Biblia a teológia

Krst Duchom Svätým a jeho prebývanie

Definícia

Krst Svätým Duchom a jeho prebývanie je novozmluvným požehnaním, ktoré znamená prítomnosť a prácu Svätého Ducha v živote veriaceho.

Zhrnutie

Svätého Ducha sľuboval Boh pre ľudí Novej zmluvy v prorockých písmach a Ježiš Kristus ho vylial na cirkev mocou svojho vzkriesenia. Duch teraz privádza veriacich do spoločenstva s Otcom a Synom cez nové narodenie, napĺňa veriacich Božou láskou, posväcuje veriacich a presvedčuje ľudí o pravde evanjelia. Veriaci by sa mali snažiť byť neustále naplnení Duchom, aby svojimi slovami a činmi milovali druhých a tak budovali cirkev pomocou darov, ktoré Ježiš Kristus dáva svojej Cirkvi prostredníctvom Ducha. Boh Duch Svätý je treťou osobou Svätej Trojice. Je osobou a nie len nejakým vplyvom. Je úplne Bohom, rovnako ako Boh Otec je úplne Bohom a ako Boh Syn je úplne Bohom. Je večný. Žije v dokonalom spoločenstve s Bohom Otcom a Bohom Synom. V Apoštolskom vyznaní viery vyznávame: „Verím v Boha Otca… Verím v Ježiša Krista… Verím v Ducha Svätého.“

V tomto článku sa zameriavame na to, ako a prečo Boh Svätý Duch pôsobí na ľudské bytosti a v nich. Naše štúdium má štyri časti. Najprv sa budeme venovať zasľúbeniu Svätého Ducha v Starej zmluve. Potom sa budeme zaoberať Ježišom Kristom, úžasným mužom Ducha. V tretej časti budeme premýšľať o tom, čo Biblia učí o Ježišovi ako o tom, kto krstí Duchom. Na záver sa pozrieme na hlavné prvky pôsobenia Ducha v živote kresťanov, v ktorých prebýva.  

Zasľúbenie Svätého Ducha v Starej zmluve

Veľkým požehnaním, ktoré ľudia pri Starej zmluve dostali, bol Boží Zákon. Tento Zákon je múdrym, cenným a bezchybným vyjadrením charakteru Boha Zmluvy, ktorý ich vykúpil z otroctva v Egypte (napr. Dt 4:5-8; porovnaj Rim 7:12). Obriezka mužov bola vonkajším znakom Zákona. Bola spojená s opakovanou výzvou, takpovediac, „obrezať si srdce“ (napr. Dt 10:16). Boží ľud potreboval mať dobrý a bezchybný Zákon napísaný na svojich srdciach, aby sa z hĺbky srdca rozhodli Zákon dodržiavať a aby po tom z hĺbky srdca túžili. Ako všetky ľudské bytosti to pre  svoju prirodzenosť nedokázali a zlyhali v tom. To „bolo nemožné Zákonu pre slabosť spôsobenú telom“ (Rim 8:3). 

A tak opakovane, najprv v Zákone (napr. Dt 30:6) a potom v prorokoch dostal Boží ľud sľub, že Zákon bude podľa Novej zmluvy napísaný na ich srdciach. „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca“ (Jer 31:33). Toto vpísanie Zákona do ľudského srdca bude prácou Svätého Ducha: „Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. Dám svojho ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia“ (Ez 36:26-27). Boh sľubuje, že dá svojho Ducha všetkým ľuďom (Joel 2:28-29).

Podstata tohto sľubu je teda v tom, že Boh bude prebývať v ľudskom srdci svojim Duchom, aby do srdca vložil svätosť svojho dokonalého Zákona. 

Ježiš Kristus, muž Ducha

Keď pri vtelení večný Boží Syn na seba vzal úplne ľudskú prirodzenosť, Svätý Duch bol jeho stálym, intímnym spoločníkom. Počatie jeho ľudského tela v Máriinej maternici bolo prácou Svätého Ducha (Lk 1:35). Pri jeho krste Jánom Krstiteľom naňho Svätý Duch zostúpil s mocou, aby ho uschopnil k jeho verejnej službe (napr. Lk 3:22; Jn 1:32-33). Ježiš Duchom odoláva pokušeniu (Lk 4:1-13), verejne slúži a robí zázraky mocou Svätého Ducha (napr. Lk 4:14; Sk 10:38). Práve Duchom Ježiš „hovorí Božie slová, pretože Boh dáva Ducha [Ježišovi] bez miery“ (Jn 3:34).  

