Zjavenie je bez pochýb jednou z najťažšie pochopiteľných kníh Biblie. Miatlo starovekých rovnako ako aj moderných vykladačov. A predsa si Zjavenie neprestáva podmaňovať predstavivosť cirkvi.
Cirkev zostáva rozdelená v tom, ako Apokalypsu vykladať. K čítaniu tejto knihy existujú dva hlavné prístupy: futuristický pohľad a rekapitulačný pohľad.
G. K. Chesterton raz trefne poznamenal: „Hoci svätý Ján Evanjelista videl vo svojom videní mnoho čudných oblúd, nevidel tvora divokejšieho, než je niektorý z jeho vlastných vykladačov.” Zastavme sa na chvíľu a zamyslime sa nad tým, ako by mali túto záhadnú knihu vykladať kresťania v 21. storočí. Uvidíme, že Zjavenie sa predstavuje ako symbolické posolstvo, ktoré pohýna srdce a uchvacuje myseľ.
Doslovne vs. symbolicky
Niektorí vykladajú väčšinu Zjavenia tak, že sa odohráva v budúcnosti. Tento futuristický pohľad býva úzko spätý s „doslovným” prístupom k výkladu knihy, podľa ktorého ju treba čítať predovšetkým vo svetle fyzických skutočností.
Tak sa napríklad roj kobyliek v Zjavení 9 vykladá doslovne, čiže fyzicky. Kobylky sú skutočné, fyzické bytosti, ktoré vychádzajú zo zeme na samom konci dejín. John MacArthur uvádza, že tieto kobylky sú „ohavní démoni, ktorí na seba vzali viditeľnú podobu pripomínajúcu kobylky, a vyrojili sa z priepasti, aby sužovali zem” (zvýraznenie doplnené).
Iní bádatelia však tvrdia, že Zjavenie sa skladá zo série videní, ktoré nanovo podávajú čiže „rekapitulujú” tú istú udalosť. Toto čítanie sa do veľkej miery opiera o symbolický prístup ku knihe. Kobylky v Zjavení 9 nie sú fyzické, ale obrazné. Symbolizujú démonický útok na neveriacich.
Čítať Zjavenie symbolicky znamená vykladať ho predovšetkým (no nie výlučne) cez obraznú reč, ako sú metafora, symboly, prirovnania, personifikácia a hyperbola.
Obe strany pripúšťajú, že Zjavenie obsahuje symboly, no vykladači sa nezhodnú na tom, ako často. Je prevládajúca forma komunikácie odetá do symbolov, alebo do fyzických opisov? Pozrime sa, či nám Zjavenie ponúka nejaké výkladové vodidlá.
„Naznačil to”
Zjavenie 1:1 je pre výklad knihy nanajvýš dôležité: „Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby svojim sluhom ukázal, čo sa má čoskoro stať. On poslal svojho anjela a naznačil to svojmu sluhovi Jánovi.”Dozvedáme sa tu tri veci: zdroj knihy Zjavenie, jej obsah a spôsob, akým bola kniha oznámená. Zaujíma nás posledný bod.
Slovné spojenie „naznačil to” je v gréčtine jediné slovo (sēmainō) a preklady toto sloveso zvyčajne prekladajú výrazmi typu „oznámil to” či „dal to najavo” (NIV, CSB, ESV, RSV). Tento grécky výraz v Zjavení 9 odkazuje na Daniela 2:45. Môžeme si byť istí, že Ján má túto narážku na mysli, pretože v celom Zjavení — a osobitne v prológu — prejavuje značnú oboznámenosť s knihou Daniel.
Podľa gréckeho prekladu Daniel 2:45 opisuje slovo sēmainō symbolické videnie, ktoré mal kráľ Nebukadnesar: „Veľký Boh naznačil [esēmane] kráľovi, čo sa stane v posledných dňoch” (preklad autora). Toto sloveso sēmainō by sme mohli preložiť aj ako „oznámiť prostredníctvom symbolov”.
Čo Boh oznamuje Nebukadnesarovi prostredníctvom symbolov? Obrovský kolos zložený zo zlata, striebra, bronzu, železa a hliny! Tento kolos potom rozdrví kameň. Každá časť sochy symbolizuje pohanské kráľovstvo a kameň symbolizuje Božie večné kráľovstvo (Dan 2:24-45).
V Zjavení 9 teda Ján zámerne používa jazyk prevzatý z Daniela 2:45, aby ukázal, že obsah Zjavenia je takisto symbolický. Nenechajme si ujsť, čo tu Ján robí: hovorí čitateľovi, ako má Zjavenie čítať. Ako všeobecné pravidlo teda platí, že knihu treba čítať a vykladať prevažne symbolicky.
Slovenský ekumenický preklad preto právom prekladá sloveso sēmainō v zmysle „naznačil to”.
G. K. Beale bol jedným z prvých vykladačov, ktorí si Jánovu narážku na Daniela 2:45 v Zjavení 1:1 všimli a vyvodili jej význam pre celú knihu. Uzatvára: „Programové vyhlásenie o presnom spôsobe komunikácie tejto knihy v kapitole 1, verš 1 znie tak, že symbolika tvorí samotné tkanivo tejto knihy.” Dokonca som ho počul povedať: „Keďže Zjavenie 1:1 vykladám doslovne, celú knihu vykladám obrazne.”
Námietky proti symbolizmu
Proti symbolickému prístupu k Zjaveniu sa zvyknú ozývať dve bežné námietky. Niektorí sa nazdávajú, že vyprázdňuje referent textu— to, na čo text v skutočnosti odkazuje. Keďže symbolické čítanie nevykladá videnia Zjavenia predovšetkým „doslovne” (čiže fyzicky), videniam vraj chýba referent. Tak to však jednoducho nie je.
Hoci je Zjavenie plné symbolov, tieto symboly oznamujú skutočné duchovné reality. Tak ako symbol kameňa, ktorý v Danielovi 2 rozdrví kolos, oznamuje pravú skutočnosť prichádzajúceho kráľovstva, tak aj symboly Zjavenia obsahujú skutočné duchovné reality čiže pravdy. Zjavenie odhŕňa oponu fyzického sveta a odkrýva duchovné skutočnosti, ktoré sú v ňom v hre.
Druhá námietka znie, že symbolickému výkladu chýbajú hermeneutické korektívy. Význam videní Zjavenia sa stáva čímsi ako voskový nos — vykladač si ho ľahko ohne, ako sa mu zachce. Táto výhrada je opodstatnená a riziko, že symboly vyložíme nesprávne, je naozaj reálne.
Keďže je však Zjavenie do takej miery závislé od Starej zmluvy, Ján očakáva, že jeho čitatelia budú jeho videnia vykladať vo svetle toho, ako Boh vtedy konal so svojím ľudom. Nemusíme hádať, čo symboly znamenajú — stačí, keď tie isté symboly nájdeme v Starej zmluve a ich význam prenesieme do Zjavenia.
Ján nezamýšľal, aby sa Zjavenie čítalo vo svetle CNN či Fox News. Chcel, aby sa miestne správy vykladali vo svetle Zjavenia. Boh koná vo svete a dal nám túto vzácnu knihu, aby sme jeho konanie objavovali na svojej ceste k novému nebu a novej zemi.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
