Hebrejom 12 a naše tajomné ľúbezné spoločenstvo
Sestra z môjho zboru menom Ann Carman nedávno zomrela na COVID-19 a stále za ňou smútime. Už ju nemôžeme vidieť, rozprávať sa s ňou alebo s ňou sláviť Večeru Pánovu.
Napriek tomu, že jej tvár v našom zhromaždení chýba, stále je našou sestrou v Kristovi. Existujú spojenia, ktoré nepretne dokonca ani smrť (Rim 8:38). Ann sa pridala k cirkvi víťaznej. Avšak „tajomným ľúbezným“ spôsobom stále pretrváva spojenie medzi cirkvou na zemi a cirkvou v nebi.
Nechcem tým povedať, že by sme mali popierať skutočnosť alebo snažiť sa komunikovať s mŕtvymi. Skutočne tým však chcem povedať niečo podobné, ako nachádzame v Hebrejom 12:22-24.
K čomu sme sa priblížili?
V Hebrejom 12 autor opisuje, ako veľmi je lepší život cirkvi na základe novej zmluvy než na základe tej starej. Pomocou odkazu na horu Sinaj autor vysvetľuje:
Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, k temnote alebo búrke, ani k hlasu poľnice a zvuku slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby im viac neznelo slovo.
Ak sme sa však nepriblížili k hore Sinaj, k čomu sme sa teda priblížili? Odpoveď nachádzame vo veršoch 22-24, ktoré uvádzajú osem skutočností. Pre naše účely sú obzvlášť dôležité tri z nich:
No vy ste sa priblížili k
1. nebeskému Jeruzalemu (v. 22)
2. zhromaždeniu (alebo cirkvi) prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi (v. 23)
3. duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť (v. 23)
Všimnite si, že kresťania v nebi sú stále „cirkvou” (ekklesia). Keďže nemajú telá, nazývajú sa aj „duchovia“. Títo konkrétni duchovia sú ľudia, ktorí sa opisujú v 11. kapitole – tí, ktorí „nedosiahli naplnenie prisľúbenia, lebo Boh pre nás zamýšľal niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás” (Heb 11:39-40).
Podľa Heb 12:23, teraz dokonalosť už dosiahli. Prečo? Pretože to „niečo lepšie“, na čo čakali, konečne prišlo. Ježiš, sprostredkovateľ novej zmluvy, konečne prišiel a „jednou obetou totiž navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú” (Heb 10:14).
Krv, ktorej dôverovali pri typoch a tieňoch, bola konečne vyliata za hriechy celej cirkvi, minulej i súčasnej, mŕtvych i živých, v nebi aj na zemi (Rim 3:25-26).
Už tam sme?
V istom zmysle je význam týchto troch výrazov jednoduchý. Prekvapivý je slovesný čas: nie „priblížite sa“, ale „priblížili ste sa“. Keď sa však pozrieme okolo seba, veľmi to tak nevyzerá. Ako potom môže Biblia tvrdiť, že už sme sa priblížili k týmto skutočnostiam?
Autor, samozrejme, nepopiera, že majú prísť ešte ďalšie veci. Hoci už sú dokonalí (v istom zmysle), duchovia spravodlivých stále očakávajú svoje vzkriesenie (Heb 6:2) a pútnici na zemi stále hľadajú to budúce mesto (Heb 13:14). No aj tak v určitom jasnom zmysle sú tieto skutočnosti už prítomné.
Toto je príklad toho známeho napätia „už/ešte nie”, ktoré nachádzame v celej Novej zmluve. Napriek vzdialenosti medzi nebom a zemou, medzi mŕtvymi a živými, medzi súčasnosťou a večnosťou sme už teraz občania nebeského Jeruzalema, už teraz zapísaní v tom istom zhromaždení. Ann teraz žije videním, zatiaľ čo my stále žijeme vierou – ale všetci hľadíme na toho istého Ježiša a všetci sme spojení s tým istým Sprostredkovateľom, všetci pokropení tou istou krvou.
Tri povzbudenia
1. Naše spoločenstvo s cirkvou v nebi by nás malo povzbudzovať vytrvať v behu (Heb 12:1).
Cesta, na ktorú nás Boh volá, sa môže zdať dosť ľudoprázdna (Mt 7:14). Nemôžeme sa však obmedzovať len na to, čo vidíme. Keď započítame aj mŕtvych, nakoniec zistíme, že sme obklopení veľkým zástupom svedkov, ktorí tento beh bežali pred nami a budú nás čakať na cieľovej čiare (Heb 12:1).
Cirkev môže tu na zemi vyzerať ako malé stádo, ale v nebi to bude veľký zástup, ktorý nikto nemôže spočítať (Zj 7:9).
2. Naše spoločenstvo s cirkvou v nebi by nás malo povzbudzovať, keď sa zhromažďujeme (Heb 10:25).
Nepoznáme všetky detaily toho, čo sa presne deje, ale Biblia nám predstavuje tú hlavnú myšlienku, a vyzerá to ako bohoslužba (Iz 6; Zj 5-6). Takže keď sa zhromažďujeme k bohoslužbe, môžeme si obzvlášť uvedomovať, že zástup svedkov robí to isté v nebi. Cirkev na zemi a cirkev v nebi spolu uctieva toho istého Boha, všetci chvália toho istého Pána a všetci sú naplnení tým istým Duchom. Oni sedia okolo trónu, my sedíme s nimi vierou (Ef 2:6).
To, čo robíme každú nedeľu, je len upútavkou na ten veľký deň, keď sa Pán vráti, zhromaždí nás a nebo a zem sa stanú jedným (Ef 1:10; 1Tes 4:13-18; Zj 21:1-2).
3. Naše spoločenstvo s cirkvou v nebi by nám malo pripomínať, že tých, ktorí umierajú v Kristovi, nestrácame.
Keď kresťan zomrie v Kristovi, pravá Kristova cirkev sa nezmenšuje, len inak usporiada. Ann Carman už síce viac nie je členkou zboru Grace Baptist Church, ale stále je členkou svätej všeobecnej cirkvi. Ja si môžem byť istý, že ju znova uvidím, pretože medzi nami existuje spojenie, ktoré je silnejšie než smrť – a tým spojením je Ježiš Kristus. Kresťania v nebi sú naďalej členmi jeho tela, rovnako ako my. Slovami piesne „The Church’s One Foundation” (Jediný základ cirkvi) od S.J. Stona:
Avšak tu na zemi má (cirkev) spojenie
s Bohom, troma v jednom
A tajomné, ľúbezné spoločenstvo
s tými, ktorí už získali odpočinok
Takže keď rozmýšľate o svojich bratoch a sestrách, ktorí zomreli, keď sa schádzate so svojím malým stádom (pri obmedzených sociálnych kontaktoch) a keď sa zdá, že nebo je nekonečne ďaleko, spomeňte si na Hebrejom 12:22-24. Pozdvihnite oči vierou a viďte, k čomu ste sa priblížili.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
