Najužitočnejšia rada, ktorú som kedy dostal o kázaní na pohrebe niekoho, koho som nepoznal, znie: „Nekáž, ako by mal ísť do neba. Nekáž, ako by mal ísť do pekla. Jednoducho káž evanjelium ľuďom, ktorí tam sú.“ Tento princíp vystihuje našu úlohu bez ohľadu na druh pohrebu, ktorý robíme. Paradoxne, hoci sa zameriavame na spomienku a oslavu života zosnulého, pohrebný obrad je v konečnom dôsledku určený tým, ktorí sa na ňom zúčastňujú.
Kázeň je miestom, kde sa musí jasne zvestovať evanjelium. Len keď môžeme osobne dôverovať v obrátenie zosnulého, môžeme s pokojom hovoriť o nebeskej odmene, ktorú teraz dostal. Ak máte v mysli akúkoľvek neistotu, čo je takmer nevyhnutné, keďže kážete na pohrebe niekoho, koho ste nikdy nevideli, je najlepšie sústrediť sa na evanjelium pre poslucháčov. Je lepšie odolať pokušeniu poskytnúť falošnú útechu, pre ktorú máte len malý alebo žiadny základ.
Pohrebná kázeň by nemala presiahnuť 20 minút a mala by zdôrazňovať tieto tri kategórie vyložené z textu alebo textov Písma:
1) Uznajte potrebu smútku.
V tomto bode je obzvlášť užitočný príbeh o Ježišovom vzkriesení Lazára z mŕtvych (Jn 11). Ak Ježiš plače pri strate priateľa, mali by sme plakať aj my. Často sa zdieľam o tom, ako si môj otec sadol ku mne a mojej manželke, keď sme sa dozvedeli, že sme prišli o naše druhé dieťa; nabádal nás, aby sme si našli čas na smútok nad týmto dieťaťom, a poučil nás, ako to máme robiť.
Nikdy sa nedomnievajte, že ľudia si uvedomujú, že smútok je vhodný, alebo že vedia, ako svoj smútok spracovať jednoduchým rozprávaním o svojom zosnulom milovanom človeku. V skutočnosti o nich mnohí nechcú hovoriť kvôli bolesti, ktorú pociťujú pri strate. Mnohí pastori vedia, že často až po rokoch ľudia spoznajú hodnotu tohto procesu a nakoniec sa cez smútok prepracujú s určitým pastoračným vedením.
2) Dajte jasne najavo nádej evanjelia.
Skutočná nádej uprostred smútku nemôže prísť oddelene od nádeje, ktorú máme v evanjeliu. Preto sa druhá a tretia časť pohrebnej kázne zameriava na Kristovu osobu a dielo. Nech už si na kázanie vyberiete akýkoľvek text, uistite sa, že sa dokážete zamerať na jasné prvky evanjelia: Kristovu dokonalú osobnosť a vykupiteľské dielo, ktoré nás má zachrániť, a našu zásadnú odpoveď, ktorou je pokánie a viera v Krista.
3) Vyzvite poslucháčov, aby reagovali na evanjelium.
Aby ste to mohli urobiť vhodne a účinne, musíte sa pripraviť tým, že budete vedieť čo najviac o svojich poslucháčoch, ako aj o zosnulom. Mali by ste predpokladať, že sú prítomní kresťania aj nekresťania. Mali by ste predpokladať, že všetci prišli s predpojatou predstavou o tom, ako získame večný život. Napríklad som robil pohreb, kde deväťdesiat percent prítomných boli oddaní katolíci, na inom pohrebe bola väčšina účastníkov mormónmi a na ďalšom nikto z prítomných nikdy nevkročil do kostola.
V každom prípade som jasne vysvetlil evanjelium, vyzval poslucháčov, aby činili pokánie zo svojich hriechov, uverili v Krista a dôverovali mu. V každej z týchto rôznych situácií som však k výzve reagovať na evanjelium pristupoval inak, v závislosti od ich predpojatého chápania „dobrej správy“. Povzbudzujte ich k zármutku. Zvestujte evanjelium jasne a jednoducho. Pomôžte im pochopiť, že potrebujú Krista, keď čelia smrti. Vyzvite ich, aby činili pokánie a uverili.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
