Biblia a teológia

Evanjelikálna teológia

Definícia

Evanjelikálna teológia je súbor doktrín, ktoré historicky a tradične vyznávala a vyznáva cirkev počas celej svojej existencie. Je založená na Biblii a nesmie odporovať ničomu, čo Biblia učí. Evanjelikálni teológovia zvyčajne rozlišujú medzi základnými doktrínami a doktrínami druhoradej dôležitosti. Aby bol niekto podľa svojho porozumenia Bohu a Božiemu vzťahu ku svetu evanjelikál, za nevyhnutné sa považuje vyznávanie práve týchto základných doktrín.

Zhrnutie

Evanjelikálna teológia je vyjadrením biblických presvedčení o Bohu a jeho vzťahu k ľuďom a vesmíru, v ktorom žijú. Aby bol niekto evanjelikál, musí rozumieť istým doktrínam (tým základným) a vyznávať ich ako ich historicky vyznávala a vyznáva cirkev. Existujú doktríny druhoradej dôležitosti a názory evanjelikálov na ne sa líšia. Podľa evanjelikálov však nie je možné byť v súlade s evanjelikálnou teológiou, ak niečie druhoradé doktríny odporujú alebo sa iným spôsobom nezhodujú s tými kľúčovými, základnými doktrínami. Táto esej sa zaoberá základnými doktrínami evanjelikalizmu.


Biblia nie je napísaná ako systematická teológia, hoci obsahuje mnoho teologických tvrdení. Pomocou správnej exegézy, za použitia doslovno-gramaticko-historickej hermeneutickej metódy, ktorej cieľom je sformulovať, čo autor chcel povedať, je možné objaviť základné presvedčenia o Bohu, ľuďoch, svete a ich vzájomných vzťahoch –  v súlade s Bibliou. Tieto doktríny je po ich rozpoznaní možné kodifikovať ako vyznanie viery, ktoré predstavuje „fakty viery“ (t. j. veci, ktorým človek musí veriť, aby sa jeho svetonázor a viera zhodovali s Bibliou).

Evanjelikálne presvedčenia o Bohu, Kristovi, Svätom Duchu a Biblii

Evanjelikálna teológia začína pri základnom presvedčení, že existuje Boh, ktorý sa mnohými spôsobmi zjavil v našom svete, najmä prostredníctvom svojho Syna, Ježiša Krista, a šesťdesiatich šiestich biblických kníh. Evanjelikáli veria, že Svätý Duch podnietil a viedol biblických autorov pri písaní biblických kníh. Na základe toho vznikli knihy, ktoré sú svojim pôvodom aj božské, aj ľudské, a sú zjavením od Boha o veciach, ktoré má podľa neho každý vedieť. Inšpirácia Biblie sa vzťahuje na každé slovo Biblie, takže celá je Božím Slovom. Ako jeho Slovo je úplne dôveryhodná vo všetkom, čo tvrdí. Len Biblia je konečnou autoritou vo veciach viery a praxe pre veriacich aj neveriacich. Jedine Biblia je jediným druhom zjavenia, v ktorom Boh nielen ozrejmuje ľudským bytostiam ich stratenosť v ich hriechu, ale taktiež vysvetľuje svoje riešenie, ktoré im ponúka do inak beznádejnej situácie. 

Evanjelikálna teológia taktiež vyznáva, že Boh existuje a že existuje len jeden Boh. Ďalej vyznáva, že Biblia ukazuje, že tri odlišné osoby (Otec, Syn a Svätý Duch) majú božskú podstatu, spoločne, rovnocenne a súčasne. Tak tvoria trojicu. Tento výraz neoznačuje viacero bohov, ale viacero osôb jednej božskej podstaty. Akékoľvek podriaďovanie sa medzi týmito osobami je založené výhradne na ich funkčných úlohách mimo trojice. Vo svojej samotnej existencii (okrem čohokoľvek, čo robia) sú rovnocennými, avšak odlišnými prejavmi tej jednej božskej podstaty.   