Ježiš je úplne a bezchybne mužom Ducha a to až natoľko, že Svätý Duch sa neskôr nazýva „Ježišovým Duchom“ alebo „Kristovým Duchom“ (napr. Flp 1:19; pozri tiež Sinclair Ferguson, The Holy Spirit).

Ježiš Kristus, ten, ktorý krstí Duchom

Vo všetkých štyroch evanjeliách stavia Ján Krstiteľ do protikladu svoj vlastný krst vodou (vonkajší a symbolický krst pokánia) a úžasnú premenu srdca Ježišom, ktorú nazýva krst Svätým Duchom (Mt 3:11; Mk 1:8; Lk 3:16; Jn 1:33, porovnaj Sk 11:16). Konečne sa naplnia starozmluvné zasľúbenia, že Boží Duch bude prebývať v ľudských srdciach.

Avšak – a toto je dôležité – toto vyliatie Ducha muselo počkať, kým Boží Syn neponesie trest za hriešnikov na kríži. Ježiš pravidelne používa obraz živej vody, keď hovorí o Svätom Duchu (Jn 4:10-15; Jn 7:37-38). Ján nám vysvetľuje, že Duch je ten, „ktorého mali prijať tí, čo v [Ježiša] uveria. Duch totiž ešte nebol, lebo Ježiš ešte nebol oslávený“ (Jn 7:39). Toto „oslávenie“ alebo „vyvýšenie“ v Jánovom evanjeliu odkazuje primárne na kríž (napr. Jn 12:33). Až keď je za hriechy zaplatené sa môže Duch vyliať na celý Boží ľud.   

Ježiš opakuje tento sľub krstu Svätým Duchom po kríži a vzkriesení (Sk 1:5, pozri aj symbolickú predzvesť v Jn 20:22). Tento krst najskôr a najdramatickejšie absolvujú učeníci na Deň Letníc (Sk 2). Odvtedy je základným právom každého veriaceho na samom začiatku skutočne kresťanského života.

(Krst Svätým Duchom sa niekedy používa na označenie kresťanskej skúsenosti, ktorá nasleduje po obrátení a často sa spája s darom hovoriť v jazykoch. Dôsledné štúdium biblických textov však ukazuje, že tento výraz označuje to, čo sa deje pri obrátení. Typické pojednanie tejto problematiky predstavuje kniha Johna Stotta Baptism and Fullness, ktorá presvedčila mnohých charizmatikov a letničných, aby nepoužívali výraz „krst Duchom“ na označenie akejsi skúsenosti druhého stupňa.)

Služba Ducha Svätého prebývajúceho vo veriacom

Duch znovuzrodzuje a privádza veriacich do spoločenstva s Otcom a Synom

Svätý Duch je zdrojom nového narodenia, alebo narodenia zhora, ktoré dáva duchovný život ľudskej bytosti, ktorá je vo svojej prirodzenosti mŕtva v hriechoch a prestúpeniach (Ef 2:1-3; Jn 3:1-8; Tít 3:5). Toto nové narodenie sa nedá vyvolať žiadnym ľudským spôsobom, či už manipuláciou, emóciami alebo rozumovým presviedčaním. Všetko, čo sa narodilo z tela (ľudský pôvod) bude totiž telom a nie novým životom Ducha (Jn 3:6). Toto narodenie zhora je zvrchovanou prácou Trojjediného Boha a v ľudskom srdci ho spôsobuje Boh Svätý Duch.

Predtým, než Ježiš zanechal svojich učeníkov, aby šiel kvôli hriešnikom na kríž, sľúbil im, že sa k ním vráti. Dočasne, na pár týždňov, to urobil vo svojom vzkriesenom tele. Navždy to však urobil v osobe Svätého Ducha. Vďaka službe Svätého Ducha má Boh Otec a Boh Syn dom v srdci muža alebo ženy, ktorý/á sa znovu narodí (Jn 14:15-24). Práve vďaka prebývaniu Ducha majú veriaci spoločenstvo s Otcom a Synom (1Jn 1:3).

