Dňa 19. marca 2021 zomrel môj otec. Bol to výnimočný človek. Nikto, kto sa s ním stretol, naňho nikdy nezabudol. A od jeho odchodu sa hlbšie zamýšľam nad smrťou a posmrtným životom.
Jednou z rozšírených mylných predstáv je, že večnosť strávime v nebi, zhromaždení okolo Božieho trónu s anjelmi. Samozrejme, je to súčasná realita – zosnulí svätí sa skutočne klaňajú Bohu v nebi. Písmo sa k tomu vyjadruje jasne (napr. 2Kor 5:8; Flp 1:23; Zj 6:9-10). Cirkev však často nevie, čo sa stane v budúcnosti po Kristovom druhom príchode.
Posledných približne sto rokov evanjelikáli vynakladali viac energie na to, čo predchádza večnému stavu – povaha súženia, tisícročné kráľovstvo a podobne – než na samotný večný stav. Preskúmajme, čo Písmo hovorí o novom nebi a zemi.
Nový kozmos
Najpodrobnejší opis povahy večného stavu nájdeme v Zjavení 21-22. Výzvou však je, že Ján svoju klimaktickú víziu odhaľuje pomocou starozákonnej symboliky čerpanej z Genezis, Exodu, Levitikusu, Prvej knihy kráľov, Izaiáša, Ezechiela a Daniela. Aby sme pochopili Zjavenie 21-22, musíme rozumieť Starej zmluve.
Ján si predstavuje „nové nebo a novú zem“ (Zj 21:1; pozri Iz 65:17; Iz 66:22), ale hneď potom vidí „sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupujúci z neba“ (Zj 21:2; pozri Iz 52:1; Iz 62:1-2). Hoci sa nám tieto dva obrazy môžu zdať zvláštne, postup od kozmu k mestu je prirodzený. Ján neopisuje dve rôzne skutočnosti, ale jednu. Všimnite si výklad týchto obrazov v knihe Zjavenie 21:3: „Od trónu som počul mohutný hlas: ‚Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi‘“ (pozri Lv 26:11-12; Ez 37:27).
Ján prirovnáva „nové nebo“ a „novú zem“ k „novému Jeruzalemu“. To však nie je všetko. Neskôr sa Ján podrobnejšie venuje niektorým špecifikám nového vesmíru: „Ukázal mi aj rieku s vodou života… a z oboch strán rieky je strom života“ (Zj 22:1-2; pozri Gn 2:8-9; Gn 3:22,24; Ez 47:12). Toto vesmírne mesto obsahuje rajské črty. Je to mesto – kozmos – záhrada! Čitatelia Zjavenia by si to hneď spojili, pretože každý obraz pripomína Starú zmluvu, najmä Genezis 1 – 2.
Stvorenie kozmu ako Božej svätyne
Opis stvorenia v Genezis 1 – 2, jeden z najbohatších a najvplyvnejších textov v celom Písme, odhaľuje, že Boh chcel, aby vesmír fungoval ako jeho príbytok, jeho svätyňa. Žalm 78:69 výslovne uvádza: „Postavil svätyňu pevne ako nebesia, ako zem, ktorú založil naveky“ (pozri aj 1Krn 28:2; Iz 66:1-2). Michael Morales správne konštatuje: „Kozmos bol chápaný ako veľký chrám a chrám ako malý kozmos“.
Tento bod nám nesmie uniknúť: Boh stvoril svet, aby fungoval ako jeho svätyňa – aby nebo a zem tvorili jedno miesto -, ale tento zámer sa nikdy neuskutočnil. Je to ako postaviť vysnívaný dom a nikdy sa doň nenasťahovať; Božia túžba naplno prebývať s ľudstvom a stvorením sa nikdy neuskutočnila tak, ako to predpokladala kniha Genesis. Kvôli hriechu a neposlušnosti oddelila nebo od zeme veľká priepasť. Boh však prisľúbil, že na konci dejín túto priepasť preklenie (pozri Iz 40:1-5; Iz 65:17; Iz 66:22).
