Najprv sa venujme otázke, čo znamená modliť sa o Božiu vôľu. Božiu vôľu veriaci často vnímajú ako čarovný prútik. Myslia si, že zisťovaním Božej vôle sa všetko vyrieši.
Tieto výklady modlitby Pánovej som založil na presvedčení a biblickom učení o tom, že kto sa chce modliť, musí pri modlitbe používať rozum, teda musí vedieť čo chce a musí to naozaj zo srdca chcieť. Modlitba, ktorá nezahrňuje celý náš intelekt a celú našu vôľu, celé naše srdce je nedôstojná a nepatrí pred Boha. Už som spomenul extrémne prípady ako sú modlitebné mlynčeky, alebo bezmyšlienkovité opakovanie niečoho. Takéto veci vlastne ani nepatria pod pojem modlitba. Ježiš hovorí nebuďte ako pohania, ktorí žvatlajú a bľabocú.
Prosbu „buď vôľa tvoja“ zvykneme povedať vtedy, keď nerozumieme, čo chceme, alebo chceme niečo, ale nie celkom. Myslíme si, že sa to tak patrí a vyzerá to zbožne. V skutočnosti, v hĺbke svojej mysle a svojej bytosti, protestujeme proti tomu, aby sa dialo to, čo si Boh praje. Pre pokoj nás samých však potrebujeme rozumieť, čo chceme; potrebujeme mať istotu, že to naozaj máme chcieť. Potom môžeme pred Boha predstúpiť a povedať: „Otče, chcem, aby sa dialo to, čo Ty chceš. Naozaj po tom túžim.“ To najlepšie čo si môžeš priať je, aby si túžil po tom, aby sa diala Božia vôľa.
Výraz „buď vôľa Tvoja“ sa väčšinou používa na vyjadrenie konfliktu vôle. V evanjelikálnych kruhoch sa často cituje miesto, keď sa Pán Ježiš modlí pred ukrižovaním v Getsemanskej záhrade. Hovoril: „Ak je možné, odním odo mňa tento kalich,“ tým chcel povedať: „nech ma minie toto utrpenie,“ ale nakoniec povedal, „nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane.“ Bol to taký konflikt vôle, že sa až krvou potil. My toto miesto vnímame ako vysvetlenie prosby „buď vôľa Tvoja“. Tu si však potrebujeme uvedomiť, že konflikt, ktorý Pán Ježiš v tej chvíli prežíval, nebol preňho typický. Skôr sa uňho prejavovalo to, čo povedal učeníkom po rozhovore so Samaritánkou. Keď sa učeníci vrátili z mesta, žiadali, aby sa najedol. „On im však povedal: Ja mám na jedenie pokrm, o ktorom vy neviete.“ Keď sa nechápavo pozreli jeden na druhého, povedal: „Mojim pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal.“ Jeho normálnym životným postojom, jeho najväčšou radosťou nebol konflikt, ale konanie Božej vôle.
Ak tvrdíme, že v prosbe „buď vôľa Tvoja“ ide o konflikt vôle, tak nie sme znovuzrodení, ale sa búrime proti Bohu a chceme uskutočňovať svoju vôľu. Tá je ale zaťažená hriechom. Keď takému človeku, beriete hriech, tak mu vlastne beriete šťastie, pretože to šťastie spočíva v tom, že Boha neposlúcha a robí si to, čo chce. Dúfam, že to nie je tvoj prípad, milý čitateľ.
Ak ale máš v tom stály konflikt, tak si polož zásadnú otázku. Som znovu narodený? Ťažko mi totiž nahovoríš, že si stále v Getsemane, kde Boh od teba chce nejaké obete. To, čo Ježiš robil v Getsemane, robil za nás. Preňho to nebolo bežné, ani to nebolo voči nemu spravodlivé. To nikto z nás ani nemôže zažiť. Preto modlitba Pánova nevychádza z konfliktu vôle, ale z poddania sa Božej vôli, vediac, že to čo Boh so mnou chce, je pre mňa to najlepšie.
