Spočiň v Božej vernosti
Vzácna biblická pravda, že svätí vytrvajú vo viere až do konca a budú spasení, naráža na neúnavný odpor, generáciu za generáciou. Napriek tomu táto pravda trvá — pevne spočíva na zvrchovanej Božej vernosti, ktorá dovŕši spasenie jeho vyvolených. Boh ho naplánoval vo večnosti, získal ho Kristovou smrťou na kríži a uskutočňuje ho skrze Ducha Svätého.
Rimanom 8:30 hovorí: „…ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.“ Inými slovami, medzi udalosťou ospravedlnenia z viery na začiatku nášho kresťanského života a udalosťou oslávenia pri vzkriesení našich tiel (Flp 3:21) nikto neodpadne, nevzdá to ani nebude vyhodený. „…ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil“ — všetkých. Boh zachová a posvätí tých, ktorých ospravedlnil, a postará sa o to, aby si zachovali vieru, vytrvali až do konca a boli spasení. 1. Jánov 2:19 opisuje, ako máme rozumieť zdanlivým odpadlíkom: „Vyšli spomedzi nás, ale neboli z nás. Veď keby boli bývali z nás, boli by zostali s nami, ale malo sa ukázať, že nie všetci sú z nás.“ Inými slovami, to, že niekto nevytrvá, nie je znakom toho, že by človek mohol byť skutočne znovuzrodený a ospravedlnený a potom byť stratený. Naopak, nevytrvanie je znakom toho, že daný človek nikdy nebol skutočnou súčasťou znovuzrodeného Božieho ľudu. Presne to výslovne hovorí 1. Jánov 2:19.Napriek tomu existujú texty, ktoré niektorých presvedčili toto učenie odmietnuť. Ten, ktorému sa tu venujem, je Zjavenie 3:5, kde Pán Ježiš hovorí: „Kto zvíťazí, bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života. Jeho meno vyznám pred svojím Otcom i pred jeho anjelmi.“
Niektorí tvrdia, že ide o nevyvrátiteľný text proti učeniu o vytrvalosti svätých. Predpokladajú, že keď Zjavenie 3:5 hovorí, že Boh nevymaže meno človeka z knihy života, znamená to, že niektorých z knihy života vymaže — a že sú to ľudia, ktorí boli kedysi ospravedlnení a neskôr odsúdení. Je však tento predpoklad správny? Prísľub „jeho meno nevymažem z knihy života“ nevyhnutne neznamená, že niektorí naozaj majú mená vymazané. Jednoducho hovorí tomu, kto je v knihe a kto víťazí vo viere: tvoje meno nikdy nevymažem. Inými slovami, byť vymazaný je desivá vyhliadka, ktorú nedopustím. Uchovám tvoje meno v knihe v bezpečí. To je jeden z prísľubov daných tým, ktorí vytrvajú a zvíťazia. Nehovorí sa tu, že tí, ktorí nezvíťazia a odpadnú od Krista, boli v knihe zapísaní a boli z nej vymazaní.
V skutočnosti sú v knihe Zjavenia ešte dva ďalšie verše, ktoré akoby učili, že mať svoje meno zapísané v knihe znamená, že celkom určite vytrváš a zvíťazíš. Zober si Zjavenie 13:8: „Budú sa jej klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých meno nie je zapísané v knihe života Baránka zabitého od založenia sveta.“ Tento verš naznačuje, že tí, ktorých mená sú zapísané v Baránkovej knihe života „od založenia sveta“, sa šelme určite nebudú klaňať. Inými slovami, mať naše meno v knihe života od založenia sveta akoby znamenalo, že Boh ťa zachová pred pádom a dá ti vytrvať vo vernosti Bohu. Byť v knihe znamená, že neodpadneš.
Podobne si zober Zjavenie 17:8: „Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je, ale má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. Obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od založenia sveta, budú sa čudovať, keď uvidia šelmu, pretože bola, a nie je, ale zasa príde.“ Aj tu platí, že mať svoje meno zapísané v knihe života od založenia sveta akoby človeka chránilo pred tým, aby sa nad šelmou „čudoval“. Tí, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od založenia sveta, sa čudovať budú. Ak tvoje meno tam zapísané je, nad šelmou sa čudovať nebudeš.
Učenie je tu takéto: mať svoje meno zapísané v knihe je účinné. To znamená, že to má určujúci vplyv na to, ako človek reaguje. Mať svoje meno zapísané v Baránkovej knihe života od založenia sveta zaručuje, že sa šelme nebudeš klaňať ani sa nad ňou čudovať. Ján nehovorí: „Ak sa budeš klaňať šelme, tvoje meno bude vymazané.“ Hovorí: „Ak je tvoje meno zapísané, šelme sa klaňať nebudeš.“
To zapadá do Zjavenia Jána 3:5: „Kto zvíťazí… jeho meno nevymažem z knihy života.“ Víťazstvo, ktoré Zjavenie 3:5 vyžaduje, je zaručené v Zjavení Jána 13:8 a 17:8. Nie je to protirečenie o nič viac, než keď Pavol hovorí: „…pracujte na svojej spáse… Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa jemu páči“ (Flp 2:12-13). Nie je nezmyslom vysloviť podmienku: ak zvíťazíš, Boh tvoje meno nevymaže (Zj 3:5); a zároveň vysloviť uistenie: ak je tvoje meno zapísané, zvíťazíš (Zj 13:8 a Zj 17:8). Boží „zapísaní“ naozaj musia zvíťaziť — a naozaj zvíťazia. Jedna strana zdôrazňuje našu zodpovednosť, druhá Božiu zvrchovanosť.
Praktický dôsledok tejto pravdy nie je ten, že by sme mali byť ľahostajní voči viere, láske a svätosti. V kresťanskom živote je potrebná ostražitosť (Heb 3:12), úsilie (Lk 13:24) a snaha (Heb 12:14). Dôsledok je skôr ten, že spočívame v istote, že v tomto „boji viery“ nie sme ponechaní sami na seba. Boh, ktorý ťa povolal, je verný a „bude ťa upevňovať až do konca, aby si bol bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista“ (1Kor 1:8). „Verný je ten, ktorý vás povoláva — on to aj urobí“ (1Tes 5:24). Dokončí spasenie, ktoré začal (Flp 1:6). Chráni nás Božia moc (1Pt 1:5). Bojovať musíme, lebo spasený bude len ten, kto vytrvá (Mk 13:13). A bojovať budeme, pretože Boh v nás pôsobí, že chceme i konáme, čo sa jemu páči (Flp 2:13; Heb 13:21).
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: Crossway