Podľa evanjelikálnej teológie pred približne dvetisíc rokmi Ježiš Kristus, druhý člen trojice a Boží Syn, prišiel na zem ako vtelený Boh-človek. Dôsledkom toho má úplne božskú podstatu a úplne ľudskú podstatu. Tieto dve podstaty Krista sú rozličné, avšak neoddeliteľne spojené. Nedochádza k žiadnemu prenosu jeho božských vlastností na jeho ľudskú podstatu ani k prenosu jeho ľudských vlastností na jeho božskú podstatu. Ježiš žil medzi ľuďmi, bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych a vystúpil do neba, kde prebýva s Otcom. Avšak ako Otec a Svätý Duch, aj Ježiš je všadeprítomný, takže vo vesmíre neexistuje miesto, kde sa nenachádza.

Evanjelikálne presvedčenia o ľudstve, hriechu a záchrane

Ľudské bytosti, muži a ženy, boli stvorené na Boží obraz. Žiadna iná bytosť nemá túto vlastnosť a dôstojnosť, ktorá z nej vyplýva. Ako stvorení boli Adam a Eva (prvý muž a prvá žena) spravodliví, keďže nikdy nespáchali žiaden hriech. Žiaľ, podľahli Satanovmu pokušeniu, stali sa hriešnikmi a spolu so sebou uviedli do hriechu celú ľudskú rasu. Dôsledkom toho je už každý človek narodený po Adamovi a Eve vinný za svoj hriech a má morálne skazenú prirodzenosť. Okrem toho sú všetci ľudia náchylní hrešiť, podliehať Satanovým pokušeniam a sú za hrešenie vinní pred Bohom. Hoci ľudia môžu vnímať svoju vinu, nemajú žiadnu nádej zbaviť sa jej sami, aby mali s Bohom zachraňujúci vzťah. Iba prostredníctvom Božieho zjavenia v Biblii môžu poznať Božie riešenie a iba prostredníctvom moci Svätého Ducha, ktorá uschopňuje, sa môžu rozhodnúť prijať Kristovu zástupnú odplatu za hriech.

Boh pre svoju veľkú lásku k svojim ľudským bytostiam poslal Ježiša na zem, aby ten pre nich získal záchranu. Ježiš svojim životom ukázal, čo znamená žiť dokonale a zbožne. Biblia však jasne hovorí, že odplatou za hriech je smrť a nie žitie bezhriešne dokonalého života. Smrť žiadneho človeka nemôže zaplatiť za jeho/jej hriechy, nieto ešte za hriechy iných, a tak odstrániť trest. Avšak Kristus, bezhriešne dokonalý, ako náhrada za nás, mohol zaplatiť za hriechy každého, kto kedy žil – čo aj urobil. Ľuďom môžu byť ich hriechy odpustené a ľudia môžu nadviazať zachraňujúci vzťah s Bohom, ak sa vierou rozhodnú prijať Kristovu platbu za svoje hriechy.  

Evanjelikálna teológia taktiež tvrdí, že Svätý Duch, tretí člen trojice, usvedčuje svet z hriechu a svedčí o spravodlivosti a súde (Jn 16:8). Robí tak, aby priviedol ľudskú vôľu k prijatiu Krista ako osobného záchrancu od hriechu. Keď sa ľudia obrátia ku Kristovi ako záchrancovi, Svätý Duch ich nanovo oživuje a dáva im novú prirodzenosť (takú, ktorá je kladne naklonená poslúchať Boha), prebýva v nich a pri tom, ako podriaďujú svoju vôľu poslušnosti Kristovi, rastú vo viere, pričom ich Svätý Duch posväcuje. Veriaci taktiež majú príkaz byť naplnení Svätým Duchom. Toto naplnenie im neznemožňuje hrešiť, ale umožňuje im poslúchať a nasledovať Boha, čo by nedokázali robiť úplne sami. Svätý Duch taktiež ukazuje veriacim, čo Boh chce, aby robili všeobecne a v konkrétnych situáciách. To im on umožňuje a zmocňuje ich k tomu.

