Viac ako rok sme v našom zbore počúvali výklady z Evanjelia podľa Marka. Veľa sme sa pri tom dozvedeli o nechápavých učeníkoch, o arogantných zákonníkoch, o falošných farizejoch, o prelietavých zástupoch, akými nemáme byť, ale aj o zvedavých okoloidúcich či dôverujúcich bedároch, akými máme byť. Len evanjelium sme počuli iba výnimočne. Čo mi to vlastne chýbalo?
Evanjelium v 1. Korinťanom 15:1-7
Pravdepodobne najvýstižnejšie zhrnutie evanjelia sa nachádza v prvých 7 veršoch 15. kapitoly 1. listu Korinťanom. Tam čítame:
Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám ohlasoval, ktoré ste prijali, v ktorom zotrvávate, a skrze ktoré ste aj spasení, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho ohlasoval, iba že by ste boli nadarmo uverili. Lebo predovšetkým som vám odovzdal to, čo som aj sám prijal, že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina doteraz žije, ale niektorí však pomreli. Potom sa zjavil Jakubovi a ďalej všetkým apoštolom (1Kor 15:1-7).
Pripomeňme si, že Pavol tu píše Korinťanom slová, ktoré im ohlasoval, keď prišiel do Korintu na svoju druhú misijnú cestu v roku 49. Čo im odovzdal, to sám predtým dostal.
Dnes sú takmer všetci biblisti – či už sú k Biblii kritickí alebo verní – presvedčení, že slová citované v 3. verši sú pravdepodobne najranejším vyznaním kresťanskej viery. Toto vyznanie viery pochádza z prvých piatich rokov po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní. Mnohí učenci, ako je James Dunn, sú dokonca presvedčení, že toto prvé zachované zhrnutie evanjelia pochádza z prvých mesiacov po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní.
Je preto dobré pozorne sa pozrieť na toto ranokresťanské vyznanie a premyslieť si ho v celkovom biblickom kontexte. Stredobodom tohto evanjeliového vyznania sú dve základné tvrdenia o Pánovi Ježišovi Kristovi, (1) že Kristus zomrel za naše hriechy (…) a (2) že tretí deň vstal z mŕtvych. (Viacej o tomto vyznaní z 1Kor 15:1-7 sa dočítate v knižke D. A. Carsona Evanjelium Ježiša Krista.)
Niekedy sa hovorí, že evanjelium je predovšetkým o Božom kráľovstve a Božom pokoji. Naozaj, Matúš a príležitostne aj Lukáš písali o evanjeliu o kráľovstve (napr. Mt 4:23; Mt 9:35; Lk 8:1; Lk 16:16) a v liste Efezanom 6:15 hovorí o evanjeliu pokoja. Zároveň by nám malo byť jasné, že posolstvo o Božom kráľovstve a Božom pokoji NIE JE dobrou správou pre hriešnych ľudí. Veď večné Božie kráľovstvo zostáva pre hriešnikov uzavreté. Boží pokoj je pre prirodzeného človeka nedosiahnuteľný. Skutočnou dobrou správou je, že ľudia sa môžu stať občanmi Božieho kráľovstva skrze Ježiša Krista. Len vierou v Spasiteľa a Pána Ježiša Krista ľudia dostanú občianstvo v nebi. Odtiaľ Božie kráľovstvo príde v plnosti. A tam bude Boží šalom – Boží pokoj – dokonalý. A tento pokoj je možný len preto, že Ježiš prekonal nepriateľstvo medzi nami a Bohom svojou zástupnou smrťou. Preto evanjelium je o Ježišovi Kristovi a o tom, čo Kristus urobil pre nás ľudí.
Evanjelium v Evanjeliu podľa Marka
Ak vás zaujímajú detektívky, tak viete, že príbehy inšpektora Columba sa vyznačujú tým, že čitatelia/diváci sa hneď na začiatku dozvedia, kto je hlavnou postavou/páchateľom. V celom zvyšku príbehu to inšpektor Columbo dokazuje. Je celkom možné, že Columbo túto metódu prevzal od evanjelistu Mareka. Aj Marek totiž začína svoje rozprávanie vetou: Toto je začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Ježiš je teda Kristus, Boží Syn. A Evanjelium je naozaj o ŇOM. My čitatelia teda už po 1. verši vieme, kto je Ježiš a o kom je evanjelium. Postavy, ktoré v Evanjeliu podľa Marka vystupujú, sa to dozvedajú čiastočne a postupne, až nakoniec jeden z Ježišových katov vyhlásil: Tento človek bol určite Boží Syn! (Mk 15:39).
Poďme však s Markom/Columbom rýchlo ale po poriadku. Ježiš po svojom krste odolal satanovým pokušeniam (Mk 1:12-13) a tak dokázal, že je dokonale spravodlivý. Potom začal hlásať DOBRÚ SPRÁVU: Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium (Mk 1:15). Božie kráľovstvo sa priblížilo, pretože prišiel Kráľ tohto kráľovstva, Ježiš. Aby mohli ľudia vstúpiť do tohto kráľovstva, je potrebné, aby „sa kajali a verili v evanjelium.“
Pokánie opisuje zásadnú zmenu orientácie myslenia a života, ktorá sa prejavuje tým, že ľudia dôverujú dobrej správe – evanjeliu.
Na to je potrebné, aby ľudia uznali Ježiša za Krista.
A tak Ježiš dokazuje, že je Kristus, Boží Syn:
– v jeho učení (Mk 1:21)
– prostredníctvom uzdravení a vyháňania zlých duchov (Mk 1:32 a nasl.)
– svojím tvrdením, že môže odpúšťať hriechy (Mk 2:5)
– svojou mocou nad vetrom a vlnami (Mk 4:39)
– vzkriesením mŕtvych (Mk 5:41).