Duch rozlieva Božiu lásku v srdciach veriacich

V kontexte utrpení, vytrvalosti, charakteru a nádeje Pavol píše, že „nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5:5). Výraz „Božia láska“ môže znamenať lásku, ktorú Boh prejavuje nám, alebo lásku, ktorú my prejavujeme Bohu, alebo oboje. Pravdepodobne a v prvom rade je to láska, ktorú Boh prejavuje nám, hoci je dosť možné, že to zahŕňa aj našu lásku reagujúcu na Boha. Tým, že nás Svätý Duch privádza do spoločenstva s Trojjediným Bohom, nás aj uisťuje o večnej láske, ktorou Boh Otec, Boh Syn a on sám, Boh Svätý Duch, miluje svoj ľud od vekov na veky.  

Svätý Duch posväcuje veriacich

Svätý Duch je svätý. Planie ohnivou svätosťou Trojjediného Boha. Keď Ján Krstiteľ hovorí o krste Svätým Duchom, tak hovorí, že Ježiš „bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Lk 3:16). Toto je slovná figúra, ktorá sa nazýva hendiadys, teda jedna pravda vyjadrená dvoma spôsobmi: Svätý Duch je oheň, ktorý spáli plevy hriešnosti. Vďaka Kristovmu krížu toto spálenie veriaceho nezničí, ale očistí. 

Po obrátení je teda jednou z najhlavnejších činností Ducha vo veriacom celoživotný boj proti hriechu v ľudskom srdci. Galaťanom 5:16-26 je najznámejším a najnázornejším vyjadrením tejto pravdy. Máme „žiť podľa Ducha,“ hoci „žiadosti tela“ (stará prirodzenosť) v nás naďalej pôsobia. Najviditeľnejším znakom krstu a prebývania Ducha vo veriacom je život, ktorý sa stále viac vyznačuje „láskou, radosťou, pokojom, zhovievavosťou, láskavosťou, dobrotou, vernosťou, miernosťou, sebaovládaním.“

Svätý Duch presvedčuje ľudí o pravde o Ježišovi a vedie ich k životu podľa tejto pravdy

Od Ján 13:31 (po odchode Judáša Iškariotského) po Ján 13:33 Ježiš hovorí k apoštolom. Všetko, čo hovorí, platí bezprostredne pre apoštolov. Napríklad, v Ján 14:26 sľubuje, že Svätý Duch im pripomenie, čo im Ježiš hovoril, a pomôže im to pochopiť. Môže im to pripomenúť, lebo tam boli a počuli to – nám to rovnakým spôsobom pripomenúť nemôže. 

Napriek tomu existuje presah od jedenástich apoštolov ku Kristovej apoštolskej cirkvi. Oni sú totiž embryom tejto apoštolskej cirkvi. Hoci tak robíme opatrne, môžeme aplikovať tieto kapitoly na seba. V Ján 16:5-15 Ježiš hovorí o práci Svätého Ducha. Najprv o jeho práci vo svete (v. 8-11) a potom v apoštolskej cirkvi (v. 12-15). 

Podľa Novej zmluvy jedinou činnosťou Ducha Svätého, ktorá sa týka ľudí zo sveta, je usvedčovanie. Usvedčuje svet o našom hriechu, o Kristovej spravodlivosti a o súde. Robí to na začiatku kresťanského života, pri obrátení, a pokračuje v tejto práci vo veriacom, v ktorom naďalej niečo „zo sveta“ pôsobí.

Apoštolom Ježiš sľubuje že Duch pravdy ich „uvedie do (…) celej pravdy.“ To znamená, že ich naučí význam Ježišových vecí. Podrobne im vysvetlí celé Otcovo zjavenie, ktoré videli v Ježišovi. Vďaka tomu máme ich učenie zaznamenané v Novej zmluve (ktorú napísali apoštoli alebo iní, ktorí zaznamenali apoštolské učenie).

