Zariskujem a poviem, že potešenie nie je prvé slovo, ktoré nám napadne. Otrava by bola presnejšia. Koľko dobre mienených plánov na čítanie Biblie stroskotalo na tejto knihe plnej detailných opisov toho, ako Izraeliti smú uctievať a čo môžu jesť a nosiť oblečené?
Avšak ako kresťania chápeme, že Levitikus je Božie slovo na naše dobro. Veríme, že Levitikus – ako zvyšok Starej zmluvy – nám pomáha rozumieť Kristovmu dielu.
Pri spúšťaní novej zbierky zdrojov na Levitikus pre projekt The Gospel Coalition s názvom Preaching Christ in the Old Testament som sa obrátil s prosbou o pomoc na Jaya Sklara, profesora Starej zmluvy na Covenant Theological Seminary, kde učí od roku 2001. Sklar si urobil doktorát pod vedení Gordona Wenhama a zameriaval sa na teológiu zmierenia v Levitiku (Sin, Impurity, Sacrifice, Atonement: The Priestly Conceptions, Sheffield Phoenix, 2005). Bol editorom a jedným z prispievateľov poznámok k Levitiku v Študijnej Biblii ESV. Teraz dokončuje komentár k Levitiku pre sériu komentárov Tyndale Old Testament Commentary (InterVarsity Press). Písali sme si o tom, ako kresťania môžu vyučovať túto knihu a ktoré zdroje im pomôžu rozumieť jej.
Prečo je pre kresťanov také ťažké porozumieť knihe Levitikus a mať z nej potešenie?
Existuje viacero dôvodov, ale môžeme ich zhrnúť do troch hlavných kategórií. Po prvé, kultúrny kontext tej knihy je veľmi odlišný od toho nášho. My bývame v domoch alebo bytoch, oni bývali v stanoch. My na bohoslužby chodíme do budov, oni chodili do nádvoria pod holým nebom, ktoré obklopovalo zdobený svätostánok. My nemôžeme hádzať ryžu na svadbe na našich bohoslužobných miestach, oni na tých svojich zabíjali zvieratá. K tomu pridajte systém rituálnej čistoty, nečistoty a svätosti a hneď ste v úplne inom svete.
Po druhé, často strácame zo zreteľa širší literárny kontext. Levitikus nasleduje po Exodus 25-40, z čoho väčšina sa sústreďuje na pokyny stavať svätostánok. Pre väčšinu kresťanov je to veľmi únavné čítanie (a mnohí padnú v púšti týchto kapitol). Tí, ktorí sa prederú až do Levitiku, si často nevedia poriadne spomenúť, kde v príbehu sa nachádzajú, či dokonca to, že Levitikus sa nachádza uprostred nejakého príbehu a je jeho podstatnou súčasťou (o tom si viac ešte povieme).
Po tretie, takmer celý Levitikus tvoria zákony. To prináša dve výzvy. Prvou je, že pre väčšinu z nás nie je čítanie zákona ani zďaleka také zaujímavé ako čítanie príbehov. Prečo by malo? Príbehy nás vťahujú svojim napätím, keď sledujeme, ako napreduje zápletka. Pri zákone sa to nedeje. Je len tým, čím je – zákonom, a ak sa ten zákon nevzťahuje na nás priamo – čo je v mnohých prípodoch v Levitiku tak – nie je nič, čo by nás skutočne zaujalo, čo by upútalo našu pozornosť. Druhou výzvou je, že veľa kresťanov vníma „zákon“ negatívne, ako niečo obmedzujúce a nemilostivé. Kto by už len o takom niečom chcel čítať knihu?
Čo musíme chápať o Levitiku v jeho pôvodnom kontexte, než ho môžeme aplikovať dnes?
To je dobrá otázka s tým správnym predpokladom: Musíme pochopiť Levitikus v jeho pôvodnom kontexte, inak ho nebudeme vedieť aplikovať dnes. Skúsim to vysvetliť v súvislosti troma oblasťami uvedenými vyššie.
