Modlitba Pánova

Daj nám dnes


HANES, Pavel: Daj nám dnes

Druhýkrát uvažujme o prosbe: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ Naposledy sme sa viac zaoberali exegetickou časťou, tým, čo je to ten každodenný chlieb. Hovorili sme si, že ide o zabezpečenie každodennej existencie. To, čo potrebujeme pre samotnú existenciu. To je ten chlieb, to, čo potrebujeme pre život. Dnes by sme sa chceli venovať dvom slovám: „daj“ a „dnes“.

Slovo „daj“ je pravdepodobne najčastejšie opakované slovo v našich modlitbách. „Daj, aby som dal.“ „Daj, aby som poslúchal.“ „Daj, aby som chcel.“ Prosíme, aby nám Boh dal. Je dobré v modlitbe hovoriť daj mi, alebo daj nám chlieb na dnes, pretože tým vyjadrujeme vôľu žiť. Možno že nikto z vás, nemá takýto problém. Napriek tomu sa niekedy človek dostáva do takej zúfalej situácie, že stráca vôľu žiť. Fyzicky. A povie si: lepšie mi je zomrieť. A prestane jesť. A to je spôsob samovraždy.

Biblia hovorí o tom, že existuje pôst. Ale pôst, to nie je hladovanie. Pôst je sústredenie sa na duchovný kontakt s Bohom na úkor fyzických potrieb. Pôst nie je hladovka. A keď zaútočíte na svoj život tým, že prestanete jesť, tak sa prestávate modliť túto modlitbu, pretože vy tú existenciu prestávate chcieť. Nie je kresťanské žiť tak asketicky, že zničíte svoj život. „Daj mi môj každodenný chlieb,“ znamená, že oceňujem moju fyzickú existenciu ako dobrú a chcem ju mať nie len preto, že mám pud sebazáchovy. Boh očakáva od nás, že chceme fyzicky žiť aj keď vieme, že duchovný život je viac. Vôľa žiť a ocenenie môjho fyzického  života  sú skryté za touto prosbou. Ja prosím, Pane daj mi dnes moju dnešnú existenciu, pretože ju beriem z Tvojej ruky a ďakujem, že si ma stvoril.

V tejto prosbe je zahrnutá napríklad aj prosba o zdravie. Keď chcete mať každodenný chlieb a každodennú existenciu a chcete ho jesť, tak potrebujete byť zdraví. Načo vám je chlieb, keď ste ho nie schopní stráviť. Je mnoho ľudí, ktorí majú rôzne problémy a nie sú schopní sa najesť. „Daj nám náš každodenný chlieb“ znamená aj prosbu o fyzický stav, o zdravie. Náš problém je, že niekedy sa  o fyzicky stav zaujímame len vtedy, keď sme chorí.

Keď sa modlíme za chlieb, tak sa modlíme aj za schopnosti. Všetci vieme, že chlieb je spojený aj so zamestnaním. Keď sa modlíme, Pane daj nám náš každodenný chlieb, tak kresťan si určite nepredstaví, že ráno sa vyvalí a budú mu pečené holuby padať do úst, lebo Boh mi to dáva a ja nemusím nič robiť. Toto nie je učenie Novej zmluvy a toto nie je učenie nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Keď sa modlíme „daj“, tak sa modlíme daj mi schopnosť zarobiť si. Samozrejme, že je možné i to, čo Eliáš zažil s vdovou v Sarepte, kde chlieb bol daný nadprirodzeným spôsobom. Tam Boh dal takým spôsobom niečo, čo sa bežne neopakuje, ale veríme, že je čosi také možné. Ale normálne pre nás je, že chlieb sa získava prácou. Že Boh nám dáva k tomu schopnosti. Prosba daj mi dnes môj každodenný chlieb je prosbou aj o moje zamestnanie. Potrebujem existenciu, potrebujem schopnosť pracovať. Keď prídem do nejakej firmy, aby som bol schopný ukázať, čo viem. Daj nám dnes každodenný chlieb, to je modlitba aj za to, aby tí, čo ma zamestnávajú, mi mohli dávať chlieb a dávali ho, keď nie s kresťanskou láskou, aspoň ľudsky.

Pane, daj nám prostredie v ktorom sa dá normálne existovať. V ktorom vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami sú korektné. A nie sú nepriateľské. Nenávistné. Je to tiež modlitba za podmienky života. Za to, aby bol mier. Daj, aby sme mohli pokojne žiť. Apoštol Pavol v 1. liste Timotejovi 2:1 hovorí, že v prvom rade chce, aby sa diali modlitby za tých, ktorí sú v moci postavení. Prečo? Aby sme mohli pokojne a zbožne žiť. Pretože keď je tam neporiadok, keď je legislatíva prevrátená, keď neviete čo je správne, veľmi ťažko sa žije normálny život. Ak sa hádajú politici, tak celý národ je rozhádaný. Aby sme mohli v pokoji žiť, potrebujeme vedieť, že tí čo nás vedú sú rozumní. Aj keď nie sú kresťania.

