Za posledných niekoľko rokov sa z lavíc konzervatívnych a progresívnych kresťanov, aj sekulárneho sveta, ozývalo kritické zhodnotenie tzv. „purity culture“ čiže „kultúry čistoty“. Veľké množstvo tejto kritiky je namieste, ale opustenie snahy učiť o sexuálnej čistote legalistickým spôsobom zanechalo v cirkvách vákuum v otázke vyučovania teenagerov o sexuálnej morálke.
Ako rodičia a zbory, premýšľajte nad tým, ako viesť vašich mladých ľudí zdravým, biblickým smerom. Dnes pre vás mám šesť lekcií, ktoré nám môžu pomôcť učiť teenagerov ďalšej generácie o sexe s múdrosťou, na ktorú kultúra čistoty často zabúdala:
1. O sexe hovorte pozitívne.
Strach bol niečím, čo riadilo „kultúru čistoty“ a preto mnohé zbory hovorili o sexe výhradne ako o niečom škodlivom. Podčiarkovali najmä nebezpečné následky a potenciálnu bolesť sexuálneho hriechu. Vďaka tomu sa na mnohých dorastoch a mládežiach o sexe hovorilo ako o niečom špinavom, zlom a niečom, za čo sa treba hanbiť.
Biblia hovorí veľmi jasne o niektorých následkoch, ktoré sú spojené so sexuálnym hriechom, ale hovorí o sexe aj pozitívnym jazykom. Boh stvoril sex zo svojej dobroty, ktorú vidíme v príbehu stvorenia v Genezis. Šalamún používa poetický, krásny jazyk na opis sexu vo Veľpiesni. Sex je darom od Boha. On ho stvoril a vymyslel. Na biologickej úrovni, sex prináša na svet nový život. Sex je dobrý.
V našom zbore máme v službe mladým ľuďom jedno pravidlo: ak hovoríme o sexe, vždy začneme tým, že hovoríme, že sex je dobrým darom od Boha. Dokonca hovoríme, že chceme, aby si teenageri raz užívali sex najviac ako je to možné v rámci medzí, ktoré pre nich určil Boží zákon a zámer, pretože tak môžeme prijať požehnanie, ktoré pre nás Pán Boh má.
2. Nezameriavajte sa na panenstvo.
Záujmom kultúry čistoty bolo zabezpečiť, aby mladí ľudia neabsolvovali sexuálny styk pred manželstvom. Cieľom bolo vojsť do manželstva s čistým štítom v tejto oblasti.
Toto vytvorilo mnoho problémov. Po prvé, ak mladý človek sexuálny styk mal, v tomto teste neuspel. Už teda nemal žiadny dôvod abstinovať, pretože všetka pozornosť sa zameriavala na to, aby sa sexuálny styk neudial. Popri tom sa ale dialo veľa iných vecí, ktoré „technicky udržiavali panenstvo“. Mladí ľudia praktizovali orálny sex a „všetko, len nie vniknutie“, pretože celé vyučovanie sa zameriavalo len na jednu verziu sexuálneho hriechu.
Porneo, teda slovo, ktoré sa v Novom zákone prekladá ako „sexuálny hriech“ zahŕňa veľké množstvo rôznorodého hriešneho správania. Aj Ježiš v Matúšovi 5 učí, že akákoľvek túžba v srdci je rovnakým hriechom ako páchanie cudzoložstva. V evanjeliách Kristus hovorí o sexuálnom hriechu vo všeobecnosti a nezameriava sa iba na samotný sexuálny styk.
Snažíme sa preto našich mladých ľudí viesť k zdravej sexualite, ktorá sa prejavuje v rámci požehnaných hraníc, ktoré určuje Boží zákon. To znamená pravda, poslušnosť a pokánie vo všetkých oblastiach bez toho, aby bol jeden hriech považovaný za ten najhorší – alebo aby sa zabúdalo na všetky ostatné.
3. Prestaňte hovoriť ‘čistota’.
Workshop pod názvom Rooted, ktorý viedol Mark Howard v roku 2014, ma presvedčil, že by sme mali prestať používať slovo čistota, keď hovoríme o sexe. Howard má mnoho veľmi presvedčivých dôvodov, prečo to nerobiť. Ja by som sa s vami rád podelil o dva:
Po prvé, na to, aby bolo niečo čisté, musí to byť dokonalé. Ak sa na tom nájde čo i len najmenšia nečistota, či chybička, táto vec svoju čistotu stráca. A ak to náhodou niekomu nie je jasné: väčšina ľudí sexuálne hreší úplne každý deň vo svojom srdci, mysli či tele. Kvôli tomu teda strácame status čistoty každý deň, ak nie rovno každú hodinu. Spraviť „čistotu“ štandardom je veľmi nemúdre kvôli tomu, že to mladých ľudí vedie k binárnemu rozmýšľaniu typu „všetko alebo nič“, a keďže ide o oblasť života, kde skutočne robíme chyby často, ide o vopred prehranú bitku.
Po druhé, hovoriť o sexe a používať koncept čistoty vytvára dynamiku hanby v oblasti života, ktorá je už aj tak plná potenciálu vytvárať pocit hanby sama o sebe. Hanba väčšinou vzniká v prípadoch, kedy existujú iba dva druhy výkonu: dokonalosť alebo zlyhanie. A teenagerov s citlivým srdcami, ktorí cítia hanbu bez toho, aby rozumeli lieku, ktorý kresťania majú – očisťujúcej Kristovej krvi – to doženie k zúfalstvu. Vzhľadom na jazyk čistoty, ktorý ich núti myslieť si, že buď majú „všetko alebo nič“, je tu veľký potenciál, že keď budeme takýto jazyk používať, budeme iba vytvárať väčšinu dynamiku hanby.