Evanjelikáli taktiež veria, že všetci, ktorí vložili svoju vieru v Krista ako záchrancu, sa krstia do jeho tela, Cirkvi. To zahŕňa všetkých, ktorí veria v Krista aj teraz, aj naprieč dejinami Cirkvi. Evanjelikáli taktiež veria, že veriaci by mali vytvárať jednotlivé cirkevné zbory na miestach, kde bývajú. Tieto cirkvi sú na duchovné vyživovanie, duchovný rast a starostlivosť tých, ktorí do nich patria. Cirkvi majú taktiež úlohu získavať neveriacich pre Krista. Ježiš taktiež nariadil, aby veriaci dodržiavali dve ustanovenia/sviatosti – krst a Večeru Pánovu. Tie predstavujú hmatateľný spôsob, ako môžu veriaci ukázať svoju oddanosť Kristovi a svoje spojenie s ním a ako si môžu pripomínať jeho smrť, pohreb a vzkriesenie.   

Evanjelikálne presvedčenia o konci sveta

Cirkev historicky verí a verila, že jej záchranca, Ježiš Kristus, sa vráti na zem ustanoviť svoje kráľovstvo a vládnuť nad všetkými ľuďmi. Existujú však rozdiely v názoroch na to, kedy sa Kristus vráti, na presný charakter jeho kráľovstva a na to, kedy toto kráľovstvo začína. Postmilenialisti veria, že v priebehu nášho terajšieho veku stále viac ľudí prijme  Krista a spoločnosť sa postupne pokresťančí. V istom nedefinovateľnom momente vstúpi svet do tejto kráľovskej éry. Na konci kráľovskej éry sa Kristus viditeľne a fyzicky vráti na zem (preto označenie post-milenializmus), nastane jeden posledný súd (Zj 20:15-20, Mt 25:31-46) a Boh ustanoví večnosť.

Amilenialisti, ktorí často uprednostňujú výraz ustanovené milénium, veria, že Kristus pri svojom prvom príchode priniesol svoje kráľovstvo na svet a ponúkol sa ako kráľ. Hoci väčšina ľudí odmieta Krista ako záchrancu, prostredníctvom šírenia evanjelia a kladnej reakcie naň Kristus rozširuje kráľovstvo. Podstata tohto kráľovstva je prevažne duchovná, hoci, samozrejme, keď ľudia prijímajú Krista, môžu robiť svet zbožnejším, než by inak bol. Na rozdiel od postmilenialistov však amilenialisti neveria, že svet sa stáva svätejším a kresťanskejším. Namiesto toho veria, že počas toho, ako sa súčasný vek blíži k svojmu vyvrcholeniu, duchovné aj neduchovné podmienky budú morálne horšie a bezbožnejšie. Na konci tohto súčasného veku sa Kristus fyzicky a viditeľne vráti na zem, nastane jeden posledný súd a po ňom ustanovenie večnosti.

Premilenialisti veria, že s koncom súčasného veku na svete nastane špeciálne sedemročné obdobie skúšok a súženia. Premilenialisti veria, že Kristus sa vráti po svoju Cirkev buď na začiatku, v strede alebo na konci tohto súženia a vezme veriacich domov k sebe (1Tes 4:13-18, 1Kor 15:50-57). Táto udalosť je známa pod názvom Vytrhnutie Cirkvi. Keď nastane, Kristus pri svojom návrate nebude skutočne stáť na planéte Zem, ale veriaci (aj živí, aj mŕtvi) vystúpia a stretnú sa s ním vo vzduchu. Na konci súženia sa Pán vráti na zem z neba a za ním „nebeské vojsko“ (Zj 19:11-21). Zničí národy, ktoré povstali proti nemu a jeho ľuďom a začne vládnuť svojmu kráľovstvu. Toto mileniálne kráľovstvo bude trvať 1000 rokov. Na jeho konci Satan (ktorý bol počas tých 1000 rokov uväznený) bude prepustený a ešte raz a naposledy povedie vzburu proti Bohu a jeho ľuďom. Nebude úspešná a Satan bude hodený do ohnivého jazera (Zj 20:1-10). Na konci tohto kráľovstva Boh zničí súčasné nebesia a zem, nastane všeobecné vzkriesenie z mŕtvych a taktiež Súd pred veľkým bielym trónom (Zj 20:11-15). Tí, ktorí na tomto súde prehrajú, budú hodení do ohnivého jazera, kde budú navždy trýznení. Na rozdiel od nich veriaci budú tráviť večnosť s Bohom (Otcom, Synom a Svätým Duchom). Po Súde pred veľkým bielym trónom Boh stvorí nové nebo a novú zem (Zj 21-22; 2Pt 3:10-13) a ustanoví večnosť.