Po prvé, musíme pochopiť kultúrny kontext. Tu je klasický príklad: V Levitiku sa píše: „Nenos na sebe šaty utkané z dvojakého tkaniva“ Lv 19:19. To väčšinu z nás zarazí ako úplne bizarné. Existuje však veľmi presvedčivé vysvetlenie, keď si spomenieme, že časť kňazského odevu bola vyrobená zo zmiešaného materiálu (z vlnenej priadze aj plátna, Ex 28:6,15; Ex 39:29). Keďže Izraeliti, ktorí neboli kňazmi, nesmeli vykonávať kňazské povinnosti (Nm 3:10,38; Nm 16:1-40), zrejme im mal tento zákaz brániť sa k tomu uchýliť. Inými slovami, jeho cieľom bolo zabezpečiť, že Izraeliti budú preukazovať náležitý rešpekt autoritám, ktoré Hospodin ustanovil.
Keď už sa dostaneme sem, aplikácia príde pomerne prirodzene. V tomto prípade si na jednej strane uvedomíme, že Nová zmluva už nerozlišuje vodcov cirkvi špeciálnym odevom, čo znamená, že kresťania už dnes môžu nosiť zmiešané tkaniny. Na druhej strane Nová zmluva učí, že vodcovia cirkvi majú jedinečnú úlohu, a vyzýva kresťanov túto úlohu rešpektovať tak, že sa podriadia tým, ktorým je zverená, a budú ich podporovať (1Tes 5:12-13,17; Heb 13:17. Samozrejme, je dôležité poznamenať, že nie každý zákon v Levitiku má odôvodnenie, ktoré sa dá ľahko zistiť zo samotného textu, čo znamená, že dobré komentáre budú kriticky dôležité pre pochopenie informácií o kultúrnom pozadí.
Po druhé, čo sa týka literárneho kontextu, je nevyhnutné pamätať na to, že Levitikus je súčasťou oveľa väčšieho príbehu, najmä príbehu z Exodus. Ten by sa dal povedať takto: V knihe Exodus Hospodin zachránil svoj ľud z otroctva mocnými znameniami a zázrakmi (1-15) a priviedol ich k Sinaju (16-19) a tam im povedal, že majú byť jeho „kráľovstvom kňazov, svätým národom“. Ich status kráľovstva potvrdil tak, že s nimi vstúpil do zmluvy ako ich kráľ a dal im zákony kráľovstva, ktoré majú dodržiavať (20-24). To však nie je všetko. Bude kráľom, ktorý je pri nich blízko, ktorý prebýva priamo uprostred nich, a preto im dáva pokyny pre jeho svätostánok, jeho pozemský príbytok (25-31, 35-40). To všetko vyvoláva u Izraelitov veľmi pálčivú otázku: Ako len môže svätý a čistý kráľ vesmíru prebývať uprostred svojho hriešneho a nečistého ľudu? Ako môže bývať tu – priamo uprostred nás – bez toho, aby nás jeho svätosť nespálila v našom hriechu a nečistote!?
Odpoveď: Levitikus, ktorý začína vysvetľovaním obetí, ktoré riešia hriech a umožňujú im správne uctievať tohto kráľa (1-7).
Odpoveď: Levitikus, ktorý im dáva kňazov, ktorí sa budú za nich prihovárať a viesť ich k uctievaniu pred ich kráľom (8-10).
Odpoveď: Levitikus, ktorý im dáva zákony, ktoré ich učia ako správne nakladať s nečistotou (11-15).
Odpoveď: Levitikus, ktorý im poskytuje výročnú slávnosť na odstránenie aj poslednej stopy po hriechu a nečistote z kráľovstva (16).
Odpoveď: Levitikus, ktorý poskytuje celú sériu zákonov o iných oblastiach, ktoré ich majú viesť v živote ako „kráľovstvo kňazov, svätý národ“ (17-27).
Povedané stručne, hoci my vnímame Levitikus ako bremeno, Izraeliti ho vnímali ako záchranu života. Bol vecou, ktorá ich učila, ako žiť vo vzťahu s týmto kráľom, ktorý s nimi práve uzavrel zmluvu a zostúpil priamo do ich stredu (Ex 40:34).
