Definícia
Letničné hnutie zdôrazňuje Ducha a je preň charakteristických niekoľko jedinečných doktrín a praktík, medzi ktoré patrí krst Duchom, ktorý kresťania prijímajú po obrátení; hovorenie v jazykoch ako dôkaz tohto krstu Duchom; a používanie všetkých duchovných darov. Medzi tieto charizmy patria „zázračné“ dary či dary „znamení“ – slovo poznania, slovo múdrosti, proroctvo, zázraky, uzdravovanie, hovorenie v jazykoch a vykladanie jazykov.
Zhrnutie
Tento článok sa venuje letničnému hnutiu a teológii, ktorá k nemu patrí. Skúma jeho pôvod a dva prúdy, ktoré z neho vzišli – charizmatické hnutie a tretia vlna evanjelikalizmu. Nezaoberá sa mnohými znakmi, ktoré má letničné hnutie spoločné s inými kresťanskými tradíciami, ale sústreďuje sa na jeho teologické, skúsenostné a misijné špecifiká. Hoci mnohé z týchto špecifík sa dajú dobre zdôvodniť a väčšina iných tradícií ich uznáva, niektoré prvky letničného hnutia sú problematické.
Úvod
Letničné hnutie a teológia, ktorá k nemu patrí, je súčasťou niekoľkých „vĺn“ celosvetových hnutí, ktoré zdôrazňujú Ducha. Začalo pred viac než storočím a spôsobilo vznik charizmatického hnutia, tretej vlny evanjelikalizmu a dokonca i heretických skupín. Hoci má letničné hnutie veľa spoločného s inými kresťanskými cirkvami a hnutiami, vyznačuje sa teologickými, skúsenostnými a misijnými špecifikami. I keď mnoho prvkov letničného hnutia iní kresťania uznávajú a rešpektujú, iné sú problematické.
Pôvod
Letničné hnutie vzniklo na začiatku 20. storočia pri sérii udalostí, ktoré viedli k náboženskému prebudeniu na Azusa Street (Los Angeles) v roku 1906. Po skromnom začiatku sa letničné hnutie rozrástlo po celom svete, má približne 600 miliónov prívržencov, čo je viac než štvrtina z dvoch miliárd – celkového počtu kresťanov na svete.
Letničné hnutie podnietilo vznik troch dôležitých hnutí čí vĺn pôsobenia. Prvá vlna, ktorou je letničné hnutie samotné, spôsobila vznik nových denominácií (napr. the Assemblies of God [Božie zhromaždenia], the Church of God [Božia cirkev], the Foursquare Church [Štvorhranná cirkev]). Druhú vlnu predstavuje charizmatické hnutie, ktoré začalo v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Je pomenované podľa charakteristického dôrazu, ktorý kladie na charizmy alebo dary Svätého Ducha, a je hnutím v rámci bežných cirkví a denominácií (napr. Rímskokatolíckej cirkvi a anglikánskych cirkví), ktoré sa usiluje o zavedenie istých špecifík letničnej teológie a praxe. Treťou vlnou, ktorá začala v 80. rokoch, je tretia vlna evanjelikalizmu, teda odnož evanjelikalizmu, ktorá má s letničnou teológiou a charizmatickým hnutím aj spoločné, aj odlišné znaky.
Letničné hnutie má s kresťanstvom všeobecne mnoho spoločných znakov (napr. doktríny o Trojici a Kristovi, disciplíny ako modlitba a štúdium biblie a činnosti ako spoločné bohoslužby a evanjelizácia). Je však špecifické v istých oblastiach teológie, misie a skúsenostného prežívania.
Teologické špecifiká
Pre mnohých ľudí je hlavným špecifickým znakom letničnej teológie krst Svätým Duchom ako druhé požehnanie (druhá skúsenosť) po spasení. Tento špecifický znak sa zakladá na dvoch doktrínach – oddeliteľnosti a následnosť. Oddeliteľnosť znamená, že znovuzrodenie a krst Duchom sú dva odlišné mocné Božie činy. Znovuzrodenie je prácou Ducha, ktorý odstraňuje starú prirodzenosť neveriacich a dáva im novú prirodzenosť, čo má za následok znovuzrodenie. Krst Duchom je zostúpenie Ducha na veriacich, aby ich zmocnil k službe a vystrojil ich na ňu.
