„Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“
Poznámka redaktora: Text je pokračovaním úvodnej a prostrednej časti článku.
6. „Kresťanský štát“ zahmlieva skutočnú povahu kresťanstva.
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Podobáte sa obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú krásne, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty. Tak aj vy sa zvonka zdáte ľuďom spravodlivými, zatiaľ čo vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. (Matúš 23:27-28)
A všetko, čo nie je z viery, je hriech. (Rimanom 14:23)
Kristus nenávidí pokrytectvo. Vyslovuje beda nad tými, ktorí si myslia, že vonkajší súlad s náboženskou tradíciou bez vnútornej reality viery je kresťanským cieľom. Chýba poznámka, že pokrytecké, zákony dodržiavajúce komunity sú lepšie ako smrteľná anarchia. Kresťania s takýmito možnosťami neoperujú. Žijeme a zomierame, aby sme hlásali: „. . . očisti najprv vnútro čaše, aby sa stala čistá aj zvonka“ (Mt 23:26). „Zhoďte teda zo seba . . . pokrytectvo“ (1Pt 2:1). Je dobré, keď vlády obmedzujú škody, ktoré ľudia spôsobujú iným ľuďom. Ale to nie je kresťanské posolstvo, ani stratégia na šírenie kresťanskej viery.
Keď štát podporuje vonkajšie formy spravodlivosti v mene Krista a ako prejav „kresťanského“ spôsobu života, zatemňuje pravú podstatu kresťanstva a škodí Kristovej veci. Vytvára dojem, že takáto etika je „kresťanská“, hoci chýba to podstatné – živá viera a láska ku Kristovi (bez ktorých niet skutočne kresťanskej etiky, Rim 14:23). Z toho vyplýva, že kresťania by mali hľadať spôsoby, ako minimalizovať, a nie kultivovať kultúrne kresťanstvo, ktoré síce môže obmedziť niektoré vonkajšie zlo s príkrasou kresťanstva, ale zároveň môže milióny ľudí priviesť k falošnej istote, že sú v Božej priazni, hoci to tak nie je.
7. Meč vlády nie je určený na ustanovenie pravého náboženstva.
Každý nech sa podriadi vrchnosti. Lebo niet vrchnosti, ak len nie od Boha, a tie, ktoré sú, ustanovil Boh. A tak kto sa stavia proti vrchnosti, protiví sa Božiemu ustanoveniu, a tí, čo sa protivia, priťahujú si odsúdenie. Predstavených sa netreba báť pre dobrý skutok, ale pre zlý. Chceš sa nebáť vrchnosti? Konaj dobro a budeš mať od nej pochvalu. Ona je totiž Božím služobníkom pre tvoje dobro. Ale ak robíš zle, boj sa, lebo nie nadarmo nosí meč. Je totiž Božím služobníkom, pomstiteľom, vykonávateľom jeho hnevu proti tomu, kto robí zle. Preto sa jej treba podriadiť nielen pre hnev, ale aj pre svedomie. Aj preto totiž platíte dane, lebo oni sú Boží služobníci a venujú sa práve tejto úlohe. Dávajte každému, čo ste povinní: Komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť. (Rimanom 13:1-7)
S ohľadom na Pána sa podriaďte každému ľudskému zriadeniu: či kráľovi ako najvyššiemu vládcovi, alebo vladárom, ktorých posiela trestať tých, čo robia zle, a chváliť tých, čo konajú dobro. Veď Božia vôľa je, aby ste konaním dobra umlčali nevedomosť nerozumných ľudí. Ste slobodní, no nie ako tí, ktorým sloboda slúži na zastieranie zloby, ale ako Boží služobníci. Všetkých si uctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si ctite! (1. Petrov 2:13-17)
Vzhľadom na všetko, čo sme videli o novom spôsobe, akým Kristus vládne svojmu ľudu v rámci novej zmluvy, by bolo neopodstatnené z týchto pasáží vyvodzovať, že občianska vláda je Bohom určená na to, aby používala svoj meč (Rim 13:4) vo vyslovene kresťanskej službe zavádzania alebo šírenia kresťanského náboženstva.