Nakoniec, čo sa týka zákona, treba pamätať na dva základné princípy výkladu. Prvým je to, kde v príbehu zákon prichádza. Neprichádza pred vykúpením, ale po ňom. Zákon, čo začína v Exodus 20 a tiahne sa cez Levitikus, nedostávajú Izraeliti, aby mohli byť zachránení. Je to dar od ich Vykupiteľa Hospodina, čo ich má viesť v živote ako „kráľovstvo kňazov, svätý národ“, ku ktorému ich povoláva. Páči sa mi, ako to vyjadruje môj kolega Michael Williams:
Boh neposlal Mojžiša k Izraelu s novým spôsobom, ako vstúpiť do vzťahu, takým, ktorý by dal bokom milosť Božích sľubov Abrahámovi, teda plán, ktorý by v podstate hovoril: Ak budete dodržiavať zákon, zachránim vás. Je to presne naopak. Poslušnosť vychádza z milosti, nekupuje si ju. Exodus [t. j. vykúpenie] predchádza Sinaju [t. j. zákonu]… Zákon ani zďaleka nedáva bokom sľub milosti, ale bol daný tým, ktorí už boli zachránení milosťou, aby im ukázal, ako podľa tej milosti žiť. A tak Sinaj neprináša nové putá, ale dôkaz, že staré putá boli zlomené. Vlastne môžeme zákon považovať za ďalší akt milosti, za dar Božiemu ľudu, ktorý slúži Božím zmluvným a milostivým sľubom. Zákon teda vyzýva uplatňovať v praxi Božiu milosť (Far As the Curse Is Found, 150-51).
Keď toto pochopíme, dáva dokonalý zmysel, prečo najdlhší žalm v Biblii – Žalm 119 – je oslavou Hospodinovho zákona. Žalmista ho chápal ako dar a ako každý iný Hospodinov dar, aj tento bol preňho „potešením“, (v. 24) za ktorým a mu duša „umára túžbou“ (v. 20). Mám dojem, že Žalm 119 je dobrým lakmusovým papierikom našej teológie: Ak nerozumieme, ako mohol žalmista napísať tieto veci – a Levitikus bol súčasťou zákona, po ktorom tak túžil – potom naša teológia zákona má vážne medzery.
Druhý princíp pre výklad je pamätať na to, že zákony odrážajú hodnoty zákonodarcu. To hneď vidíme pri svojich vlastných zákonoch: zakazujeme krádež, pretože si vážime právo na osobné vlastníctvo; zakazujeme vraždu, pretože si vážime ľudský život. Rovnako Hospodin prikazuje Izraelitom nechať časť úrody „chudobnému a cudzincovi“ (Lv 19:10), pretože si váži súcit s nešťastníkmi viac než maximálny zisk. Alebo prikazuje: „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ (Lv 19:18), pretože si váži svet, ktorý odráža jeho lásku a pokoj.
Rozpoznať hodnoty, z ktorých zákon vychádza, nám pomáha, keď sa snažíme porozumieť, ako nás stále môže učiť o tom, čo znamená žiť ako Boží ľud (aj keď konkrétny zákon už viac neplatí). Ale pozor, to sa často ľahšie vraví, než spraví! V tomto smere sú určite veľkou pomocou dobré komentáre (pozri zdroje na konci). Za veľmi užitočný zdroj taktiež považujem Old Testament Ethics for the People of God od Christophera Wrighta, najmä 9. kapitolu, kde predostiera hermeneutiku výkladu a aplikácie SZ zákona. (Stručnejší popis svojho prístupu teraz uvádza v kapitole „Preaching from the Law,” v Reclaiming the Old Testament for Christian Preaching.)
Ako nám Nová zmluva pomáha vykladať Levitikus?