Následnosť je doktrína, podľa ktorej sa krst Duchom deje následne po znovuzrodení, buď logicky alebo časovo. Svätý Duch najskôr neveriacich znovuzrodí – to je jeho zachraňujúce dielo – a potom na nich s mocou zostúpi ako na veriacich – to je jeho dielo vyslania na misiu. Môže sa stať, že tieto dve veci sú simultánne a prebehnú naraz. Napriek tomu dielo Ducha pri spasení cez znovuzrodenie logicky predchádza jeho dielu krstu na službu – to druhé závisí na prvom. Väčšinou sú však tieto dve skúsenosti časovo oddelené: niekedy prejdú dni, týždne, mesiace, roky či desaťročia od spasenia Duchom, kým ľudia prijmú krst Duchom ako druhé požehnanie. Z tohto pohľadu vyplýva, že hoci neexistujú (a ani nemôžu existovať) kresťania, ktorých Duch neznovuzrodil, existujú kresťania, ktorí nie sú pokrstení Duchom.
Podľa klasickej letničnej teológie toto druhé požehnanie vždy sprevádza glosolália alebo hovorenie v jazykoch, čo je druhým špecifickým znakom letničného hnutia. Či už pri tomto jave ide o známy jazyk (napr. taliančinu alebo svahilčinu, no bez toho, aby ho človek predtým poznal), nejaký anjelský jazyk (1Kor 13:1) alebo zakódovanú správu (napr. X-17-pr-9-bt, ku ktorej má vykladač kľúč), hovorenie v jazykoch je prejav krstu Duchom. Hovorenie v jazykoch slúži na oslavu Boha a jeho mocných činov (Sk 2:11, Sk 10:46), prosenie a ďakovanie (1Kor 14:13-17), hovorenie tajomstiev Bohu (1Kor 14:2,9) a keď sa v cirkvi vykladá, funguje ako proroctvo na odovzdávanie správ od Boha (1Kor 14:5). Niektoré odnože súčasného letničného hnutia už viac netrvajú na tom, že hovorenie v jazykoch je nevyhnutným dôkazom krstu Duchom. Značná časť letničných kresťanov v jazykoch dokonca nikdy nehovorila.
V oboch prípadoch hovorenie v jazykoch ako dar Svätého Ducha, ktorý on cirkvi stále dáva, podčiarkuje ďalší teologický špecifický znak letničného hnutia: kontinualizmus. Podľa tohto stanoviska Duch stále cirkvi dáva všetky duchovné dary (v Novej zmluve spomínané ako charizmy), vrátane darov „znamení“ či „zázračných darov“: slova poznania, slova múdrosti, proroctiev, zázrakov, uzdravovania, hovorenia v jazykoch a výkladu jazykov (a podľa niektorých aj exorcizmu). Preto členovia cirkvi používajú dary vyučovania, vedenia a dávania a zároveň aj dary oznamovania zjavení od Boha prostredníctvom proroctva a (vykladaného) hovorenia v jazykoch (1Kor 14). Opakom tohto stanoviska je prestalizmus, podľa ktorého Duch prestal dávať cirkvi dary „znamení“ či „zázračné“ dary. Tie boli vyhradené pre členov ranej cirkvi, obzvlášť apoštolov.
