Článok patrí do série každodenných zamyslení z evanjelia podľa Lukáša s názvom … a začali sa radovať.
Zástupy sa ho spýtali: Čo teda máme robiť? On im odpovedal: Kto má dvoje šiat, nech sa rozdelí s tým, čo nemá a kto má dosť jedla, nech urobí podobne. Aj mýtnici prichádzali dať sa pokrstiť a hovorili: Učiteľ, čo máme robiť? On im odpovedal: Nevymáhajte viac, ako vám patrí. Vojaci sa ho spýtali: A čo máme robiť my? Tým povedal: Nikoho netrýznite ani nevydierajte, uspokojte sa so svojím žoldom!
Lukáš 3: 10 – 14
Trikrát tu zaznie jedna a tá istá otázka, len vždy od inej skupiny ľudí: Čo teda máme robiť? Takto sa postupne pýtajú zástupy, mýtnici aj vojaci. Je to základná otázka, ktorá môže priviesť na falošnú cestu. Ale rovnako môže stáť na začiatku správnej cesty. Všetko závisí od odpovede, ktorú človek na ňu dostane. Ako znie Jánova odpoveď? Prinášajte teda ovocie svedčiace o vašom pokání (v.8).
Ján nevyzýva svojich poslucháčov k tomu, aby podávali nejaký mimoriadny zbožný výkon. Lebo ovocím pokánia nie sú vonkajšie prejavy zbožnosti. Je ním zmenený život. Preto ich vyzýva k správnemu čineniu. Boh chce vidieť skutočné činy ako prejavy skutočného pokánia. Lebo tak ako viera bez skutkov je mŕtva, aj pokánie bez zmeneného života je bezcenné.
Ján uvádza niekoľko príkladov takej zmeny. Hovorí: Kto má dvoje šiat, nech sa rozdelí s tým, čo nemá a kto má dosť jedla, nech urobí podobne. Keď sa človek zaoberá sebou, môže stratiť z očí blížneho. Prehliadnuť jeho potreby. Pravé pokánie však vidí blížneho novými očami. Preto sa delí s tým, čo má, s tými, ktorí nemajú. Etika dávania nasmeruje človeka na núdzneho. Ježiš na nej nič nezmení, len prevýši Jána v miere, v ktorej treba dávať blížnemu aj nepriateľovi.
Jánova kázeň platí aj pre mýtnikov i vojakov. On nerieši etické otázky, či človek môže byť vojakom prípadne mýtnikom alebo nie. Jedným aj druhým povie, že nemusia zmeniť svoje zamestnanie. Zmeniť však majú spôsob, ako ho vykonávajú. Nevymáhajte viac, ako vám patrí, hovorí Ján mýtnikom. Vykonávaj svoj úrad ako Boží mýtnik. Pre zbožných to muselo znieť ako rúhanie. Veď mýtnici boli kolaboranti s nenávidenými Rimanmi. Pre mýtnikov to však znelo oslobodzujúco. A podobne aj pre vojakov: Nikoho netrýznite ani nevydierajte, uspokojte sa so svojím žoldom! Vykonávaj svoju vojenskú službu ako Boží vojak. Veď platí: Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ľuďom (Kol 3:23).
Pane, aj od nás čakáš ovocie pokánia. Pomôž nám ho prinášať tam, kde žijeme!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