Svätý Duch nás neuvádza do novej pravdy. Namiesto toho nám, apoštolskej cirkvi,  sprístupňuje bezchybné zjavenie Otca v Ježišovi, o ktorom svedčí Nová zmluva. Môžeme sa modliť za to, aby nám Svätý Duch pomohol pochopiť biblickú pravdu o Ježišovi a aby nám milostivo pomohol žiť podľa tejto pravdy a môžeme očakávať, že to bude robiť (pozri Christopher Ash, Seeing the Spirit).

Mali by sme sa Duchom plniť znovu a znovu, aby premieňal naše slová a činy.

Keď Pavol píše „buďte naplnení Duchom,“ používa rozkazovací spôsob v prítomnom čase, aby vyjadril opakované plnenie. Potom sériou príčastí rozvíja, čo to znamená. Cirkev naplnená Duchom si bude spoločne hovoriť „žalmy, hymny a duchovné piesne“ (všetky tri sa vzťahujú hlavne na biblické žalmy), budeme tak robiť z celého srdca, pretože to bude skutočné spievanie žalmov, ktoré formuje naše srdcia, budeme ustavične vzdávať vďaky Bohu Otcovi v mene Pána Ježiša Krista. To budeme uvádzať do praxe vzájomným podriaďovaním sa vo vzťahoch, ktoré Pavol ďalej spomína: kresťanské manželky budú prejavovať dôstojné a zbožné podriadenie sa manželom, kresťanské deti budú poslúchať svojich rodičov, kresťanský otroci sa rozhodnú dobre slúžiť svojim pánom. Všetko toto je dôsledkom naplnenia Svätým Duchom.

Nanebovzatý Kristus dáva dary Ducha na budovanie Cirkvi

V Efezanom 4:7-16 Pavol cituje Žalm 68 a hovorí, že víťazný, nanebovzatý Kristus dá dary svojim ľuďom. V tomto oddiele hovorí o základných daroch apoštolov a prorokov (o ktorých z Efezanom 2:20 vieme, že sú základmi cirkvi) a pretrvávajúcich daroch evanjelistov a pastorov-kazateľov.   

Tieto a ďalšie dary dáva Cirkvi Kristus prostredníctvom Svätého Ducha. Ďalšie oddiely o takýchto duchovných daroch sú 1. Korinťanom 12:4-11, 1. Korinťanom 14, Rimanom 12:3-8. Kresťania sa nie vždy zhodnú na tom, čo jednotlivé dary znamenajú alebo či máme v súčasnosti počítať s určitým darom v Kristovej Cirkvi.

Svätý Duch a naše modlitby a túžby

Na základe tohto všetkého je dôležité sa pri premýšľaní a  modlitbách sústrediť na hlavné pravdy o Svätom Duchu. Žije v našich srdciach, aby sme mohli žiť s Kristom a Otcom v svätosti a láske. Modlime sa, aby Kristova Cirkev bola v každej generácii nanovo naplnená Duchom svätosti, ktorý je Duchom Kristovým.


Odporúčané čítanie

Daniel Heczko, Duch svatý a jeho pûsobení
J. I. Packer, Choďme Duchem
Christopher Ash, Hearing the Spirit
A. Carson, “The Holy Spirit in Acts
Tim Chester a Christopher de la Hoyde, Who on earth is the Holy Spirit? (And other questions about who he is and what he does)
Sinclair Ferguson, The Holy Spirit
David Jackman, Spirit of Truth: unlocking the Bible’s teaching on the Holy Spirit
Thomas R. Schreiner. Spiritual Gifts: What They Are and Why They Matter
George Smeaton, The Doctrine of the Holy Spirit
John Stott, Baptism and Fullness: the work of the Holy Spirit today


Tento článok je súčasťou série Stručná teológia. Všetky presvedčenia vyjadrené v tomto článku sú presvedčeniami autora. 


Poznámka editora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/essay/baptism-indwelling-spirit/

Christopher Ash

je kazateľom, učiteľom a spisovateľom. Do roku 2015 slúžil ako riaditeľ Proclamation Trust’s Cornhill Training Course v Londýne. Jeho hlavným autorským projektom je čítanie, zvestovanie a modlitby Žalmov. V roku 2015 bol hlavným rečníkom na konferencii Máme čo zvestovať. Jeho prednášky z konferencie si môžete vypočuť TU.