Skúsenostné špecifiká
Hoci je určite ťažké zovšeobecniť skúsenosti prívržencov letničného hnutia, ktoré ich odlišujú od iných kresťanov, pre mnohých ľudí je pre skúsenostné prežívanie letničných kresťanov typické nasledovné: Prvé skúsenostné špecifikum vyplýva z prvého teologického špecifika: dvojstupňová skúsenosť so Svätým Duchom. Prívrženci letničného hnutia najprv zažijú regeneráciu Duchom, a potom zažijú krst Duchom (niektoré letničné skupiny uznávajú trojstupňovú skúsenosť: znovuzrodenie, posvätenie a krst Duchom ako zmocnenie pre službu). Na základe toho letniční veriaci zažili druhé požehnanie (skúsenosť), na rozdiel od nie-letničných veriacich.
Druhý špecifický znak vyplýva z tohto druhého požehnania: mocný, takmer fyzický pocit, že Boh je skutočný a prítomný. Táto blízkosť s Bohom sa prejavuje ako hlbší pocit lásky a úcty k Pánovi, väčšia radosť pri modlitbe (a vnímanie viac vypočutých modlitieb), intenzívnejšie prežívanie vďačnosti, ktoré sa prejavuje neustálym vzdávaním vďaky Bohu, silnejšie uvedomovanie si ochrany od pokušenia a utrpenia a dôraznejšie očakávanie božského vedenia a požehnania.
Tretí špecifický znak vyplýva z letničného dôrazu na duchovné dary. Kontinualizmus sprevádza presvedčenie, že dary nie sú vyhradené len pre takzvaných vodcov v cirkvi, ale že Duch ich dáva všetkým, aj tým najnižším, členom. Táto demokratizácia darov často vedie k strate rozlišovania medzi duchovenstvom a laikmi. Hoci cirkev má stále vodcov, často nepôsobia v tradičnej hierarchickej štruktúre a často odmietajú profesionalizmus, ktorý sa s vodcovstvom v cirkvi bežne spája.
Misijné špecifiká
Opäť platí, že hoci je ťažké zovšeobecňovať misijné špecifiká prívržencov a cirkví letničného hnutia, mnohí ľudia uznávajú nasledovné dôrazy. Prvým špecifickým znakom je urgentnosť misie. Po krste Svätým Duchom letniční kresťania a ich zbory berú vážne Veľké poverenie a sú zmocnení a motivovaní k evanjelizácii, zakladaniu zborov a prinášanie evanjelia na nové miesta. Vzhľadom na tento špecifický znak nie je prekvapujúce, že na nových misijných poliach za veľa práce a rastu vďačíme úsiliu letničných kresťanov.
Popri ohlasovaní evanjelia a zakladaní zborov sa prívrženci letničného hnutia pravidelne venujú službe uzdravovania a vyslobodzovania. Tento druhý špecifický znak vyplýva z ich teologického presvedčenia, že choroba, utrpenie a útlak sú prejavmi hriechu alebo pôsobenia démonov. Verní Ježišovým pokynom pre jeho učeníkov („Ježiš si zavolal Dvanástich a dal im silu a moc nad všetkými démonmi, ako aj moc uzdravovať z neduhov. Vyslal ich hlásať Božie kráľovstvo a liečiť chorých“ Lk 9:1-2) letniční veriaci ohlasujú dobrú správu, uzdravujú chorých a vyháňajú démonov. Touto službou čelia obávaným protivníkom ľudstva: hriechu, chorobe, utrpeniu a satanským či démonickým silám.
Špecifické znaky letničného hnutia teda spadajú do troch oblastí: teologickej, skúsenostnej a misijnej. Sú zhrnuté vo „Vyhlásení o základných pravdách“ v Ústave a Stanovách Generálnej Rady Božích zhromaždení (Článok 7, Krst Svätým Duchom):
Všetci veriaci majú právo na to, čo Otec sľúbil – krst Svätým Duchom a ohňom. Majú ho horlivo očakávať a úpenlivo sa oň usilovať, ako prikázal náš Pán Ježiš Kristus. Tak konali všetci v ranej kresťanskej cirkvi. Krst Duchom prináša silu k životu a službe, udelenie darov a ich používania pre dielo služby (Lk 24:49; Sk 1:4, 8; 1Kor 12:1-31). Táto skúsenosť je oddelená od skúsenosti znovuzrodenia a nasleduje po nej (Sk 8:12-17, Sk 10:44-46, Sk 11:14-16, Sk 15:7-9). Krst Svätým Duchom sprevádzajú skúsenosti ako bohaté naplnenie Duchom (Jn 7:37-39; Sk 4:8), hlbšia bázeň pred Bohom (Sk 2:43; Heb 12:28), intenzívnejšie zasvätenie Bohu a oddanie sa jeho dielu (Sk 2:42) a aktívnejšia láska ku Kristovi, jeho Slovu a strateným (Mk 16:20).
