V otázke poznania Boha Stvoriteľa existujú len dve možnosti: zjavenie alebo špekulácia. Buď prehovára, alebo my hádame.
On však prehovoril. Boh zeme i nebies „sa vzdal svojho súkromia[1]“, aby sa nám zjavil – a spriatelil sa s nami – prostredníctvom knihy. Písmo je ako VIP vstupenka do zjavenej mysle a vôle Boha.
Podľa všetkého je Biblia najvplyvnejšou knihou všetkých čias. Napísalo sa o nej neskutočné množstvo strán, či už v jej prospech alebo neprospech.
V knihe Before You Open Your Bible (Kým si otvoríte Bibliu) som rozoberal, s akými rôznymi postojmi srdca dokážeme pristupovať k Biblii. Čo však o sebe tvrdí sama? Okrem iného aj týchto osem vecí.
1. Biblia je inšpirovaná, vnuknutá
Keď kresťania vyhlasujú, že Písmo je „inšpirované“, čo tým myslia? „Inšpirovanosť“ súvisí so vzťahom medzi Bohom a autormi Biblie. Títo ľudia neboli inšpirovaní spôsobom, akým toto slovo používame dnes – Pavol nenapísal list Galaťanom po tom, čo uzrel nádherný západ slnka. Neznamená to, že sa ocitol vo vytržení, nadiktoval kamarátovi celú hŕbu slov, vzal do rúk popísaný pergamen a poznamenal: „Nuž, pozrime sa teda, čo nám napísal Boh!“
Inšpirovanosť v prvom rade súvisí so skutočnosťou, že hlavným autorom Biblie je Boh.
Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo. (2. Tim 3:16-17).
Celá Biblia od A po Z je Bohom vdýchnutá – vydýchnutá z Božích úst. Niet divu, že sa o nej hovorí ako o Božom Slove.
Ak je však Boh jej pôvodcom, akú úlohu v nej zohrávali Mojžiš, Dávid, Pavol, Ján a všetci ostatní? Neboli aj oni autormi Svätého Písma? Nuž, veruže boli. Bibliu napísal Boh aj ľudia – alebo presnejšie, napísal ju Boh prostredníctvom ľudí. Apoštol Peter to vysvetľuje takto:
Predovšetkým si buďte vedomí, že žiadne proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka, ale ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého. (2. Petra 1:20-21)
Inými slovami, Boh sa uistil, že ľudskí autori napísali presne to, čo chcel – o nič viac, o nič menej.
Títo autori však neboli len pasívni roboti. Boh ich nepripravil o ich osobnosť, ani neprebral kontrolu nad ich mysľou. Písali ako mysliace a cítiace ľudské bytosti. Boh si použil ich jedinečnú osobnosť, mieru vzdelanosti, pôvod či skúsenosti, aby im umožnil – a teda inšpiroval ich – napísať božskú pravdu.
2. Biblia je pravdivá
Božie Slovo je pravdivé, pretože pravdivý je aj Boží charakter. Nie je klamárom; Boh pravdy nedokáže vysloviť nepravdivé slová. Ak spochybňujeme pravdivosť Božieho Slova, spochybňujeme pravdivosť samotného Boha.
Ľudia si niekedy myslia, že hoci sú „duchovné“ koncepty v Biblii ako-tak pravdivé, veľká časť zvyšného obsahu (napríklad historické či geografické podrobnosti) pravdepodobne pravdivá nie je. Tento predpoklad však nie je správny. „Písmo sa vo svojej pravdovravnosti totiž neobmedzuje na žiadne konkrétne témy.[2]“ A okrem toho, ak nie je Biblia spoľahlivá v každom jednom bode, ako si môžeme byť istí, že je spoľahlivá v akomkoľvek z nich?
Pri pohľade na samotné Písmo nachádzame množstvo tvrdení, ktoré potvrdzujú jej všeobjímajúcu pravdivosť (napr. Ž 12:7; Ž 19:8-10; Ž 119:160; Prís 30:5-6; Jn 10:35; Jn 17:17). Každé slovo je popísané ako bezchybné (Ž 12:7; Prís 30:5), večné (Ž 119:89; Iz 40:8; Mt 24:35), nezrušiteľné (Jn 10:35), bezhraničné v dokonalosti (Ž 119:96) a úplne spoľahlivé (2Pt 1:19). Sám Ježiš to výstižne potvrdil: „[Božie] slovo je pravda“ (Jn 17:17). Pravdivosť písma je predpokladaná tak úplne, že celé diskusie môžu stáť a padať na jedinom slove (Mt 22:45), čísle podstatného mena (Ga 3:16) či dokonca slovesnom čase (Mt 22:32).
Ak Bibliu vykladáte poriadne, nikdy vás neuvedie do omylu. To, čo sa v nej hovorí, hovorí aj Boh.