Modlitba „daj nám chlieb“ je prosba aj za dobré prírodné podmienky. Za jar, leto, jeseň, zimu. Daj, aby bola úroda. Daj, aby bol dážď. Toto všetko má Boh v rukách. Toto je to fyzické, čo si prosíme a možno je toho ďaleko viac, čo táto prosba vystihuje.

Poďme na druhú časť slova dnes. To slovo  nám hovorí, že naša túžba má mať mieru. My máme radi extrémy. Pýcha človeka sa prejavuje v tom, že keď nábožní, tak extrémne nábožní. Keď auto, tak to najrýchlejšie. Alebo chcem mať všetko. A nestačí mi mať to dnes. Ja potrebujem mať zabezpečenie až do smrti. A toľko, aby mi to nikto nemohol zobrať. Ježiš, keď nám povedal: „Daj nám dnes,“ tak nás učí miere. Táto disciplína miery je podľa môjho názoru najťažšia morálna disciplína. Pretože my sme takí: keď nie, tak nič. A keď áno, tak všetko. Ale vedieť koľko  presne, to je ťažké. Keď nám Ježiš hovorí: „Daj nám dnes,“ tak hovorí: „Áno Pane, potrebujem fyzický život, ale na dnes.“ Koľko potrebujem teraz. A teraz koľko potrebujem? To je ťažká otázka. Niekto viac, niekto menej, ale vedieť presne koľko, to je ťažké. Niekomu stačí trojizbový byt, niekomu je málo päť izieb.

Toto nám pripomína príbeh s mannou. Kto čítate Bibliu, tak viete, ako to Boh zariadil. Ráno napadal chlieb, chutilo to ako medový koláč. Ale keď si to niektorí chamtivci odložili na zajtra, lebo chceli mať zabezpečenie –„čo ak zajtra to nebude,“ ono sa to pokazilo. Apoštol Jakub hovorí: Vaše bohatstvo zožrali červy. Vaše zlato zhrdzavelo. Zlato, to je to, na čom si zakladáme. Je to naša istota. Sú to silné slová. Áno, potrebuješ denný chlieb, potrebuješ existovať, dokonca máš po ňom túžiť, máš sa zaň modliť, ale máš mať mieru.  Stačilo. Preto Ježiš hovorí: Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a ostatné, to bude ako vedľajšia výroba. Vedľajší produkt. Hlavný výrobný program je kráľovstvo Božie a vedľajší fyzická existencia. Chceme a potrebujeme ju. Máme k nej vzťah? Áno. Ďakujeme za ňu Bohu? Určite áno. Pokiaľ? Kým nie je v konflikte s kráľovstvom Božím. A keď sa dostane do konfliktu, tak na prvé miesto príde kráľovstvo Božie. To je primárna vec. A to je tá miera, ktorú nás učí Pán Ježiš.

To slovo „dnes“ nám hovorí ešte jednu zaujímavú vec. A to je funkcia dňa v duchovnom živote. Funkcia dneška je nie len funkcia, že dnes sa mám nejakým spôsobom zabezpečiť fyzicky. Že mám mať vzduch, že potrebujem vodu a potrebujem jesť a spať a niekde bývať. A mať psychickú pohodu. Tá je tiež potrebná. Lebo ak sa máte celý deň ľakať a hroziť, tak za chvíľu zomriete od psychickej nepohody. Lenže ten deň nám hovorí aj tom, že my sa na náš život pozeráme cez jeden deň. Mojžišova modlitba je zaznamenaná v Žalme 90 a modlí sa takto: „Nauč nás počítať naše dni, aby sme múdrosť uviedli  do srdca.“