Čistota prichádza iba z jedného zdroja, ktorou je krv Baránka, nie z nášho správania. Sme očistení len vďaka darovanej Ježišovej spravodlivosti, ktorú nám dal Boh z milosti skrze vieru. Hovoriť o sexuálnej etike v rámci dynamiky hriechu a poslušnosti (používaním slov ako „svätosť“ či „zbožnosť“) je oveľa lepšie ako hovoriť o „čistote“.
4. Učte verne, čo Biblia hovorí o sexuálnej morálke.
Jedna z pozitívnych vecí, ktoré kultúra čistoty robila, bolo, že vzdelávala mladých ľudí v otázkach sexuality z pohľadu Biblie. Myslím, že mnohí z nás by sme boli veľmi prekvapení ako dnešní mladí ľudia často nemajú ani poňatie o tom, čo Biblia a biblická teológia hovoria o predmanželskom sexe, pornografii či spoločnom bývaní, hoci chodia celý život do kostola.
Dnešná sekulárna kultúra zastáva sexuálnu etiku, ktorá je v mnohom úplne opačná ako morálny zákon Biblie. A okrem toho, niekedy sa ani reklama na hamburgery nezaobíde bez toho, aby mali naše deti dnešné sexuálne štandardy priamo pred očami. A preto je veľmi potrebné, aby sme našich mladých ľudí skutočne vyučovali v otázkach biblickej morálky.
Zbory, ktoré správnym spôsobom odmietajú problémy, ktoré prichádzali s kultúrou čistoty si musia dávať pozor, aby neprestali vyučovať sexuálnu etiku úplne. V každej generácii potrebujeme teenagerov, ktorí budú jasne rozumieť tomu, čo Boh hovorí o sexe.
5. Predpokladajte a pripravujte mladých ľudí, na to, že zlyhajú.
Kultúra čistoty bola plná popierania reality. Nebola schopná pripustiť a pozrieť sa do očí pravde, že mladí ľudia sexuálne hrešia najrôznejšími a najvážnejšími spôsobmi. Čo malo za následok, že nebola schopná ponúknuť pomoc alebo nádej teenagerom, ktorí naozaj zlyhali.
Namiesto takéhoto prístupu, potrebujeme našim mladým ľuďom hovoriť: „Pozrite kamaráti, dúfame, že sa vyhnete sexuálnemu hriechu do najväčšej možnej miery a že vás Božia milosť ochráni od tých najťažších chýb. Ale realita je takáto: môže sa vám stať, že veci pokazíte oveľa viac než si myslíte. Ale je tu dobrá správa: Božia milosť je tu pre každé zlyhanie. Ak teda zlyháte, príďte sa porozprávať s dospelým kresťanom, pri ktorom sa cítite bezpečne. My sme všetci tiež spravili mnoho chýb a preto od nás môžete očakávať milosť.“
Hoci chceme povzbudzovať poslušnosť, takisto chceme pripraviť mladých ľudí na to, čo robiť v prípade, že zlyhajú.
6. Zdôrazňujte Kristovu úlohu a úlohu Ducha Svätého.
Pravdepodobne najväčšou chybou kultúry čistoty bol jej dôraz na ľudský výkon. Prísahy či prstene čistoty často komunikovali: „Dokážem zostať čistý/čistá! Zostanem čistý/čistá! Som rozhodnutý/á!“
Nikto nenamieta, že poslušnosť Božiemu zákonu v sexuálnej oblasti si vyžaduje snahu a usilovnosť. Aby sme boli schopní zostať verní, potrebujeme hranice a ochranu.
Napríklad, mnohí (ak nie všetci) ľudia potrebujú filtre a softvér, ktorý ich bude upozorňovať a chrániť pred pornografickým obsahom. Niektorí kresťania, ktorí sú zasnúbení alebo vo vzťahu, potrebujú hranice v oblasti kde a ako spolu trávia čas sami vo dvojici, najmä neskoro večer. Ľudia potrebujú vzťahy s inými veriacimi, v ktorých sa budú vedieť podporovať, pýtať sa ťažké otázky, hovoriť o svojich pokušeniach a vyznávať svoje hriechy. Biblia opisuje pokušenie sexuálneho hriechu ako také silné, že sa mu nestačí vzpierať, ale potrebujeme spraviť aktívne kroky, k tomu, aby sme sa od neho vzdialili (1Kor 6:18).
Napriek všetkému, čo sme povedali, potrebujeme našim teenagerom pripomínať aj to, že ak budú tento boj bojovať sami, bez Božej pomoci, bude to pre nich veľký problém.
Odolávať sexuálnemu pokušeniu si vyžaduje každodenné pokorenie sa pred Bohom. Je to dennodenné, zúfalé vyjadrenie našej závislosti na moci Ducha Svätého. Keď zápasíme a keď zlyhávame, musíme sa často vracať k evanjeliu a pamätať si na bezpodmienečnú Božiu lásku.
Dôraz biblického vyučovania o sexuálnej etike musí byť hlavne na Kristovom víťazstve na kríži a na prítomnosti Ducha Svätého v našich srdciach. Božia moc a milosť sú silnejšie ako akákoľvek ľudská snaha. A sú tým, čo tak zúfalo potrebujeme.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