Neodôvodneným skokom by bolo preskočiť od výroku, že vlády majú „trestať tých, čo robia zle, a chváliť tých, čo konajú dobro“ (1Pt 2:14; porov. Rim 13:3-4), k záveru, že „dobro“, ktoré máme na mysli, sa vzťahuje na explicitné prejavy kresťanskej viery a „zlo“, ktoré máme na mysli, sa vzťahuje na explicitné prejavy nekresťanstva. Inými slovami, nasledujúci sylogizmus neplatí:
Predpoklad 1: Občianska vláda má odmeňovať dobro a trestať zlo.
Predpoklad 2: Explicitné prejavy kresťanskej viery sú dobré a explicitné prejavy nekresťanstva sú zlé.
Záver: Preto by sa občianska vláda mala ujať svojej kresťanskej povinnosti kvôli Kristovi a odmeňovať skutky, pretože vyjadrujú kresťanstvo, a trestať skutky, pretože nie sú kresťanské.
To nie je platný sylogizmus. Záver nevyplýva z predpokladov. Vôbec nie je jasné, či dobro a zlo v predpoklade 1 sú rovnaké ako dobro a zlo v predpoklade 2. Nie je ani jasné, že odmeny a tresty by sa mali udeľovať ako činy kresťanského obhajovania.
V predchádzajúcich šiestich častiach sme videli, že existuje množstvo dôvodov, prečo by sme z Listu Rimanom 13 a 1. Petrov 2 nemali vyvodzovať, že vlády sú ustanovené Bohom ako ruka kresťanstva na nastolenie Božieho kráľovstva mečom. V samotných týchto textoch sa nachádzajú aj poukazy na to, že dobro, ktoré majú vlády odmeňovať, neznamená, že musia byť prejavom kresťanskej viery. Je skôr pravdepodobné, že v Rimanom 13:1-7 sa „dobré skutky“ (tō agathō ergō) vo verši 3a a „konanie dobra“ (to agothon poiei) vo verši 3b vzťahujú na občianske dobré skutky, ktoré boli široko rešpektované nekresťanmi. Hovorím to z niekoľkých dôvodov:
- Tieto dobré skutky si získavajú ocenenie pohanských vládcov (verš 3, hexeis epainon), ktorým nezáleží na kresťanskej, duchovnej realite.
- Podobne aj v 1. Petrov 2:15 je „konanie dobra“ (agathopoiountas) určené na umlčanie hlúpej pohanskej kritiky, pravdepodobne apelovaním nie na ich úctu ku kresťanskej viere, ale na ich úctu k občianskym dobrým skutkom.
- Tieto dobré skutky sú súčasťou výzvy, aby sa podriadili pohanským vládcom (pozri „preto“ na začiatku Rim 13:5, dio), ktorým by nezáležalo na tom, či sú tieto skutky prejavom kresťanstva, ale len na tom, aby boli prospešné podľa ich vlastných pohanských noriem.
- Výraz „dobré skutky“ (Rim 13:3) pravidelne odkazuje na praktické skutky milosrdenstva pre tých, ktorí to potrebujú (Sk 9:36; 1Tim 2:10; 1Tim 5:10; atď.), ktoré by vládcovia schvaľovali ako rovnaký druh praktickej pomoci, akej sú schopní a obdivujú ju aj neveriaci.
- Podriadenosť a dobré správanie sú konkretizované vo verši 7 (dane, príjmy, strach, česť), ktoré by z pohľadu pohanských vládcov boli len bežnými skutkami občianskej zodpovednosti, nie skutkami poslušnosti kresťanskému Bohu.
Z týchto dôvodov, spolu s ostatnými bodmi tejto eseje, nie je oprávnené tvrdiť, že List Rimanom 13 a 1. Petrov 2 učia, že občianska vláda je Bohom ustanovená na to, aby používala svoj meč na presadzovanie alebo šírenie kresťanského náboženstva ako takého.