Ďalšia veľmi závažná otázka, ktorá sa často vyskytuje, je: Načo sa modliť zato, aby sa Božia vôľa diala, keď Boh je všemohúci? V liste Rimanom, v 9. kapitole, vo verši 19 sa píše: „Veď kto sa môže vzoprieť Jeho vôli.“ Ak si teda všemohúci Boh robí, čo chce, tá prosba sa stáva absurdnou. Ak by sa naozaj neustále diala Božia vôľa, tak by Boh zodpovedal za všetky tragédie vo svete, nakoniec aj za hriech. Ako to teda je?
Z Písma vyrozumievame dve podoby Božej vôle. Jednou sú Božie rozhodnutia. Tie sa neustále odohrávajú. Keď sa Boh pre niečo rozhodne, tak mu v tom nik nezabráni. Tou druhou podobou sú Božie rozkazy.
Keď vyslovíme „buď vôľa Tvoja“, tak sa modlíme za to, aby sme vykonali to, čo nám Boh rozkázal. Boh nám dal priestor rozhodnúť sa, či Ho poslúchneme, alebo nie a my žiaľ to, čo nám káže veľmi často neposlúchneme. Niekedy si povieme, že keby Boh tento priestor zúžil, nedialo by sa toľko zlých vecí. Lenže, keby všetky zlé veci odstraňoval, tak by sme nikdy nezistili, aký je hriech zlý; ani by sme nepoznali jeho následky. Ak vaše deti vychovávate tak, že čokoľvek zlé urobia, vy odstraňujete následky, tak ich učíte, že môžu urobiť čokoľvek. Boh nás nechce utvrdzovať v tejto falošnej predstave! „Buď vôľa Tvoja“ prosíme preto, aby sa konali Božie rozkazy, aby sme sa pre ich plnenie vedeli slobodne rozhodnúť. Až keď Boha všetci poslúchneme, bude sa diať Jeho vôľa vo všetkom a vždy.
Chcem pripomenúť, že slovo vôľa v slovenčine znamená vedomé úsilie, odhodlanie, predsavzatie niečo slobodne urobiť. Vôľa v hebrejčine hovorí skôr o tom, čo sa mi páči. Vôľa v slovenčine je čosi, čo má silu, energiu, v hebrejčine hovorí o tom, v čom má Boh záľubu. V knihe proroka Ezechiela, je napísané: „Ako že žijem, hovorí Boh, nemám záľubu, nemám vôľu, nepáči sa mi to, aby hriešnik zomrel.“
Zahynú hriešnici? Ak veríte Biblii, tak hriešnici bez pokánia zahynú naveky. Preto hľadáme spôsob, aby sme ušli budúcemu hnevu. To je naša situácia. Nemýľte sa, my tu nie sme len tak. My sme na úteku od trestu. Niektorí sme už v záchranných člnoch, sme zachránení, hoci búrka ešte neskončila! Keď voláme „buď vôľa Tvoja“, tak sa modlíme „nech hriešnici nezahynú“. Boh totiž poslal Ježiša, aby hriešnici nezahynuli. To bol jeho plán. V modlitbe Pánovej sa nemodlíte o Božie súdy, ale za to, aby sa stalo to, čo sa Bohu páči.
Všimnite si, keď sa modlíme „príď kráľovstvo Tvoje“, tak hovoríme, že chceme Boha ako vládcu. Keď sa ale modlíme za Jeho vôľu, tak chceme viac. Chceme naplniť to, čo sa mu páči. Boh ako radca nás učí, že aj z dobrých veci sa dá vybrať a my chceme voliť z dobrého to najlepšie. Najlepšia vec je tá, ktorá sa páči Bohu. Boh vie, čo je priorita, vie čo je pre mňa najkrajšie, vie prečo ma stvoril, On tomu najlepšie rozumie. Dôverujete mu takto? To, že robí aj rozhodnutia je Boží súd. Aj Boží súd je Božou vôľou, ale nie podľa prosby „buď vôľa Tvoja“. Rozumiete tomu?
V prosbe o Božiu vôľu, žiadame, aby sa dialo to najlepšie. Poviem k tomu tri dôležité veci. Musíme Božiu vôľu milovať, musíme ju chcieť poznať a musíme sa ju snažiť konať.