Problémy
Reakcie na letničné hnutie a jeho teologické, skúsenostné a misijné špecifiká sú zmiešané a niekedy dokonca jedovaté. Problémy s letničným hnutím sú nasledovné. Po prvé, dvojstupňové kresťanstvo, ktoré vzniklo vyvyšovaním kresťanov pokrstených Duchom Svätým, ktorí hovoria v jazykoch, nad ostatných kresťanov (t. j. tých, ktorí nemajú takú skúsenosť) je nebiblické. Pripomína to rozdelenie na skupiny, ktoré Pavol explicitne kritizoval v 1. Korinťanom, inšpirovanom biblickom texte, o ktoré sa letničná teológia krstu Duchom a hovorenia v jazykoch čiastočne opiera. Nadšené reči o druhom požehnaní môžu zmiasť a dokonca odradiť tých, ktorí ho nezažili. Zdôrazňovanie druhého požehnania môže navyše navodzovať dojem, že práve táto jedna skúsenosť povzniesla tých, ktorí ju mali, nad bežné skúšky a pokušenia života. Ani tento zlomový moment však nie je všeliekom a riešením problémov a súžení, ktorým sú verní kresťania povolaní čeliť pri každodennom živote s Pánom.
Druhým problémom je, že letničné hnutie môže uprednostňovať bezprostredné skúsenosti s Duchom pred tradičnými prostriedkami milosti. Aspoň podľa niektorých zástancov letničného hnutia krst Duchom, prorocké zvesti, božské vedenie a podobne viac závisia na priamych skúsenostiach s Bohom než na bežných prostriedkoch, cez ktoré Boh vo svete koná. Postačia dva príklady: (1) údajné zvesti od Boha, ktoré nie sú v súlade s Písmom, spochybňujú rozhodnutia vodcov cirkvi alebo odporujú dobre podloženým postupom (napr. zdravotníckym usmerneniam pre liečbu) a (2) vyhlásenia o božských pokynoch pre iných, ktoré sú založené na nesprávnych predstavách o probléme s hriechom, na nevedomosti o životných okolnostiach a na osobných cieľoch ľudí, ktoré tieto pokyny podávajú.
Je dôležité pamätať na to, že Božia prítomnosť a jeho konanie uprostred jeho ľudu je vždy sprostredkované. Príkladov sprostredkovania je mnoho. Zjavenie: Boh hovorí k svojmu ľudu cez svoje Slovo, Bibliu. Kristus: Boh prišiel medzi svoj ľud vtelením Syna, jediného prostredníka medzi Bohom a ľudskými bytosťami. Zmierenie: Boh zachraňuje svoj ľud cez smrť Krista ako zástupnú obeť zmierenia, ktorá nesie trest za ľudský hriech. Spasenie: Boh aplikuje Kristovo dielo ohlasovaním evanjelia a jeho prijímanie pokáním a vierou. Prítomnosť: Boh je v štruktúrovanom vzťahu so svojim ľudom, ktorým je pre kresťanov nová zmluva. Cirkev: Boh zhromažďuje svoj ľud ako telo Kristovo a chrám Svätého Ducha, cirkev s jej Bohom ustanovenými vodcami a liturgiou vrátané sviatostí, ktoré sprostredkúvajú Božiu prítomnosť a formujú životy členov podľa evanjelia.