Prostredníctvom mnohých ďalších slov a skutkov sa Ježiš zjavil ako Boží Syn, takže učeníci konečne začali chápať, že ON je naozaj Kristus. Petrovo vyznanie Krista v Mk 8:29 je zlomovým bodom Markovho evanjelia (a rovnako aj ostatných synoptických evanjelií, Matúša a Lukáša).
Potom, keď učeníci začali chápať, kto je ON, Ježiš ide zámerne do Jeruzalema, aby zomrel. Niekoľkokrát to oznámi. Týmto spôsobom dáva jasne najavo, že to nie je len tragický osud, ktorý ho postihne. Je to jeho zámer: ON musí veľa trpieť a byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi a bude zabitý a po troch dňoch vstane z mŕtvych“, ako hovorí Ježiš v Markovi 8:31. Pamätajte, že Ježiš povedal, že ON musí zomrieť a znovu vstať. Bolo to „potrebné“ v pravom zmysle slova.
Krátko nato, pri stretnutí s bohatým mládencom, Ježiš jasne hovorí, že ľudskej bytosti je nemožné, aby sa sama zachránila do Božieho kráľovstva, a tak získala večný život (Mk 10:17 a nasl.). Je to nemožné, pretože žiadny človek dokonale nedodržiava prikázania. Všetci ľudia sú porušovatelia zákona, a preto nemôžu obstáť pred súdom svätého a spravodlivého Boha. Ježiš to už objasnil, keď v 7. kapitole vysvetlil, že každý hriech pochádza z nášho vnútra – z ľudského srdca, ako to Ježiš vysvetľuje od verša 21.
Na konci 9. kapitoly Markovho evanjelia čítame, že Ježiš vyzýva ľudí, aby išli až do krajnosti a vyhli sa súdu (Mk 9:43 a ďalej). Ale aj keby si ľudia odrezali ruky a nohy a vylúpili oči, základný problém nevyriešia. Preto nie je možné, aby bol človek spasený sám od seba. Ale čo je nemožné pre človeka, je možné pre Boha (Mk 10:27). Preto Boh prišiel k nám ľuďom v Ježišovi Kristovi.
Práve to Ježiš napokon vysvetľuje vo svojom veľkom „poslaní“ v Markovi 10, verš 45: Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.
V 15. kapitole je potom jasné, že Ježiš na kríži skutočne zomrel ako náhrada za náš hriech. Boh to objasňuje prostredníctvom kozmického javu. Uprostred dňa nastáva trojhodinová tma, ktorá zahaľuje celú krajinu. V Biblii je tma opakovane viditeľným znakom Božieho hnevu. Ježiš tam volá ohromné slová: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Neoslovuje svojho nebeského Otca známym „Abba, drahý Otče“, ale volá zvláštne vzdialeným spôsobom: „Bože môj, Bože môj“. Tým si uvedomuje, že Boh ho istým spôsobom „opustil“. Samozrejme, Boh nezmizol preč. Je všadeprítomný – inak by ho Ježiš nevolal. To, čo Ježiš považuje za opustenie, je, že tu nie je Božia láska. Prvýkrát od večnosti sa niečo postavilo medzi Boha Otca a Boha Syna. A to je hriech sveta, ktorý Ježiš za nás ľudí odčinil na kríži (Jn 1:29; Rim 3:25).
Marek opisuje druhú udalosť, ktorá nám pomáha správne interpretovať Ježišovu smrť na kríži. Vo chvíli, keď Ježiš zomiera, opona v chráme sa roztrhne zhora nadol. Táto opona visela pred vchodom do Svätyne svätých, miesta, ktoré predstavovalo Božiu prítomnosť. V istom zmysle to bol obrovský nápis „Zákaz vstupu“. Pretože Boh je svätý a my ľudia sme hriešnici, ľudia nemohli vstúpiť do Božej prítomnosti. Iba veľkňaz tam smel raz za rok, a to len podľa veľmi presných rituálov. Veľkňaz teda mohol vstúpiť do Božej prítomnosti len vo Veľký deň zmierenia po obetovaní obetí a len s krvou obetného baránka mohol vstúpiť do Svätyne svätých a tiež na odčinenie vlastného hriechu veľkňaza.
Ale v okamihu Ježišovej smrti na kríži sa opona v chráme roztrhla na dve časti zhora nadol, akoby sám Boh roztrhol oponu. Týmto spôsobom Boh jasne ukazuje, že vďaka Ježišovej smrti majú hriešni ľudia prístup k svätému Bohu. Ježiš totiž priniesol dokonalú obeť, ktorá sa vzťahuje na každého, kto mu dôveruje. On niesol naše hriechy, takže teraz máme vo viere prístup k Bohu. To je odpoveď na otázku, ako môžu byť ľudia spasení, mať večný život a vstúpiť do Božieho kráľovstva. Platí to pre ľudí, ktorí boli predtým ako bohatý mládenec (Mk 10:17,23,26).
V záverečnej 16. kapitole Marek uvádza Ježišovo vzkriesenie na tretí deň. Ježiš Kristus je živý. Po svojej smrti za naše hriechy vstal z mŕtvych na tretí deň.
Podobne ako v Markovom rozprávaní, aj v ostatných troch evanjeliách sa nachádza Evanjelium. V každom z týchto rozprávaní Ježiš zomiera na kríži a každý príbeh končí pohľadom na Zmŕtvychvstalého! Markovo evanjelium, ako aj ostatné evanjeliové správy, teda tak potvrdzujú ranokresťanské vyznanie, ktoré Pavol cituje v 1. liste Korinťanom,
že Kristus zomrel za naše hriechy (…) a že tretieho dňa vstal z mŕtvych.
