Raz v noci, keď som mal asi sedem rokov, som bol presvedčený, že v mojej posteli sú hady. Mami! Oci! Hady! Pomoc! Kričal som. Keď sa objavili, stiahli zo mňa perinu a ja som vedel, že pri mojich nohách budú číhať hrôzostrašné príšery. Ale keď sme rozsvietili svetlo a odložili perinu, videl som, že tam nič nie je. Mohol som si vydýchnuť, lebo som nikde žiadneho hada nevidel.
Moji rodičia mohli pokojne prísť k mojej posteli a iba mi jednoducho v prítmí nočného svetla povedať, aby som sa nebál: „Neboj, žiadne hady v posteli nemáš.“ Alebo mohli do nášho polnočného rozhovoru priniesť Pána Boha: „Neboj sa, dôveruj Pánu Bohu. Nič sa ti nestane.“ Alebo mohli povedať: „V deň, keď som preľaknutý, spolieham sa na teba.’” (Ž 56:4).
Našťastie, plán mojich rodičov zahŕňal ešte aj niečo iné: fyzický dôkaz o tom, že som v bezpečí.
Prečo prístup, ktorý hovorí, že treba „rozsvietiť svetlo a prezrieť izbu“ zaberá a biblický prístup („Neboj sa“) je zdanlivo menej efektívny? Veď príkaz nebáť sa je najčastejšie sa opakujúcou inštrukciou v celej Biblii. Prečo to vyzerá tak, že niečo „ukázať“ je efektívnejšie ako to len „povedať“?
Čo je naozaj skutočné
Sčasti je odpoveď v tom, že strach je otázkou predstavivosti. Čo je to tam za tieň? Čo ak je to lev? Možno je to tieň leva! Keď strach zatočí s tvojou predstavivosťou, telo jednoducho nemá na výber, len nasledovať.
Srdce naštartuje, úroveň cukru v krvi stúpne, krvný obeh sa plní adrenalínom a svaly dostanú signál z krvi, ktorá je obohatená o živiny a kyslík. Veď len skúste povedať takejto napnutej strunke vystrašenej energie, aby sa jednoducho upokojila! Naše telo reaguje na podnety, o ktorých naša myseľ a predstavivosť s istotou tvrdia, že sú reálne.
A práve tu nám Božie Slovo ukazuje cestu vpred. Kým príkaz „Neboj sa“ nájdeme v mnohých častiach Biblie, veľmi zriedkavo sa objavuje samostatne. Pozrime sa, napríklad, na Izaiáša 41:10: „Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou pravicou.“
V tom verši nájdeme až dvakrát biblický príkaz „neboj sa“. Ale zvyšok verša nedáva príkazy, ale informácie. Nehovorí ti len, ako sa máš cítiť, ale hovorí ti, čo je skutočné. Všemocný Boh hovorí:
• Som s tebou.
• Som tvoj Boh.
• Pomôžem ti.
• Podopriem ťa.
Toto je biblický ekvivalent zažatia svetla a nazretia pod perinu. Pozri, drahé moje prestrašené dieťa, čo je skutočnou pravdou v tomto svete.
Všimli ste si, že Boh nehovorí iba k našej mysli, ale aj k našej predstavivosti? Polovica z týchto výrokov o „realite“ hovorí o tom, čo už je – čo je pravdivé v tomto momente (Boh je „s tebou“ a je „tvojím Bohom“). Ale tá druhá polovica hovorí o tom, čo bude – čo ešte neviem, čo sa ešte len udeje v budúcnosti. Hovorí k našej predstavivosti.
Biblia často takýmto spôsobom nasvecuje realitu. Tu je len niekoľko príkladov, ako to robí:
• Boh je náš pastier, vedie nás a chráni nás aj v najtemnejšom údolí (Ž 23).
• Boh sľúbil, že bude vždy s nami (Mt 28:20).
• Vidí perfektne aj v noci – tma je pre neho ako svetlo (Ž 139:12).
• Nič pre neho nie je príliš ťažké (Jer 32:17).
Rozsvieťme svetlo
A tu si možno niektorí ľudia povedia: To je presne to, čo naše deti potrebujú—učiť sa biblické verše naspamät! Naučíme sa tieto veršíky spoločne ako rodina. Potom si ich naše deti môžu recitovať, keď sa budú báť (a my sa možno lepšie vyspíme!)
Ale biblické verše nie sú ako magické zaklínadlá, ktoré by dokázali zahnať strach pod posteľ. Nejako sme začali nad týmito veršami rozmýšľať tak, ako by to bolo niečo, čo by sme mali odriekavať, až dokým na nás magicky nezačnú fungovať. Na chvíľu to možno zafunguje – ako jemná žiara nočného svetla. Ale existuje aj lepší spôsob.
Pamätajme na to, že vo svojom Slove nám Boh hovorí o tom, čo je realita. Dáva nám informácie o skutočných kontúrach toho, čo je pravdivé. Ako rodičia preto chceme, aby pravdy z Božieho slova – aj tie, ktoré sme si práve vymenovali – formovali mysle a viedli predstavivosť našich detí k tomu, čo je skutočné.
A preto, keď začujeme polnočný výkrik – „Bojím sa“ – pamätajte na tieto veci:
- Možno pomôže rozsvietiť svetlo a pomôcť dieťaťu poobzerať sa okolo seba, aby videlo, že je v bezpečí – žiadne príšery, zlodeji, chrobáky, ani hady tam nie sú (dúfajme).
- Ako sa so svojím dieťaťom budete rozprávať, pripomínajte im príkaz nebáť sa a dajte im aj dôvody, prečo sa nemusia báť. Čo pravdivé vedia o Bohu?
- Aby ste to mohli urobiť, mohli by ste s deťmi dopredu pracovať na niektorých špecifických veršíkoch ako je Izaiáš 41:10. Nepracujte len na tom, aby si ho zapamätali, ale aj na tom, aby mu porozumeli.
Ako rodičia, rozsvieťme svetlo, ktoré nám Pán Boh dal a pomôžme naším deťom žiť a prekvitať v dobrej realite, ktorú pre nich má náš skvelý Boh.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/childhood-fears-bible-memory-enough/