3. Biblia je autoritatívna
Boh je Pánom vesmíru, ktorý stvoril slovom. Svoju láskavú autoritu, zamýšľanú pre naše dobro, uplatňuje práve prostredníctvom svojho Slova. Boh sa dokonca natoľko stotožnil s Písmom, že neveriť a neposlúchnuť Písmo znamená neveriť a neposlúchnuť jeho.
Je pravda, že Biblia nie je jedinou autoritou. Sú ustanovené aj iné právoplatné autority, ako napríklad rodičia (Ef 6:1-2), kazatelia (Heb 13:17, 1Pt 5:5) a vláda (Rim 13:1-7; 1Pt 2:13-14). Žiadna z nich však nie je silnejšia, než Božie Slovo. Biblia je náš najvyšší súd. Znamená to, že pravdivosť každého jedného presvedčenia, názoru, tvrdenia, či každej hodnoty a kázne meriame pomocou otázky: čo hovorí Biblia? Sám Ježiš „sa odvolával na každú časť Písma a každý prvok Písma ako na absolútne dôveryhodnú autoritu.“
Králi neradia, králi rozkazujú. Poslušnosť Božiemu Slovu teda nie je dobrovoľná. „Buďte uskutočňovateľmi slova,“ píše apoštol Jakub, „nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba“ (Jakubov 1:22).
Ako poznamenal J. C. Ryle, „Šťastný to človek, ktorý vlastní Bibliu. Ešte šťastnejší to človek, ktorý ju číta. A najšťastnejší to človek, ktorý ju nielen číta, ale aj poslúcha.[3]“ Hoci nám naša kultúra aj intuícia našepkávajú presný opak, skutočný život a slobodu nájdeme len vtedy, keď sa podvolíme Božiemu Slovu.
4. Biblia sa vyjadruje zreteľne
Biblia je starodávny dokument. Môže nám pripadať cudzia a niektoré časti sú mätúce (2Pt 3:16). Tak či onak, vyjadruje sa dostatočne jasne. Ako vraví žalmista, „Výklad tvojich slov osvecuje, neskúsených robí rozumnými“ (Ž 119:130). Boh prikazuje rodičom, aby Bibliu vštepovali aj svojim deťom (Dt 6:6-7).
Kdesi som počul, že Písmo je dostatočne plytké na to, aby sa v ňom čľapkalo dieťa, no zároveň dostatočne hlboké na to, aby cezeň preplával slon. Myslím si, že je to hlboko výstižná ilustrácia.
Niekedy nerozumieme Písmu preto, že sa venuje komplikovaným témam. Často ho však nevieme uchopiť len preto, že sa nám nepáči, čo čítame. Ako sa píše vo vtipnom bonmote Marka Twaina: „Netrápia ma tie časti Biblie, ktorým nerozumiem, ale práve tie, ktorým rozumiem.“ Problém častokrát nie je v tom, že by sa Biblia nevyjadrovala dosť jasne, ale v tom, že ju nepočúvame.
5. Biblia je dostatočná
Písmo obsahuje všetky Božie slová potrebné k tomu, aby sme Boha skutočne poznali, plne mu dôverovali, dokonale ho poslúchali a hojne sa z neho radovali. Peter vraví, že Boh nám prostredníctvom poznania obsiahnutého v Biblii daroval „všetko potrebné pre život a nábožnosť“ (2Pt 1:3). Pavol zároveň vraví, že Biblia je natoľko kompletná, že sme prostredníctvom nej „pripravení na každé dobré dielo“ – „každé“, nie „podaktoré“ (2Tim 3:16). Úplnejšia už nemôže byť.
Biblia možno nehovorí o všetkom, čo by sme chceli vedieť, no hovorí nám všetko, čo potrebujeme vedieť. Jej pravdy nie sú vyčerpávajúce, ale sú dostačujúce (Dt 29:29; Prís 25:2). Obsahuje všetko, čo potrebujeme vedieť na to, aby sme boli spasení (2Tim 3:15; Jk 1:18, 21; 1Pt 1:23) a dokázali byť vo viere poslušní Bohu (2Tim 3:16; 2Pt 1:3-4). Niet divu, že pridávanie či odoberanie jej slov sa spája s vážnymi výstrahami (Dt 4:2, Dt 12:32; Prís 30:5-6).
„Dalo by sa argumentovať, že každé pokrivenie biblického kresťanstva začína tam, kde sa naruší princíp dostatočnosti,“ poznamenal jeden autor[4]. „Každá jedna odchýlka od kresťanstva, ktoré ustanovil Kristus a apoštoli, začína tam, kde sa k Biblii niečo pridáva alebo od nej niečo odoberá. Každá odchýlka je Biblia plus alebo mínus niečo ďalšie.“
6. Biblia je mocná
Keďže je pôvodcom Biblie Boh, je to kniha oplývajúca jedinečnou mocou. Jej slová sú dostatočne silné na to, aby obmäkčili srdcia (Jer 23:29) a menili životy (Jn 17:17, porovnaj s Rim 1:16; 1Tes 1:4-5). V liste Hebrejom sa píše:
Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca. (Hebrejom 4:12)
Vravieť, že Biblia je mocná, je len iný spôsob, ako povedať, že je efektívna. Duch Svätý si ju používa, aby naplnil svoje plány (Iz 55:10-11). Táto kniha je nástrojom konania v Božej všemocnej ruke.
