V roku 2023 si pripomíname 30 rokov od vzniku Teologicko-misijného seminára (dnešná Katedra teológie a katechetiky) na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Bola to naozaj historická udalosť, lebo evanjelikálna teológia dostala prvýkrát svoje miesto na akreditovanej verejnej univerzite. V Banskej Bystrici sa tak stalo niečo, čo nemalo obdobu nikde v Strednej Európe. Tu to nejdem oslavovať (hoci by bolo čo), ani kritizovať (hoci by tiež bolo čo).
Počas 15 rokov môjho pôsobenia na univerzite som sa opakovane stretával so sťažnosťami svojich kolegov na všeobecný antiintelektualizmus v evanjelikálnom prostredí, ako aj na biblický a teologický antiintelektualizmus konkrétne. Nuž, vzhľadom na náš postkomunistický kontext to bolo celkom pochopiteľné, ale po 30 rokoch už nie je. Navyše to nebol, a nie je, iba náš slovenský problém.
V čase, keď sme my vstupovali na univerzitnú pôdu, písal v Amerike Mark Noll svoju veľmi významnú knihu The Scandal of the Evangelical Mind (Škandál evanjelikálneho myslenia), ktorá vyšla v roku 1994 a vyvolala široký ohlas a získala významné ocenenia. Aj profesor D. A. Carson vo svojej knihe The Gagging of God (Zapchávanie Božích úst), ktorá bola tiež ocenená zlatou medailou, o dva roky neskôr vyzdvihuje Nollovu knihu. Myslí si však, že Nollovi chýbal jeden uhol pohľadu. O viac ako 25 rokov neskôr sa domnievam, že problém, ktorý Carson identifikuje, je dnes v našich kruhoch možno ešte horší ako bol vtedy. O čo išlo – a ide doteraz?
Noll síce oprávnene vyčíta antiintelektualizmus, ktorý charakterizuje širokú vrstvu súčasného evanjelikalizmu, najmä v populistických prístupoch niektorých vodcov. Uvádza dôkazy, ktoré by niekedy boli smiešne, keby neboli také smutné, ale zdá sa mi, že prehliada najvážnejšiu stratu skutočne biblického zmýšľania. Je to strata biblického pohľadu medzi kresťanskými intelektuálmi.
Inými slovami, menej ma znepokojuje antiintelektualizmus menej vzdelaných častí evanjelikalizmu, než biblická a teologická negramotnosť či prekvapujúci intelektuálny kompromis medzi jeho poprednými intelektuálmi.
Evanjelikalizmus má mnoho synov a dcér, ktorých hlavným povolaním je život mysle: spisovateľov, mysliteľov, vedcov, akademikov, výskumníkov – v jednej oblasti za druhou. Nie sú horší ako iní myslitelia v podobných oblastiach. Ale až na vzácne výnimky nemajú taký vplyv, aký by mohli mať, pretože ich chápanie biblickej a teologickej pravdy zriedkakedy presahuje rámec vedomostí z nedeľnej besiedky. Väčšinou myslia ako sekularisti a svoje postrehy požehnávajú zvláštnymi textami alebo biblickými klišé. Sekulárne cechy ich nemôžu celkom akceptovať (samozrejme, ak si o svojej viere úplne nezavrú ústa) a nemôžu spôsobiť revolúciu v intelektuálnom živote na Západe, pretože neuvažujú ako dôslední kresťania, ktorí sa stavajú k súčasnému stavu a snažia sa ho nahradiť niečím lepším (D. A. Carson, The Gagging of God. Grand Rapids: Zondervan, 1996, ss. 483-484).
Nikdy sme nemali toľko kvalitných pomôcok na porozumenie Písma, ako ich máme teraz. Obávam sa však, že aj napriek tomu poznáme Boha, Jeho slovo a Jeho svet menej ako naši predkovia. Svoju nevedomosť už máme čím odstrániť. Ale čo si počneme s naším kompromisom?