Kristus a začiatok nového kozmu
Jánovo evanjelium venuje značnú pozornosť Kristovmu vzťahu k chrámu a novému stvoreniu. Napríklad podľa Jánovho evanjelia sa Ježiš stal „telom a prebýval [eskēnōsen] medzi nami“ (Jn 1:14). Sloveso „prebýval“ (skēnoō) by sa malo preložiť ako „stánkovať“. Formulácia pripomína texty ako Exodus 25:8-9; Exodus 33:7 a Exodus 40:34-35, ktoré opisujú stavbu izraelského „stánku“ (skēnē). Ide o to, že Boh teraz prebýva so svojím stvorením v osobe Krista. Božia prítomnosť v zázemí izraelského stánku a neskoršieho Šalamúnovho chrámu predznamenávala Kristovu prítomnosť medzi jeho ľudom. Nebo zostúpilo.
Ježiš v prvej kapitole Jánovho evanjelia hovorí Natanaelovi, že „uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka“ (Jn 1:51). Odvolávajúc sa na rozprávanie o Jakubovom rebríku v Genezis 28:10-19 Ježiš tvrdí, že je bránou medzi nebom a zemou. Kristus začal spájať nebo a zem.
Neskôr v Jánovom evanjeliu Ježiš povzbudzuje svojich učeníkov a pripomína im, že „v dome môjho Otca je mnoho príbytkov“ a že im musí ísť „pripraviť miesto“ (Jn 14:2). Hoci je lákavé vykladať Ježišove slová ako všeobecný odkaz na nebo, tento jazyk sa úzko vzťahuje na zhromaždenie vykúpeného ľudstva v chráme na konci dejín (Ex 15:17; Iz 2:2; pozri aj 2Mak 2:17-18; 1Hen 39:4; 1Hen 71:16). Steve Bryan presvedčivo tvrdí, že „Ježišove slová… sa netýkajú ani tak presunu jeho nasledovníkov zo zeme do neba, ako skôr zrušenia priepasti medzi nebom a zemou. . . . Ježiš premiestňuje pozemský príbytok Boha a zároveň odchádza k Otcovi, aby pripravil nebeský príbytok Boha, ktorý sa má stať príbytkom jeho ľudu.“
Zhrňme si Jánov materiál: Po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní sa vydáva do nebeskej ríše, aby vybudoval nový kozmický chrám; tento nový kozmický chrám sa začal Ježišovým životom – a najmä jeho zmŕtvychvstaním – a rozširuje sa na všetkých, ktorí v neho veria. Jánovo evanjelium zdôrazňuje nové stvorenie a Ježišov odchod. Zatiaľ čo Matúš, Marek a Lukáš zdôrazňujú Ježišovo vystúpenie na Otcov trón ako Syna človeka, aby vládol nad stvorením, Ján zdôrazňuje Ježišovu súčasnú a budúcu úlohu pri vytváraní kozmickej svätyne. Kristus sľubuje, že sa vráti a vezme svojich učeníkov, aby „boli“ tam, kde je on vo večnom stave (Jn 14:3).
Buďte povzbudení
Dôsledky učenia Písma na túto tému sú obrovské. Nestrávime večnosť vznášaním sa na oblakoch. Budeme sa tešiť z niečoho oveľa lepšieho: zo života na novej zemi zakotvenej v Božej sláve. Konečne ho uvidíme tvárou v tvár.
Namiesto toho, aby sme povedali, že „strávime večnosť v nebi“, je oveľa biblickejšie tvrdiť, že „strávime večnosť na novej zemi“. Keď sa so svojimi deťmi rozprávam o smrti a posmrtnom živote, zisťujem, že rozumejú konkrétnemu výrazu „nová zem“, pretože táto fráza vyjadruje kontinuitu a diskontinuitu.
Môj otec zostane v nebi, len jeho duša, až do vzkriesenia. Potom, keď Kristus príde druhýkrát, na konci dejín, dá môjmu otcovi nové telo a môj otec bude všetkým, čím ho Boh stvoril. On a ja spolu so svätými zdedíme novú zem. S mojím otcom sa budeme opäť tešiť zo vzájomnej spoločnosti, športovať, smiať sa a stavať všeličo. Samozrejme, chýba mi, ale už sa neviem dočkať, kedy sa k nemu pripojím.