8. Kristus sám potrestá rúhanie a modloslužbu v posledný deň.
Spravodlivé je totiž u Boha, že súžením odplatí tým, čo vás sužujú, ale vám, ktorí ste sužovaní, odplatí odpočinkom spolu s nami, keď sa z neba zjaví Pán Ježiš s anjelmi svojej moci, aby v plameni ohňa trestal tých, čo nepoznajú Boha, ako aj tých, čo sú neposlušní evanjeliu nášho Pána Ježiša. Za trest sa dostanú do večnej záhuby, ďaleko od Pánovej tváre a od slávy jeho moci. To bude v ten deň, keď príde, aby bol oslávený vo svojich svätých a obdivovaný všetkými, ktorí uverili, pretože aj vy ste uverili nášmu svedectvu. (2. Tesaloničanom 1:6-10)
To tajomstvo neprávosti už pôsobí, ale len skryte, dokiaľ nebude odstránený ten, čo tomu zabraňuje. A potom sa zjaví ten bezbožník, ktorého Pán Ježiš zahubí dychom svojich úst a zničí svojím slávnym príchodom; (2. Tesaloničanom 2:7-8)
Túto časť uvádzam len preto, aby som jasne zdôraznil, že kresťanské zrieknutie sa najvyšších trestov za modloslužbu a rúhanie neznamená, že k takýmto trestom nikdy nedôjde. Vykoná ich jediná osoba, ktorá má na to príslušné právo a múdrosť, Ježiš Kristus, pri svojom druhom príchode.
Za nekresťanské presvedčenie bude nasledovať najvyšší trest. Výsada vykonať takýto trest patrí Kristovi. Nová zmluva nedáva žiadne oprávnenie cirkvi alebo štátu, aby použili silu proti nekresťanským presvedčeniam alebo proti vonkajším prejavom takýchto presvedčení, ktoré nie sú zločinmi v iných bodoch.
Záver: Nová Božia správa
Ježiš je Pán. Vo svojej prozreteľnosti riadi všetko, čo sa deje – od dážďoviek cez národy až po hmloviny. Vo svojej spasiteľnej moci vládne svojmu ľudu svojím Duchom, a to prostredníctvom svojho slova. Príchodom Mesiáša, Božieho Syna Ježiša Krista, na svet bolo Božie kráľovstvo odobraté Izraelu a odovzdané cirkvi (Mt 21:43). Pri tomto prechode sa zaviedla nová „správa“ Božej spásonosnej vlády vo svete.
Pavol takto opisuje svoj cieľ ako apoštola:
Ja, najmenší zo všetkých svätých, som dostal tú milosť, aby som pohanom zvestoval nepreniknuteľné Kristovo bohatstvo a všetkým objasnil, aký je plán [alebo správa, oikonomia] tajomstva ukrytého od vekov v Bohu, ktorý všetko stvoril. Boh chce, aby sa teraz kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach skrze Cirkev ohlasovala mnohotvárna múdrosť Boha. (Efezanom 3:8-10)
Táto nová správa Božej vlády by neusilovala o zjavenie Božej múdrosti používaním moci občianskej vlády ako kresťanského presadzovania biblickej viery. Vládcovia a autority v nebi i na zemi by boli konfrontovaní s duchovnou mocou Kristovho kráľovstva. Veriaci poddaní Kristovho kráľovstva by však nehľadali v moci občianskej vlády výslovnú kresťanskú obranu alebo podporu kresťanskej viery ako takej.[1]
Tento záväzok zrieknuť sa spoliehania sa na štátnu obhajobu kresťanskej viery nie je v službách tzv. sekulárnej neutrality. Je to v poslušnosti Božiemu slovu a na oslavu Krista vyzdvihujúceho spôsobu, ktorým chce vládnuť svetu bez zbraní sveta, ale na slávu svojho mena.
POZNÁMKY:
[1] Len pripomienka z úvodnej časti tejto eseje: zmyslom slov „ako také“ je pripomenúť, že občianska vláda môže skutočne obhajovať a podporovať správanie a zákony, ktoré kresťania schvaľujú z kresťanských dôvodov (napr. nevraždiť alebo nekradnúť), ale to nie je to isté ako výslovne kresťanská obhajoba a podpora správania a zákonov ako prejavov kresťanskej viery ako takej.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