Myslím, že ako odpoveď na túto otázku by sa dalo uviesť veľa vecí (napríklad, že Nová zmluva jasne hovorí, že Ježišova zmierujúca smrť znamená, že obete zmierenia už nie sú potrebné). Väčšinou sa však pristihnem, že premýšľam opačne: Ako nám Levitikus pomáha chápať Novú zmluvu? To preto, že Levitikus sa neodohráva v kontexte novozmluvného sveta. To novozmluvný svet sa nachádza v kontexte, v ktorom už ľudia poznali a chápali Levitikus. Autor Listu Hebrejom ustavične zdôrazňuje túto myšlienku: „Ak naozaj chcete pochopiť, kto Ježiš je a čo urobil, a aký oveľa VÄČŠÍ je než čokoľvek iné, musíte pochopiť Levitikus!“
Napríklad, až keď pochopíme obetný systém v Levitiku, pochopíme, že Ježiš prišiel a vykonal „očistenie od hriechov“ (Heb 1-3, cf. Lev 4). Až keď pochopíme Levitikus, pochopíme, že jeho obeť zmierenia očisťuje aj posledné stopy hriechu a nečistoty tak mocne, že „máme smelú dôveru vojsť skrze Ježišovu krv do svätyne“ (Heb 10:19; cf. Lv 16 a najmä Lv 10:1-3!) A až keď pochopíme Levitikus, pochopíme, že bezhriešnosť a čistota a moc Ježiša Veľkňaza je nesmierne väčšia než aké mal akýkoľvek kňaz – Levíta, aký kedy žil (Heb 7:26-28; cf. Lv 9; Lv 16:6)!
Čo znamená kázať Levitikus v správnej súvislosti s Ježišom a evanjeliom?
Znamená to pamätať, že jeho zákony prichádzajú v kontexte Hospodinovej vykupujúcej milosti (Ex 1-19). A tak zákony mali za úlohu usmerňovať Izraelitov v správnej reakcii na ich kráľa, ktorou bola poslušná láska a tak im umožňovať plniť ich úlohu odrážať jeho charakter vo svete a rozširovať jeho kráľovstvo požehnania po celej zemi. (Tu musíme pamätať na to, že Izraeliti mali byť kráľovstvom kňazov [cituj b="ex" k="19" v="4-6"], a kňazi majú pomáhať iným ľuďom poznať, čo znamená byť v správnom vzťahu s Hospodinom.)
Ak toto máme, kresťania sú potom v pozícii čítať tieto zákony v kontexte Hospodinovej vykupujúcej milosti, ako ju nachádzame u Ježiša. A tak kresťania vnímajú princípy, ktoré tieto zákony učia ako usmernenia pre to, ako reagovať na nášho kráľa vďačnou poslušnosťou, čo nám umožňuje spĺňať svoje poslanie odrážať jeho charakter vo svete a šíriť jeho kráľovstvo požehnania na celej zemi (Tu musíme pamätať na to, že aj my sme povolaní byť kráľovstvom kňazov! 1Pt 2:9)
Povedané ešte jednoduchšie: rovnako, ako Izraeliti čítali Levitikus v kontexte Hospodinovho vykupujúceho diela vo vyslobodení z Egypta, kresťania čítajú Levitikus v kontexte Hospodinovo vykupujúceho diela v Ježišovi. A rovnako, ako Izraeliti chápali zákony v Levitiku ako usmernenie, ako svätý Hospodinov ľud má Hospodina uctievať vďačnou poslušnosťou a láskou, kresťania chápu princípy za týmito zákonmi ako usmernenia, ako Hospodinov svätý ľud má uctievať Hospodina s vďačnou poslušnosťou a láskou.
Varoval by si kazateľov a učiteľov nejako pri kázaní Ježiša z tejto knihy?
Vo svetle predošlej odpovede spomeniem aspoň dve varovania. Po prvé, zákon musí byť zasadený do kontextu vykúpenia. Keď sa to nedeje – a keď kážeme zákon, zvyčajne sa to nedeje! – stávajú sa z nás moralisti: „Rob toto! Nerob toto!“ Niekto, kto je presiaknutý evanjeliom milosti – a kto si pamätá kontext! – volí iný prístup: „Vo svetle toho, čo pre vás urobil Hospodin, rob toto; vo svetle toho, kto je tvoj Vykupiteľ Hospodin a kým ťa povolal byť, nerob tamto.“ Moralista v nás zanechá pocit, že musíme a nemusíme robiť nejaké veci, aby sme si zaslúžili Hospodinovu priazeň. Kazateľ a učiteľ evanjelia v nás zanechá pocit, že Hospodinovu priazeň tak bohato preukázali jeho vykupiteľské činy, že jediná správna reakcia je vďačne a s láskou ho poslúchať.
