Úvodná kapitola knihy The Dawn of History (Úsvit histórie) od J. L. Myresa z roku 1923 nám pripomína, že milióny žijú bez toho, aby históriu vnímali. Veľa ľudí si myslí, že veci sú také, aké sú, a nikdy sa nezmenia. Podľa nich história nemá žiadnu dramatickú zápletku, ktorá by sa nejakým spôsobom vyvíjala. Veriť, že je to inak, je podľa nich sebaklam prinášajúci falošnú nádej. Predstavujeme si, že je to inak, len preto, že naša spoločnosť je stále zakorenená v kresťanstve.
Je však viera v pokrok naivná a spôsobená len tým, že zaoberať sa alternatívou je príliš odstrašujúce? Existuje cieľ, telos, ku ktorému smerujeme? Krátka kniha Abdiáš, ktorú neveľmi poznáme, nám ukazuje, ako pestovať silnejšie povedomie o Božích zámeroch so svetom.
Táto zvláštna knižočka o Edóme pôsobí temne, nacionalisticky a dokonca pomstychtivo. Pre súčasných kresťanov je však veľmi relevantná. Abdiáš nám dáva viacero darov. Ukazuje nám, že potrebujeme históriu, eschatológiu a Ježiša.
Prečo potrebujeme históriu
Abdiáš neprijal slovo, ale „videnie“ (v.1), inšpirovaný vhľad do Božích zámerov s históriou. Abdiáš formálne adresuje Edóm, ale povzbudzuje tým Judsko.
Tento národ práve utŕžil vážnu ranu, pravdepodobne išlo o vyplienenie Jeruzalema a následné vyhnanstvo. Boží ľud sa potáca fyzicky aj duchovne. Zlyhal Boh? Je Baal silnejší ako Jahve? Susedný Edóm sa škodoradostne teší, plieni a prispieva k zániku svojho brata (vv. 10-14). Zdá sa, že mu to prejde, a to je dôvod, prečo Judsko potrebuje Abdiášovu zvesť.
Má história cieľ? Nastane nakoniec spravodlivosť? Abdiáš odpovedá zvučným áno.
Prorok hovorí k porazenému národu a je natoľko trúfalý, že ohlasuje Božiu vládu nad celým svetom (v. 15). Porážka Judska vyzerala ako porážka Jahveho, ale nebola. Keď koalícia nepriateľských kmeňov prišla k Edómu, Abdiáš v tom videl Božie konanie. Ako tvrdí Richard Lints,
v rukách starozmluvných prorokov bola história učením o Božích cestách. (…) História sa zaznamenávala, pretože história sa mohla opakovať – samozrejme, nie do najmenších detailov, ale podľa princípu, že minulé Božie činy prinášajú nádej, že Boh bude naďalej verný svojmu ľudu a svojim zasľúbeniam.
Abdiáš nás učí čítať históriu – a svoje vlastné príbehy – cez optiku histórie vykúpenia. Kto je Boh a čo vo svete robí vieme nie abstraktne, ale na základe jeho mocných historických činov.
Prečo potrebujeme eschatológiu
Hitlerov propagandista Joseph Goebbels vyhlásil: „Ten, kto povie svetu prvé slovo, má vždy pravdu.“ Odsúdenie nacistického režimu históriou nám ukazuje, že sa mýlil. Najviac záleží na poslednom slove. Ako kresťania máme posledné slovo my. Vieme, ako príbeh skončí. Jadro našej viery je eschatologické. Žijeme s istou nádejou na slávnu budúcnosť. Veľa temných skutočností by sme bez tejto nádeje nezvládli.
Akú nádej má Abdiáš pre ľudí, ktorí čelia temnej realite?
Výraz „deň“ sa vo veršoch 11-14 vyskytuje osemkrát a vždy s negatívnou konotáciou – deň úzkosti, skazy, záhuby. V 15. verši zažiari eschatologická nádej: „Blízko je totiž deň Hospodina.” To je deň, keď sa každé „ešte nie“ zmení na „teraz“ a „konečne“. Splnenie každého sľubu. Napravenie každej krivdy.