Je kľúčové uvedomiť si, že Boh so svojím Slovom nezamýšľa len to, aby zapojilo naše myslenie, ale aj menilo naše srdcia. Ako napísal jeden človek, „Biblia nebola napísaná preto, aby ukojila vašu zvedavosť, ale preto, aby vám zmenila život.[5]“
7. Biblia je kristocentrická
Navzdory rozšírenému presvedčeniu Biblia nie je len zbierkou etických princípov, morálnych frázičiek či abstraktných životných ponaučení. Obsahuje strhujúci príbeh.
Tento príbeh v konečnom dôsledku nie je o mne ani o vás. V Lukášovi 24 sa vzkriesený Spasiteľ zjavuje dvom nasledovníkom, ktorí sú na ceste do Emauz. Lukáš opisuje, čo sa stalo:
Ježiš im povedal: „Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach. (Lukáš 24:25-27)
Neskôr, po tom, čo sa zjaví svojim jedenástim učeníkom, Ježiš hovorí:
„Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch.“ Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma. (Lukáš 24:44-45)
Ježiš však takéto veci nehovoril len po svojom vzkriesení. Ešte počas svojho pôsobenia na zemi vysvetľoval vtedajším „expertom na Bibliu“ svoje ústredné postavenie v širšom príbehu:
Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život… Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, veď on písal o mne. (Ján 5:39-40, 46)
Ktosi správne poznamenal, že Stará zmluva je „skrytý Ježiš Kristus“, zatiaľ čo Nová zmluva je „zjavený Ježiš Kristus“. Od počiatku až po koniec – od Genezis po Zjavenie – dejová línia Písma očakáva, vyzdvihuje a napokon vrcholí v Božom Synovi, ktorý prináša spásu. Na tomto príbehu je možno najohromujúcejšie to, že jeho ústredná postava nás miluje.
8. Biblia je vzácna
Biblia je ten najvzácnejší poklad v celom vesmíre. Je naším pokrmom (Jer 15:16), naším životom (Dt 32:46-47), našou útechou (Ž 119:50), našou silou (Ž 119:28), naším kompason (Ž 119:105), našou túžbou (Ž 119:20), našou nádejou (Ž 130:6), našou láskou (Ž 119), našou radosťou (Jn 15:11) a naším pokladom (Ž 119:72).
Vedeli ste, že dokonca aj Levitikus, Kronické knihy a Abdiáš vám boli napísané na povzbudenie?
Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej. (Rimanom 15:4)
Všetko, čo bolo napísané. Všetko. Pavol zachádza až tak ďaleko, že tvrdí, že Stará zmluva bola napísaná pre vás – aby vás poučila, povzbudila, pomohla vám vytrvať a naplnila vaše srdce hojnosťou nádeje.
Hoci si musíme dať pozor na „bibloslužobníctvo“ – vyvyšovanie Písmo nad jeho Autora – je pozoruhodné, ako je Božie Slovo neoddeliteľné prepojené so samotným Bohom (Ž 56:4; Ž 119:48). Je to vskutku tak: zanechať jeho slovo znamená zanechať jeho. Kým sa Ježiš nevráti a naša viera sa nepremení na zrak, musíme zotrvať vo „vekoch počutia.“ „Nateraz,“ povedal Augustín, „pristupujme k Božiemu Písmu ako k Božej tvári. Pokorme sa v jeho prítomnosti.[6]“ Alebo ako poznamenal jeden výborný kazateľ: „Biblia pre mňa nie je Bohom, ale je Božím hlasom, a ten nedokážem počuť bez úžasu.[7]“
Biblia je bezodná truhla krásnych a úchvatných pokladov. Hovorí o sebe, že je inšpirovaná, pravdivá, autoritatívna, zreteľná, dostačujúca, mocná, kristocentrická a vzácna. Nech nám Boh pomáha podľa toho k nej pristupovať.
POZNÁMKY:
[1] HENRY, Carl F. H. GOD, REVELATION AND AUTHORITY: Volume II God Who Speaks and Shows, Fifteen theses, Part One.
[2] GRUDEM, Wayne. Systematic Theology: An Introduction to Biblical Doctrine.
[3] RYLE, J. C. Practical Religion.
[4] JOHNSON, Terry L. The Case for Traditional Protestantism: The Solas of the Reformation.
[5] HENDRICKS, Howard G. G. Living by the Book: The Art and Science of Reading the Bible.
[6] WILKEN, Robert L. The Spirit of Early Christian Thought: Seeking the Face of God.
[7] SPURGEON, C. H. The Word a Sword, kázeň.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/bible-says-about-itself/
