Vzdelávajme dospelých!
Už som spomenul, že ak chceme ochrániť vnútornú, subjektívnu skutočnosť nášho sveta, musíme sa naučiť vyrovnávať sa s pluralizmom okolitého sveta. Aj preto hovorím o prístrešku, a nie o pevnosti. Musíme uprednostniť vzdelávanie pred opevňovaním. Ak použijeme obraz medicíny, tak uprednostníme „očkovanie“ pred „karanténou.“
Takmer každý kresťanský zbor v Spojených štátoch má pred alebo po bohoslužbách hodinovú nedeľnú školu pre dospelých. U nás nedeľná škola končí, keď nám nastúpi puberta. Nie div, že bežný americký kresťan dokáže napriek svetskému pluralizmu oveľa zreteľnejšie obraňovať svoju vieru, ako my Európania. Takže vzdelávanie dospelých je jedným z hlavných spôsobov „preventívneho očkovania“ našich kresťanov.
U nás túto úlohu donedávna plnili čiastočne biblické hodiny. Tie však už väčšinou nie sú. Väčšinou sa zmenili na scvrknuté modlitebné hodiny. Mám tu však na mysli viac, ako iba pochopenie Biblie – hoci to je rozhodujúce. Ide o oboznámenie celého zboru s rámcom, v ktorom je treba chápať teológiu. To si vyžaduje získanie základov biblickej teológie, cirkevných dejín, vierouky a etiky. Bez toho nie sú veriaci vybavení schopnosťami obraňovať svoju vieru. Napr. bez základných prístupov myslenia o utrpení, kresťania, ktorí prežijú tragédiu, v nej ľahko stratia svoju vieru. Nedostatok širokého kresťanského vzdelávania brzdí rast zrelých učeníkov. Aj v zboroch, ktoré tvoria vysoko vzdelaní a profesionálne kompetentní ľudia, môžu mať intelektuálne „okno“ v záležitostiach viery. To ešte prispieva k odsúvaniu viery na okraj každodenného života.
Zrelé rozmýšľanie je dôležité pre obnovu dôveryhodnosti cirkvi, lebo pôsobí ako kotva, ktorá odoláva vetrom a prívalom (Ef 4:14). V takomto zložitom svete si nemôžeme dovoliť luxus zjednodušenej viery. Je našou kresťanskou úlohou vyrovnávať sa so zložitými otázkami globálnej spravodlivosti, politiky, konzumerizmu, bioetiky a podobne. Ak sa o to nebudeme usilovať, tak sa nesmieme diviť, že nás prevládajúce štruktúry sveta vykážu do kúta, ktorý si ani netreba všímať. Prorocká úloha cirkvi si od nás vyžaduje, aby sme rozmýšľali. Áno, musíme sa učiť nosiť svoje kresťanské okuliare, aby sme videli svet správne.
Investujme do detí a mládeže!
Ako často sme od starších ľudí počuli, že na mladých ľuďoch záleží, lebo oni sú budúcnosťou cirkvi. Ale nie je to celkom tak. Oni sú súčasnosťou cirkvi! Škoda, že nemáme po ruke výskum, ktorý by to dokazoval aj číselne, ale domnievam sa, že väčšina ľudí, ktorí sú v našej cirkvi dnes, boli v nej už ako deti. Z toho vyplýva, že väčšina tých, ktorí budú tvoriť našu cirkev v budúcnosti, sú dnes našimi deťmi. Z toho vyplýva, že každý misijne orientovaný zbor bude klásť veľký dôraz na výchovu svojich detí a mládeže. O dospelých sa dokáže postarať aj obdarovaný laik. Mladí ľudia si vyžadujú sústavnú oddanú pozornosť. Taká investícia obstojí aj podľa misiologických kritérií. Ak platí predpoklad, že väčšina dospelých členov cirkvi tu bola už vo svojom detstve, potom kresťanská výchova a starostlivosť o naše deti a mládež je pre cirkev aspoň tak dôležitá ako evanjelizácia. Zbory musia investovať do mladých ľudí. Je to nevyhnutné pre podávanie štafety viery z generácie na generáciu.
Mladí ľudia si formujú svoju identitu. Pri hľadaní zmyslu sveta sa raz pridajú sem, raz tam. Viac ako iné vekové skupiny, mladých ľudí priťahujú najmä také skupiny, ktoré riešia ich potrebu po identite, po spoločenstve a po zmysle. Kresťanská identita, kresťanské spoločenstvo a kresťanský pohľad na svet môžu byť príťažlivým riešením typických vnútorných obáv mladých ľudí.
Čo som tu popísal, nie sú konkrétne praktické riešenia. K nim som chcel ukázať smer: (1) budujme zbory ako prístrešky dôveryhodnosti, ktoré ochránia našu vieru pred krupobitím sociálnej rétoriky; (2) uprednostňujme spoločenstvo pred zhromaždením v zborovom živote; (3) okúzlime svoj život a svet bezprostrednou prítomnosťou Boha; (4) vzdelávajme dospelých a (5) investujme do detí a mládeže!