Keďže Boží ľud utrpel veľkú neprávosť, Abdiáš ich chce povzbudiť Božou prichádzajúcou spravodlivosťou. Edómu sa stane to, čo sám robil (v. 15). Všetky dlhy sa splatia, všetky účty vyrovnajú. Bez Božej spravodlivosti pre nás niet nádeje. Ak Boh nevyrieši ľudský hriech, nebo sa rýchlo zmení na peklo. Dnes túžime po spravodlivosti rovnako, ako Judsko v minulosti. Vždy, keď voláme „Kde bol Boh, keď…“, žiadame o jeho konečnú spravodlivosť. Tá je nevyhnutná a správna; čin lásky, ktorý chráni všetkých, ktorí sa odvracajú od zla a hľadajú jeho.
Abdiáš však nesľubuje len Božiu spravodlivú odplatu. Predpovedá obnovenie. V posledných troch veršoch knihy Boh sľubuje, že rozšíri územie Izraela, až kým dosiahne svoje historické hranice. (Aká dobrá správa pre utečencov vo vyhnanstve!) Tá krajina patrí k Božiemu zmluvnému sľubu Abrahámovi, takže tu Boh sľubuje, že obnoví svoju zmluvu. Teraz, po Golgote, my chápeme, že táto obnova sa netýka len územnej veľkosti. Božie prichádzajúce kráľovstvo bude pokrývať celú zem, ako sú moria zaliate vodami (Hab 2:14). Božia vláda sa rozšíri. Nech príde jeho kráľovstvo (Abd 1:21).
Božia vláda je to, po čom všetci túžime. Vtedy bude spravodlivosti učinené zadosť. Každé zlo bude napravené. Na zemi bude mier – definitívny koniec obchodovania s ľuďmi, koniec rasizmu a vrážd – pretože Boh zavŕši históriu, ako zamýšľal.
Prečo potrebujeme Ježiša
Chceme spravodlivosť. Chceme, aby Boh veci napravil. Taktiež však vieme, že páchame neprávosť. Potrebujeme nápravu svojich vlastných sŕdc. Povrchné čítanie Abdiáša delí svet na dobrých a zlých ľudí a pri takom čítaní jeho prorocká zvesť znie skôr ako karma než milosť. Príbeh tu však nekončí.
Hriechom Edómu bolo pitie na Božom svätom vrchu, čím znesvätili chrámovú horu, ako keď Belšaccar pil z chrámových posvätných nádob (Dan 5:3). Následkom toho budú – a všetky národy tiež – piť ustavične (Abd 1:16). Piť čo? „Z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do kalicha jeho hnevu“ (Zj 14:10). My všetci si však zo svojej prirodzenosti zaslúžime Boží hnev (Ef 2:3). Hriechy Judska boli také veľké, že Boh spravodlivo poslal Babylon, aby ich vyplienili. Dôsledkom toho istý Izraelita nariekal: „Napojil si nás vínom závratu“ (Ž 60:5).
Izraelu však svitá nový deň – a celému Božiemu ľudu tiež. „Hľa, beriem z tvojej ruky pohár závratu a kalich svojho hnevu. Už z neho nebudeš piť“ (Iz 51:22). Ako je to možné? Boh by bol nespravodlivý a jeho kráľovstvo nedokonalé, keby to nechal svojmu ľudu len tak prepiecť sa.
Napriek tomu Abdiáš hovorí: „Na vrchu Sion však bude záchrana“ (v. 17), nie len súd (v. 16). Ako je to možné? Boží spravodlivý hnev a neochvejná láska sa stretli na kríži Ježiša Krista. Boh vzal kalich svojho hnevu z našich rúk a dal ho vypiť svojmu Synovi (Mk 14:36). Takže keď sa od svojich zlých ciest odvrátime k Ježišovi, neostáva pre nás už žiaden kalich hnevu.
Ak Boh zavŕši históriu podľa svojich zámerov s ňou, ak chceme nádej, ktorú prináša eschatológia, potom potrebujeme Ježiša. Spravodlivý Boh musí potrestať naše hriechy. Milujúci Boh poslal svojho Syna, aby vypil náš kalich, a my sme mohli naveky slúžiť ako kňazi v Pánovom kráľovstve.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