Žalm 40:9 hovorí: „Rád plním Tvoju vôľu, môj Bože, rád ju konám,“ alebo Žalm 119:47 „Budem sa kochať v Tvojich príkazoch.“ Teda budem sa kochať v tom, čo si mi rozkázal.
Aby sme sa mohli modliť modlitbu Pánovu, je potrebné takéto nadšenie – inak sa stáva neúprimnou. Človek však máva často pocit, že takto jeho vlastná vôľa bude potlačená. Boh však nie je nejaký otrokár, ktorý chce našu vôľu likvidovať. Mnoho ľudí chápe náboženstvo a nielen kresťanské tak, že zlomia svoju vôľu a stávajú sa otrokmi vôle niekoho iného. Ty keď poslúchaš Boha, nie si v takej situácii! Lebo tým, že Bohu odovzdáš svoju vôľu, tak ju naplno realizuješ. Boh berie do úvahy našu osobitosť a našu vôľu realizuje v súlade so svojou vôľou. Keď sa vzdáme svojho ega, opustíme ufrflanosť svojej vôle, Boh nám vráti celú našu osobitosť. Keď sa raz vzdáš svojej vôle, zistíš, že Boh naplno realizuje tvoje schopnosti. Nepoprie, ale realizuje tvoju osobnosť. Samozrejme to spoznáš, až keď sa vzdáš svojej vôle. Preto ti diabol kreslí tmavými farbami, čo sa stane, keď ten krok urobíš. Keď sme úplne Boží, sme oveľa viac sami sebou, ako kedykoľvek predtým. Zažili ste to už? Ak ste to nezažili nepoznáte Božie, Otcovo, lásku Ježiša Krista. Poznáte len falzifikáciu kresťanstva, ktorá láme ľudí tým, že im vnucuje to, čo nemilujú a sú s tým v konflikte. Kresťanstvo neznamená žiť v stálom konflikte so sebou. Konflikt sa ma vyriešiť pokáním. Keď urobíš pokánie, začneš milovať Božiu vôľu. Napätie pominie. Inak by nebo bolo plné napätia, plné nešťastia, neustálych vzdychov „aké to mohlo byť, aký som mohol byť šťastný. Tí neveriaci, to sú šťastní ľudia, tí sa realizujú, ale my kresťania, sme chudáci!“ Ak takéto správanie Božích detí Boha neuráža, tak neviem, čo Ho uráža. Veď nám dal to najlepšie, čo mohol – seba, Syna, dal nám večnosť. Čo viac chceme? Jediné, čo nám nedáva, je možnosť robiť hriech. Ale ak hriech je našim šťastím, kde je naše znovuzrodenie.
Teda prvou vecou je milovanie Božej vôle. Čítajte Žalm 119 a všímajte si, ako žalmista miluje Božie prikázania. Teší sa z nich viac ako z koristi, viac ako z privatizácie, tunelovania, či hrabania peňazí na svoje bankové konto. Jemu je jedno, či je niekto bohatý, či sa niekto vozí na Mercedese, alebo cestuje na Havaj. Jeho zaujíma Tvoje srdce.
Druhá vec je, keď sa chceme modliť inteligentne a zo srdca, nestačí prosiť „buď vôľa Tvoja“ v zmysle, nech sa robí, čo sa chce. Niekedy sa tak modlíme, keď sme už vyčerpali všetky svoje nápady a všetky svoje sily. Ste u doktora a ten vám povie: „Vám už ostáva len sa modliť!“ A vy na to: „Už sa nič nedá robiť?“ Modlitba je naša posledná inštancia. Nevieme čo ďalej, tak nech sa „deje Božia vôľa“. To je ale výsmech.