Napriek vyššie uvedeným rozdielom v názoroch na koniec sveta veria všetci evanjelikáli vo vzkriesenie všetkých mŕtvych. Tí, ktorí vložili svoju vieru a dôveru v Boha, s ním budú navždy a budú prežívať všetky požehnania, ktoré ich záchrana prináša. Tí, ktorí nemajú s Bohom zachraňujúci vzťah, budú hodení do ohnivého jazera. Tam ostanú a budú pri vedomí prežívať trest, ktorý bude trvať večne. Evanjelikáli veria, že títo neveriaci po smrti nedostanú druhú šancu obrátiť sa k Bohu a byť zachránení. Čas prijať Krista a nadviazať zachraňujúci vzťah s Bohom je počas nášho prirodzeného života na zemi. 

Záver

Predošlý opis evanjelikálnej teológie zdôrazňuje jej kľúčové, základné doktríny. Samozrejme, evanjelikáli taktiež veria mnohým druhotným doktrínam týkajúcich sa tém ako je počet starších miestnej cirkvi a ich úloha, ako sa prenáša nehmotná časť človeka z jednej generácie na ďalšiu, kedy presne nastane Vytrhnutie Cirkvi a pod. Pri stanoviskách týkajúcich sa týchto druhotných presvedčení vládne sloboda za predpokladu, že dotyčný neverí niečomu, čo by popieralo základné vieroučné doktríny ako sú prezentované v Biblii alebo by bolo s nimi v rozpore.

Odporúčané čítanie

•  Millard Erickson, Christian Theology(Grand Rapids: Baker, 1985)
•  Bruce Demarest and Gordon Lewis, Integrative Theology(Grand Rapids: Zondervan, 1987)
•  Wayne Grudem, Systematic Theology(Grand Rapids: Zondervan, 1995)
•  Knihy vydavateľstva Crossway série Foundations of Evangelical Theology, John S. Feinberg, šéfredaktor, vrátane:

•  David Clark, To Know and Love God: Method For Theology (Wheaton: Crossway, 2010)
•  John S. Feinberg, Light In A Dark Place: The Doctrine of Scripture(Wheaton: Crossway, 2018)
•  John S. Feinberg, No One Like Him: The Doctrine of God(Wheaton: Crossway, 2006)
•  Steven Wellum, God the Son Incarnate: The Doctrine of Christ (Wheaton: Crossway, 2016)
•  Graham A. Cole, He Who Gives Life: The Doctrine of the Holy Spirit(Wheaton: Crossway, 2007)
•  Graham A. Cole, Against the Darkness: The Doctrine of Angels, Satan and Demons(Wheaton: Crossway, 2019)
•  Thomas H. McCall, Against God and Nature: The Doctrine of Sin(Wheaton: Crossway, 2019)
•  Bruce Demarest, The Cross and Salvation(Wheaton: Crossway, 2006)
•  Gregg Allison, Sojourners and Strangers: The Doctrine of the Church(Wheaton: Crossway, 2012)

Poznámka editora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/essay/evangelical-theology/

John Feinberg

je profesorom systematickej teológie na Trinity Evangelical Divinity School. špecializuje sa na problematiku zla a utrpenia, etiku, rozvod a opätovné manželstvo, biblické proroctvo, súčasnú teológiu a filozofiu, spásu a apologetiku. S manželkou Patríciou žijú vo Vernon Hills, Illinois, USA.

John Feinberg tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články