G. K. Chesterton tvrdí, že keď Jób počúva Božie reči, „cíti strašnú a mrazivú atmosféru niečoho, čo je príliš dobré na to, aby sa o tom hovorilo. Odmietnutie Boha vysvetliť svoj zámer je samo o sebe pálčivým náznakom jeho zámeru.“
To, čo sa Jóbovi – a nám – sprostredkúva v opisoch behemóta a leviatana, je skutočne takmer príliš dobré na to, aby sa to dalo povedať.
A predsa je to pravda.
Leviatan a behemót – postavy temnoty
Zdá sa, že behemót môže byť rozprávkovým stelesnením postavy smrti. A leviatan je v biblických obrazoch Boží úhlavný nepriateľ. V leviatanovi vidíme stelesnenie beštiality, hrôzy, nefalšovaného zla. Keď pri vyvrcholení jeho opisu čítame, že „je kráľom nad všetkými hrdými bytosťami“ (Jób 41:26, SEP), čítame o tom, ktorý sa na inom mieste nazýva „Belzebul, vládca démonov“ (Mt 12:24).
Táto druhá Božia reč k Jóbovi sa zaoberá problémom nadprirodzeného zla v stvorenom poriadku. Jasne to vyplýva z Jóba 40:8-14. Jób spochybnil Božiu spravodlivosť (Jób 40:8). Boh ho teda vyzýva, aby vykonal úlohu súdiť celú zem (Jób 40:11) – to znamená, aby ponížil pyšných a pošliapal bezbožných (Jób 40:12). „Ak to dokážeš,“ hovorí Pán v podstate, „potom pripúšťam, že sa môžeš zachrániť. Ale ty to nedokážeš“ (Jób 40:14).
Takže postavy behemóta a leviatana neprichádzajú ako antiklimax, ale skôr používajú vyjadrenia zo známych príbehov, aby poukázali na to, že len Pán môže držať zlo na uzde. Leviatan je „knieža tohto sveta“ (Jn 12:31), „knieža nadzemskej mocnosti“ – tej nadprirodzenej oblasti, ktorá sa nachádza nad nami, ale pod Božím nebom (Ef 2:2).
Takže tu je tvor, ktorý je vládcom všetkého pyšného. „Ak ho dokážeš skrotiť, Jób, potom si môžeme byť istí, že dokážeš skrotiť všetkých pyšných. Ale ty to nedokážeš, Jób, však?“ V 19. kapitole Jóba skutočne vidíme, že je to práve táto príšera, ktorá Jóba po celý ten čas divoko týrala a ustavične mu zo života robila také veľké utrpenie. Jób sa s ním nedokáže vyrovnať. Zmyslom 41. kapitoly Jóba je, aby sme sa triasli pred ohromnou a úplnou mocou kniežaťa zla.
Ak sme si mysleli, že zlo je zlé, keď sa stretneme tvárou v tvár s Leviatanom, uvedomíme si, že je nekonečne desivejšie, než sme si mysleli. „Nemôžeš sa začať zaoberať problémom zla, Jób. A ty to vieš.“
Diabol je Boží diabol
„Ale ja môžem!“ hovorí Pán. A o to ide.
Táto úžasná príšera je „utvorená“ (Jób 41:25), stvorená vec. „Ja som stvoril aj jeho a môžem ho skrotiť. A je na mojej reťazi, aj keď nemôže byť na tvojej“ (porov. Jób 41:5). Podobne ponižujúcu komédiu vidíme aj v Žalme 104:26 (Ž 104:26), kde je pokojný opis Leviatana, ktorý je umiestnený v mori, aby sa tam hral, ako by rodič mohol dať neposlušné dieťa do bezpečnej ohrádky, aby sa hralo.
Tu je pointa. Okoloidúci príde na farmu a vydesia ho divoké psy, ktoré vrčia a chňapajú mu po členkoch. Je vystrašený. Určite si položí otázku: Sú tieto psy nejakým spôsobom obmedzené? Sú na vôdzke? Je nablízku majiteľ, ktorý ich môže odvolať? Keď Jób trpí, jeho najväčší a najhlbší strach je, že netvor, ktorý naňho útočí, nie je obmedzený, že útoky budú pokračovať večne, s nezmiernenou zúrivosťou, a že netvor dostal voľnú ruku – neobmedzený prístup k Jóbovi a jeho životu. Bojí sa, že neexistuje žiadny zvrchovaný Boh, ktorý by mal zlo na reťazi.