Hovorí o tom, že my nemáme počítať náš život ani na roky, ani na sekundy. Ale na dni. Apoštol Pavol v 2. liste Korinťanom hovorí, že aj keď sa náš fyzický, vonkajší človek rozkladá, ruší, v každom z nás tiká časovaná bomba zvaná smrť. Od kedy tiká? Od počatia. Je to tak! Ale je morbídne stále na to myslieť. My si pripomíname Hospodina a nie smrť. Ale toto je fakt života. Apoštol Pavol hovorí, že keď aj toto funguje, náš vnútorný človek, teda duchovný, sa obnovuje. Ako často? Každý deň. Nie len každú nedeľu, keď sme na bohoslužbách. Nie na každom evanjelizačnom ťažení. Takže náš duchovný život sa má obnovovať každý deň, a začína to pravdepodobne ráno. Žalmy hovoria: „ráno Ti predložím svoju prosbu. Ráno Ťa budem oslavovať. Ráno sa Ti budem modliť.“ Pre niekoho to je o tretej ráno, pre niekoho o desiatej ráno. Ale ráno je vtedy, keď zleziete s postele. Keď sa vykuklíte z toho vajíčka spod periny. Očičká sa otvoria a na čo prvé si spomenieme? Pane, dávaš mi deň. Alebo: Dobré ráno Pane. Daj mi dnes vedenie. Daj mi dnes život, chlieb. Daj mi existenciu. Každý deň sa obnovujem Božím Slovom, vierou, modlitbou. Možno rozhovorom s niekým. Lenže daj nám dnes znamená, že sa sústredíme na deň. A Pán Ježiš povedal jednu obrovskú vec, ktorá je oslobodzujúca pre každého a hovorí: „Dosť má deň na svojom zle.“ To slovo „zle“ sa prekladá ako trápenie. Ale v origináli je tam slovo „zle“. Kakos – zlý. Len do slovenčiny sa to dosť ťažko prekladá. Každý deň obsahuje niečo zlé a deň má dosť toho, čo je zlé. A stačí sa starať o to, čo dnes bude, alebo bolo zlé a zajtrajšok sa bude starať o seba. To hovorí majster, Stvoriteľ. To nie je chorá spiritualita, ale to povedal Pán. Zo dňa na deň žiť v tomto zmysle je Božie vedenie, je to Božia múdrosť pre nás. Keď Pán Ježiš hovorí nestarajte sa, tým nechcel povedať nepracujte a neodkladajte si na dôchodok, alebo nemajte v banke účet. On len chcel povedať, netrápte sa s tým. Urobte všetko, čo je normálne pre život.

Jeden autor napísal peknú knihu. Volá sa Zriedkavý drahokam kresťanskej spokojnosti. Bola napísaná v 17. storočí. A vtedy ľudia boli asi spokojnejší ako dnes. Neviem, čo by dnes povedal. Dnes by možno napísal: Neexistujúci drahokam kresťanskej spokojnosti. Daj nám dnes náš každodenný chlieb nás učí, že sme kresťansky spokojní s tým, čo Boh s nami robí. Koľko nám dáva. Akú cestu života nám pripravil. Aké miesto v spoločnosti nám dal. Niektorí ľudia sa trápia, že nie sú profesori, alebo bohatí, alebo Američania, atď. Pavol to rieši tak, že ak si otrok, netráp sa s tým, ale keď môžeš byť slobodný, tak buď. Pretože otrok to je slobodný Pánov. Ten autor hovorí, že ak si kresťan a nachádzaš sa v akýchkoľvek podmienkach, máš dosť vo svojom vnútri. To je ako postaviť tú silu duchovnosti, ktorú máme v Pánovi proti tomu, čo fyzicky potrebujeme. Ak to neviem dosiahnuť, tak sa nenechám vo vnútri znepokojiť. Pretože kresťanská spokojnosť znamená, že som spokojný s tým, ako ma Pán vedie životom. A tu by som znovu povedal, že je to ťažké. Žijeme v dobe, ktorá nás učí, že máme byť lepší, ako tí druhí, prví, najlepší, máme dosahovať úspech za každú cenu a ak nie som úspešný, tak som nikto. Lenže za mňa bol úspešný Pán Ježiš Kristus. Keď môžem z Jeho úspechu čerpať, tak sa môžem s tým uspokojiť. Nechcem tým povedať, že kresťania nemajú chcieť mať úspech. Ale naplnenie ich života nie je v tom. Fyzický život do najmenších podrobností je v rukách Otcových. To nám hovorí výraz „Daj nám dnes náš každodenný chlieb.“ Nedovoľ svojmu srdcu žiadať viac, ako potrebuješ na deň, ktorý žiješ. Nech tvoje šťastie nespočíva v tom, že si povieš: Duša moja, máš čo si chcela, teraz si užívaj. Viete, čo o takýchto ľuďoch povedal Ježiš? „Blázon, ešte dnes požiadajú tvoju dušu a to, čo máš, čieže bude?“

My nie sme preto oslobodení od starosti o živobytie a od trápenia, aby sme si mohli ležať a mať sa dobre, ale preto, aby sme dali na prvé miesto kráľovstvo Božie. Prajem Vám, aby tomu bolo tak aj vo vašom živote.

Pavel Hanes

Pavel Hanes

- kazateľ, teológ, profesor na Katedre teológie a katechetiky na PF UMB