čo to bude. Kto alebo čo bude naším Bohom, ktorému sa budeme klaňať. Ak to nebude Boh, ktorý stojí nad nami, potom to budú veci, ktoré stoja pod nami. Jákob sa rozhodne pre Boha, ktorý stojí nad ním: Nad ním stál Hospodin… (v. 13). Urobiť Hospodina svojím Bohom zároveň znamená urobiť seba jeho sluhom. Lebo len vtedy je Boh mojím Pánom, keď ja som jeho sluhom.
Jákob ďalej sľúbi Bohu: Tento kameň, ktorý som postavil ako posvätný stĺp, bude Božím domom. Čo je to za kameň, ktorý sa tu stane základom budúceho oltára? Vzal jeden z kameňov, čo tam boli, dal si ho pod hlavu a ľahol si tam. Je to kameň, ktorý je na začiatku symbolom núdze tohto utečenca. Na konci sa stane symbolom slávnej skúsenosti s Bohom. Symbolom stretnutia s milostivým Bohom Bétela. Základom budúceho oltára sa tak stane kameň, ktorý túto milosť pripomína. Z takýchto kameňov človek stavia svoj „oltár“ vďačnosti Bohu.
Jákob na záver hovorí: … zo všetkého, čo mi dáš, budem ti verne odvádzať desiatky. Jákob bol veľmi hmotársky založený človek. Takým ľuďom nikto a nič nevypáči peniaze z rúk. Jedine, ak sú vnútorne niečím veľmi premožení. A to je Jákobov prípad. Čím je taký premožený, že otvára svoju ruku a hovorí Bohu: Dám? Božou milosťou. Tá premáha človeka k vďačnosti. My však nedávame zo svojho, ale z Božieho: zo všetkého, čo mi dáš… My len vraciame Bohu z toho, čo sme od Neho prijali. Lebo všetko, čo máme, je dar. A tak s tým máme aj nakladať.
Pane, premôž nás svojou milosťou, aby sme Ti patrili so všetkým, čo sme a čo máme!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