Tretím problémom je dôraz letničného hnutia na nezvyčajné, dokonca senzačné konanie Svätého Ducha: hovorenie v jazykoch, proroctvo, zázračné uzdravovanie a podobne. Takmer žiaden kresťan by nenamietal, že Boh niekedy (a možno častejšie, než si myslíme) koná predivne. Je správne, keď kresťania ďakujú za sny a vidiny o Ježišovi v moslimskom svete, ktoré viedli k obráteniu desaťtisícov ľudí. Je náležité, keď sa kresťania tešia zo zázračného uzdravenia ľudí s rakovinou. Je vhodné, keď kresťania oslavujú a poslúchajú jasné usmernenia, ktoré dostanú cez skutočné proroctvá. Toto ohromujúce konanie Svätého Ducha sprevádza jeho bežná, každodenná, rutinná prítomnosť a moc pri tom, ako napĺňa kresťanov, ktorí žijú a konajú podľa Ducha v obyčajných veciach života (Ef 5:18-21; Ga 5:16-26).
Najvážnejší problém sa týka nebiblických či dokonca heretických skupín, ktoré nejakým spôsobom vychádzajú z letničného hnutia alebo sú s ním spojené. Jednou z nich je Oneness Pentecostal Church (Letničná cirkev jednoty), ktorá popiera Trojicu, vyznáva istú formu modalizmu a krstí ľudí v mene Ježiša – a nie v mene Otca, Syna a Svätého Ducha. Ďalšou skupinou je hnutie evanjelia prosperity, podľa ktorého Boh chce, aby jeho ľud bol zdravý, bohatý a úspešný. Treťou skupinou je takzvané hnutie „slovo viery“, ktoré zdôrazňuje, že slová vyslovené s vierou vytvárajú skutočnosť, o ktorej hovoria (napr. zdravie namiesto choroby). Pomerne nedávnou skupinou je Bill Johnson a Bethel Church. Toto hnutie popiera Božiu zvrchovanosť nad hriechom, utrpením, chorobou a smrťou a tvrdí, že rovnako, ako bol Ježiš človekom naplneným Svätým Duchom, ktorý konal zázraky, aj kresťania naplnení Duchom majú konať zázraky. Zodpovední letniční kresťania tieto hnutia odsudzujú.
Záver
Letničné hnutie (spolu s charizmatickým hnutím a treťou vlnou evanjelikalizmu) a teológia, ktorá k nemu patrí, je celosvetové hnutie, ktoré zdôrazňuje Ducha. Hoci má mnoho podobných doktrín a praktík ako iné kresťanské cirkvi a hnutia, má špecifické teologické, skúsenostné a misijné prvky. Letničné hnutie a jeho teológia prinášajú mnoho dobrých a uznávaných prvkov, no aj také, ktoré sú problematické.
Odporúčané čítanie
• Rodman Williams, Renewal Theology, 3 vols. (Grand Rapids: Zondervan, 1996)
• Chad Owen Brand, ed., Perspectives on Spirit Baptism: Five Views(Nashville: B&H, 2004)
• William W. Menzies and Robert P. Menzies, Spirit and Power: Foundations of Pentecostal Experience(Grand Rapids: Zondervan, 2000)
• Cecil M. Robeck and Amos Yong, eds., The Cambridge Companion to Pentecostalism(New York: Cambridge University Press, 2014)
• Stanley M. Burgess and Eduard M. van der Maas, eds., The New International Dictionary of Pentecostal and Charismatic Movements, rev. and exp. ed. (Grand Rapids: Zondervan, 2002)
• Mark DeVine, “Where Did All These Pentecostals and Charismatics Come From?” TGC (18. november 2013)
• Chad Brand, “Is Spirit Baptism the Privilege of Every Christian,” TGC blog
• Adam Mabry, “Why Charismatics and Calvinists Need Each Other,” TGC article (15. júl 2016)
• Amanda Casanova, “10 Things Christians Should Know about the Pentecostal Church,” christianity.com
• Assemblies of God, “16 Fundamental Truths”
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/essay/pentecostal-theology/