Ale existuje. A keď to Jób pochopí, naplní ho bázeň (Jób 42:2). My, čitatelia, sme to už videli v 1. a 2. kapitole, v ktorých je jasné, že satan je obmedzený (Jób 1:12; Jób 2:6). V oboch prípadoch do bodky poslúcha. Satan, leviatan, je strašná príšera. Ale nemôže zájsť ani o centimeter ďalej ako siaha reťaz, na ktorej ho drží Pán.
To však teraz neodpovedá na naše otázky. Nedáva nám to filozoficky usporiadanú schému, ktorá by vysvetľovala problém utrpenia a zla. Robí to však niečo hlbšie: otvára nám oči k tomu, kto je Boh. Je to jediný Boh, ktorý nemá konkurenciu. Dokonca aj tajomstvo zla je jeho tajomstvom. Dokonca aj Satan, leviatan, je Boží Satan – božie domáce zvieratko, ak trúfneme ho tak nazvať.
To znamená, že keď trpíme a keď sme s inými, ktorí trpia, môžeme sa s absolútnou dôverou skloniť pred týmto zvrchovaným Bohom – s vedomím, že hoci zlo môže byť strašné, nemôže a nikdy neprekročí ani o centimeter reťaz, na ktorú ho Boh priviazal. A nebude trvať večne, pretože ten, komu patríme, je Boh.
Drahé víťazstvo
Až v Novej zmluve sa dozvedáme, čo stálo Boha toto víťazstvo nad leviatanom. Ani behemot, ani leviatan nemôžu byť nakoniec porazení nastolením väčšej sily rovnakého druhu; zlo nemôže byť porazené zlom, ale iba vykupujúcim utrpením čistého dobra. Toto nebolo žiadne olympijské víťazstvo, ktoré by z veľkej výšky vybojoval tyranský a vzdialený boh.
Naopak, toto víťazstvo bolo paradoxne dosiahnuté na Kristovom kríži. Ako vysvetľuje autor listu Židom, dôvodom, prečo sa Boží Syn stal plne ľudskou bytosťou, bolo to, aby „aby smrťou zničil toho, čo mal moc nad smrťou, totiž diabla“ (Heb 2:14). Dôvod, prečo má netvor Leviatan moc nad ľuďmi, je ten, že sme sa vzdali jeho krutej zvrchovanosti tým, že sme sa vzbúrili proti Bohu. „Ostňom smrti je totiž hriech“ (1Kor 15:56). Tomuto zlému netvorovi sme vo svojom zle oddaní a nemôžeme uniknúť z jeho pazúrov, kým svoj dlh nesplatíme. A predsa bol tento dlh zaplatený na kríži:
Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v previneniach a neobriezke svojho tela, oživil spolu s ním, keď nám odpustil všetky previnenia, keď vymazal dlžobný úpis, ktorý svojimi nariadeniami svedčil proti nám, a úplne ho zrušil tým, že ho pribil na kríž. Odzbrojil a verejne odhalil kniežatstvá a mocnosti a cez Krista nad nimi zvíťazil. (Kol 2:13-15)
Náš Boh obchoduje s jazvami, pretože ich nesie v osobe svojho jediného Syna. Keď nás premôže temnota leviatanovej prítomnosti, môžeme sa s dôverou obrátiť na tohto jediného Spasiteľa.
Útecha pre trpiacich a hriešnikov
Zlo ma desí. Má ma desiť. Mám byť pokorený nadprirodzeným zlom, aby som vedel – hlboko vedel – že je pre mňa príliš silné, že mu nedokážem sám odolať. Smrť a ten, kto má v rukách moc smrti – teda diabol – sú pre mňa príliš silní. Moja reakcia sa však nemá skončiť hrôzou. Vrcholom knihy Jób je totiž uistenie, že smrť (behemót) aj ten, kto drží jej moc (leviatan), sú stvorenia, ktoré sú úplne pod kontrolou zvrchovaného Spasiteľa.
Uistenie, že on môže všetko, že žiadny jeho zámer nemôže byť zmarený, je útechou, ktorú potrebujem v utrpení, a povzbudením, po ktorom túžim, keď ma desí zlo. On zlo nielen povoľuje, ale rozkazuje mu, ovláda ho a používa ho na svoje dobré ciele. Najhorší skutok v dejinách ľudstva – okamih, keď sa zdalo, že leviatan a behemót nakoniec zvíťazili – bol okamihom, ktorý priniesol „určený Boží zámer a predvídanie“ (Sk 2:23). Bol to moment definitívnej porážky behemóta a leviatana.
Tento Boh, ktorý vie, ako použiť nadprirodzené zlo, aby slúžilo jeho zámerom definitívneho dobra, môže a chce použiť aj tie najtemnejšie zásahy do môjho vlastného života pre svoje nezmariteľné plány kvôli môjmu dobru v Kristovi. Haleluja! To je ale Spasiteľ!
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
