Vstaň, choď do Ninive, do veľkého mesta, a zvestuj mu posolstvo, ktoré ti poviem. Jonáš vstal a šiel do Ninive podľa Hospodinovho slova. Ninive bolo veľké mesto pred Bohom, na tri dni chôdze. Jonáš vošiel do mesta, prešiel deň chôdze a volal: Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené.
Jonáš 3:2-4
S čím ide Jonáš do Ninive? S posolstvom, ktoré nie je jeho vlastné: Zvestuj mu posolstvo, ktoré ti poviem, hovorí Boh. Jonáš má len opakovať slová, ktoré mu povie Boh. To je znak pravého kazateľa. Podľa čoho vieme, ktorý kazateľ je Bohom poslaný a ktorý nie? Podľa vernosti slovu, ktoré mu bolo zverené. Že káže to, čo Boh hovorí v Písme a nie to, čo chcú ľudia počuť.
Akú zvesť počujú obyvatelia Ninive? Zvesť súdu i zvesť milosti. Ninive bude rozvrátené – to je zvesť súdu. Ale nebude rozvrátené hneď, ale až o štyridsať dni. To je zvesť milosti. Obyvatelia mesta dostávajú čas k pokániu. Je tu nielen výstraha, varovanie pred súdom, ale i možnosť vyhnúť sa súdu.
Čo má kazateľ zvestovať dnes? Kristus nás posiela do sveta so zvesťou evanjelia. Ale čo je evanjelium? Dobrá správa o spasení, o záchrane pred súdom, pred zahynutím. Niet dobrej správy bez zlej správy.
Pri návšteve lekára sa dozviete, že máte nádor. To je zlá správa. Ale vzápätí vám lekár povie, že môžete byť vyliečení. To je dobrá správa. Bez zlej správy však niet ani dobrej správy.
Evanjelium je len preto dobrá správa, lebo je tu i zlá správa. Správa o tom, že všetci bez výnimky ideme v ústrety Božiemu súdu, ktorý bude pre nás znamenať konečné odsúdenie. Ale evanjelium zvestuje, že je možné byť zachránený, lebo Boh v Kristovi vyhlásil amnestiu pre odsúdencov. Preto dnes musíme zvestovať súd i milosť, zlú správu i dobrú správu. Bez zlej správy nemá dobrá správa zmysel. Veď čo by bolo dobré na správe, že môžem byť zachránený, keď mi vlastne nič nehrozí?
Pane, prosíme za služobníkov slova, aby boli verní tvojmu slovu!
