Túžiš byť pastorom alebo kresťanským vedúcim? Ak áno, musíme byť dobrí. Musíme kázať Ježiša a žiť podľa jeho Slova. Naša úloha je totiž vážna: musíme viesť ľudí životom do Božieho kráľovstva.
Ako teda môžeme vedieť, či sme (alebo budeme) dobrým vedúcim alebo pastorom? Tu je jeden zo spôsobov, ako odpovedať na túto otázku: Dokážeme seba vnímať ako duchovného rodiča, ktorý s láskou a pevnosťou vedie druhých po Kristovej ceste? Ak áno, sme dobrým vodcom.
Dovoľte mi vyplniť medzery v tom, čo mám na mysli, preskúmaním Pavlových pastoračných dôrazov, aspektov Božej prirodzenosti a kvalifikácie starších z 1. Timotejovi 3.
Pavol ako rodičovský pastier
Pavol v Novej zmluve viackrát nazval Timoteja svojím dieťaťom (1Tim 1:2; 1Tim 1:18; 2Tim 1:2; 2Tim 2:1; 1Kor 4:17). Ich vzťah bol vzťahom mentora a učeníka, otca a syna. Láska medzi nimi sa približovala biologickej rodine, ale pravdepodobne bola dôvernejšia, pretože Pavlovo dieťa Timotej sa stal jeho dieťaťom nie na základe krvi, ale z rozhodnutia.
Zdá sa, že Timotej mal Pavla aj za otca, ako to naznačuje sám apoštol: „Ale o ňom viete, ako sa osvedčil, veď so mnou ako syn s otcom slúžil evanjeliu“ (Flp 2:22). Vzťah otca a syna teda označoval Pavlov vzťah k Timotejovi.
Pavol však pastoračne pôsobí na svojich učeníkov nielen ako otcovská postava. Pastoruje ich aj ako matka. O Tesaloničanoch Pavol hovorí: „boli sme medzi vami vľúdni, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti“ (1Tes 2:7). Pavol si svoje stádo privinul k telu a chránil ho ako matka chráni dieťa.
Pastor je duchovný rodič. Svojim duchovným deťom prejavuje lásku otca a nežnosť dojčiacej matky. Táto výchovná láska charakterizuje dobrého pastiera.
Boh Otec alebo Rodič
V Písme je Boh Otcom. A nie je Otcom podľa analógie pozemských otcov. Práve naopak. Pavol píše: „Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi“ (Ef 3:14-15). Rodiny dostávajú svoje meno od Otca. Nie naopak. Máme deti, pretože Boh má dieťa: Syna. Boh je archetyp. My sme až následným modelom. Boh bol pre svojho Syna vždy Otcom. A práve odtiaľ rodiny na zemi dostali svoje mená.
No hoci Boha správne nazývame menom Otec, niekedy metaforicky nesie ženské alebo materské črty. Boh napríklad tvrdí. „Zanedbával si Skalu, ktorá ťa splodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa zrodil“ (Dt 32:18). Na inom mieste Boh hovorí: „Ako keď niekoho potešuje matka, tak vás ja budem potešovať; v Jeruzaleme budete potešení“ (Iz 66:13).
Nebeský Otec, ktorého Otcovstvo a Bytie prevyšuje všetko bytie a každú definíciu, teda môže vstúpiť aj do metafor pôrodu a materskej útechy.
Tu je pointa: osobitným znakom pastiera je zbožnosť, čiže duchovné rodičovstvo. Boh je rodič. Taký je on sám. On je Otec. A my sme jeho deti. Pastieri napodobňujú Boha tým, že z duchovných detí robia učeníkov.
Požiadavky na starších nám ukazujú, ako duchovne vychovávať
Ako môžeme byť dobrými duchovnými rodičmi? Pozrite sa na Boha, Otca všetkých. Všetky cnosti, všetky etické zásady, všetky vzory napodobňovania v Písme nachádzajú svoj koreň v Božej prirodzenosti. On je dobrý. On je láska. On je svätý. Usilujeme sa teda o Dobro, pretože tým nasledujeme Boha.
Požiadavky na starších z 1 Timoteovi 3 nie sú kompromisom nejakých tajomných vlastností nadľudí. Jednoducho overujú, či kresťan žije svoj život v súlade s evanjeliom Ježiša Krista a Božou prirodzenosťou. A áno: či človek dokáže účinne vyučovať a kázať, ako aj riadiť Božiu cirkev.
Zamyslite sa nad Pavlovými slovami:
Spoľahlivé je toto slovo: Ak sa niekto chce stať biskupom, túži po dobrej úlohe. Biskup musí byť bezúhonný, muž jednej ženy, triezvy, uvážlivý, slušný, pohostinný, schopný učiť, nie pijan, nie bitkár, ale mierny, nie neznášanlivý ani lakomec; musí dobre viesť vlastnú domácnosť, deti učiť poslušnosti so všetkou dôstojnosťou. Ak niekto nevie viesť vlastnú domácnosť, ako sa bude starať o Božiu cirkev? Nesmie byť novopokrstený, aby nespyšnel a neprepadol odsúdeniu vznesenému proti diablovi. Musí mať dobrú povesť aj u tých, čo sú mimo cirkvi, aby neupadol do rečí a do osídel diabla. (1Tim 3:1-7)
Po prvé, byť dozorcom je vyjadrením dobrej túžby. A dozorcovia sa musia verne zaviazať svojim manželským partnerom (ak ich majú), ako sa Kristus zaväzuje milovať cirkev alebo ako Boh verne miluje svoju rodinu.
Dozorcovia musia prejavovať zbožné správanie (sebaovládanie atď.) a neupadnúť do vzorcov neresti, ktoré sú nevhodné pre Boha alebo Božieho človeka. A ako otec domácnosti musí dozorca „dobre viesť vlastnú domácnosť“. Ide o to, aby pastieri používali otcovské riadenie svojej domácnosti v „Božej cirkvi“.
Nesmie to byť novokrstenec alebo niekto, kto je mladý v Pánovi. A napokon, nesmie mať zlú povesť u ľudí zvonka, inak môže padnúť do diablovej pasce.
Tieto vlastnosti v 1 Timoteovi 3 ukazujú, ako vyzerá dobrý duchovný rodič, pretože sú to znaky zbožnosti. Keď dosiahneme dôsledné svedectvo a životný štýl, dozrejeme do zrelosti. Môžeme teda vychovávať duchovné deti a ukazovať im, ako kráčať po Kristovej ceste.
Podobá sa to rímskemu katolicizmu?
Rímskokatolíci nazývajú svojich kňazov otcami. Keďže nie som zástancom toho, aby sa pastieri nazývali otcami, uvedený argument jednoducho vyjadruje skutočnosť, že pastieri sa musia správať k svojmu stádu ako k deťom; a dobrý pastier je ako dobrý otec – náš nebeský Otec (porov. Mt 23:9).
Vraciam sa teda k svojmu tvrdeniu na začiatku: dobrý pastor (alebo vedúci) je ako dobrý rodič. Pastieri s láskou vychovávajú a pevne vedú svoje deti za ruku na ceste zbožnosti, pričom do cieľa prišli skôr ako ich deti. Takto už vedia, ako kráčať po Kristovej ceste. Môžu dávať svojim deťom pokyny.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