Keď sa modlíš o Božiu vôľu, nebudeš ju celú poznať, aby ťa to nepokúšalo vládnuť, dominovať nad inými, manipulovať inými. To nesmieme robiť! Boh prejavuje svoju vôľu, ale nám ju nevnucuje. Ani ty ju nevnucuj iným. Hovor o nej, zvestuj ju, napomínaj, ale nevnucuj. Veď Božiu vôľu chceme poznávať preto, lebo je to niečo nádherné. Keď nám ju Boh nezjaví, tak sa modlíme: „Pane, Ty vieš, čo je najlepšie. Nech sa to stane.“
Máme Bibliu a zdravý rozum a tiež vieme, že je mnoho situácií, kde netreba spoznávať Božiu vôľu. Napríklad keď ráno vstanete, netreba sa vám pýtať, či máte chodiť po rukách? Božia vôľa je, aby ste chodili na nohách, ak ich máte. Hovorím o tom preto, že sú kresťania, čo sa modlia o Božiu vôľu tam, kde každý sedliak vie, čo si Boh praje. O Božiu vôľu sa modlíme najmä vtedy, keď sa to nedá z Biblie doslova vyčítať. Hľadáme spôsoby, ako ju nám Boh môže povedať. Boh, po napísaní Biblie nestratil reč, ako si niektorí myslia. On môže aj v 20. storočí prehovoriť do tvojej situácie, keď to v Biblii nevieš nájsť a ani zdravý rozum ti nič nehovorí. Existuje vedenie Duchom Svätým. „Buď vôľa Tvoja“ sa modlíme v snahe spoznať, ale aj konať Božiu vôľu. Niekedy sme však tak zaťažení tým, že ju nevieme konať, až ju prestávame milovať.
Žalm 143 hovorí: „Nauč ma plniť tvoju vôľu,“ nauč ma konať to, čo sa Tebe páči. To znamená, že Božiu vôľu sa potrebuješ učiť plniť! Aj keď vieš, čo je Božia vôľa, aj keď ju miluješ, ešte neznamená, že ju vieš uskutočniť. Nedaj sa tým poraziť ani odradiť. Plnenie Božej vôle je niečo tak náročné, že len Ježiš Kristus to naozaj zvládol. Jedine On urobil všetko, čo sa Bohu páči. My budeme neustále pokrivkávať za Ním. No to neznamená, že nie sme skutoční kresťania. Ani to neznamená, že Boh nás nemá rád. On počíta s tým, že to nevieš urobiť, ale aj s tým, že chceš sa to učiť konať. Aj keď si sto krát zlyhal, tak to skúsiš aj sto prvý krát a keď si tisíci krát zlyhal, tak to skúsiš tisícjeden raz. Keď sa ti to nepodarí, nevykašli sa na to. Daj pozor, aby si sa nevykašlal na vlastnú spásu. Kto nemiluje Božiu vôľu, nie je znova narodený.
A nakoniec, milí čitatelia, dovoľte zhrnúť toto uvažovanie:
Keď sa modlíme o Božiu vôľu, nemodlíme sa o Božie súdy, ale aby sa stalo to, čo sa Bohu páči. To je to najlepšie, čo môžeš chcieť. Ak sa chceš pýtať ako sa Božia vôľa môže uskutočňovať v hriešnom svete, pozri sa na Ježišov život. Ježiš Kristus ju uskutočňoval. Ak chceš vedieť ako ju môžeš v plnosti uskutočňovať pred tým než príde Božie kráľovstvo, pozri sa čo On robil s deťmi, čo robil s vdovami, ako jednal s farizejmi. On uskutočňoval celú Božiu vôľu. Pri ňom vidíte, čo sa Bohu páči v našej situácii. Keď sa modlíme, nepodozrievajme Boha, že chce konať proti nám, alebo že nám chce pokaziť radosť, skaziť šťastie a že kresťania sú len tí, ktorí zlyhali. Dôverujme Mu, že On je Otec, ktorý chce, aby sme sa plne rozvinuli a budeme Ho milovať a budeme sa modliť „buď vôľa Tvoja“ z celého srdca a z celej mysle.
Poznámka redaktora: Tento výklad Modlitby Pánovej je k dispozícii aj vo zvukovej podobe na CD nosiči vo forme programov pre rozhlasové vysielanie. CD si môžete objednať na internetovej adrese Rádia Logos