Druhým varovaním je jednoducho nezabúdať, že kázať Ježiša znamená zastať pri kríži. Ako vyššie jasne ukazujem, Ježišovo vykupujúce dielo na kríži je vždy východiskom pre kresťanské kázanie. Tým nemyslím, že každá kázeň musí mať oddelený bod, ktorý spomína Golgotu. Chcem povedať, že Božie vykúpenie v Ježišovi je kontext kázne (pozri vyššie). Musíme však pamätať na to, že Ježiš nás nezachránil len od niečoho, taktiež nás volá k niečomu. Volá nás reagovať na jeho vykupujúcu milosť v každom aspekte nášho života, volá nás byť tým „kráľovstvom kňazov, svätým národom“.
Ukážme si to na praktickom príklade: Povedzme, že kážeme alebo vyučujeme o prikázaní „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ (Lv 19:18). Unikla by nám hlavná myšlienka, keby sme len povedali: „Vy a ja nedodržiavame toto prikázanie dokonale, my sme zhrešili, potrebujeme niekoho, kto nás zachráni od našej nelásky, potrebujeme Ježiša.“ Samozrejme, to všetko je dokonalá pravda, ale oveľa bližšie k hlavnej myšlienke sme, ak povieme niečo takéto:
Hospodin vykúpil svoj ľud svojou trpezlivou a milostivou láskou a povolal ich, aby odrážali túto lásku v ich vzťahu s ním a so sebou navzájom. Rovnako, ako bola jeho láska radikálna k nim, rovnako musí byť ich láska radikálna k sebe navzájom, byť pohotová starať sa o druhých a odpúšťať druhým, ako to robia k sebe samým. To isté platí pre nás: Ježišova láska k nám je nevyčerpateľná vo svojej milosti a on nás povoláva si navzájom preukazovať rovnakú lásku (Jn 15:12). Keď budeme pamätať na jeho radikálnu, milostivú a nezaslúženú lásku k nám, budeme schopní preukazovať rovnakú radikálnu lásku ostatným (cf. Mt 18:21-35). Choďte teda ako tí, ktorí sú milovaní neopísateľnou láskou a zdieľajte túto lásku so svetom!
Aké knihy, kázne a články by si odporučil na vyučovanie evanjelia z Levitiku?
Okrem zdrojov, ktoré som spomenul vyššie, každý, kto vyučuje túto knihu, bude mať ohromný úžitok z dvoch špecifických komentárov. Prvý je The Book of Leviticus od Gordona Wenhama. Jeden recenzent ho nazval najlepším komentárom, ktorý kedy čítal o akejkoľvek knihe z Biblie. Je jasný, výstižný, ľahko čitateľný a zvyčajne sa každá kapitola končí užitočnými premosteniami k novozmluvnej aplikácii. Druhý je Holiness to the Lord od Allena Rossa. Ross je odborník na Starú zmluvu, ktorý kombinuje najlepšie zo starozmluvnej vedy a užitočné pojednania o tom, ako vyučovať a kázať každú kapitolu. Nie je vždy rovnako vyčerpávajúci v detailoch ako Wenham, ale je skvelým doplnkom v otázke toho, ako vyučovať alebo kázať túto knihu.
Musím sa priznať, že som nepočul veľa kázní na Levitikus. Raz som mal krátku sériu (sedem kázní), v ktorej som sa venoval úvodným otázkam, zmiereniu a väčšine obetí. Zaujímavé na tej sérii je to, že bolo pre biblické štúdium pre podnikateľov, ktoré začalo ako skupina asi 70 mužov a skončilo ako skupina 80-85. Inými slovami, vďaka Božej milosti táto skupina dokonca narástla. To by sme od série z Levitiku nečakali, hoci vlastne to nie je prekvapujúce: Ak mal z neho potešenie žalmista, nemali by sme aj my?
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
