V roku 1820 existoval jeden kresťanský zbor na každých 875 amerických obyvateľov. Ale v období medzi rokmi 1860-1906 založili americké protestantské cirkvi jeden nový zbor na každých nových 350 obyvateľov, vďaka čomu na začiatku prvej svetovej vojny existoval jeden zbor na každých 430 obyvateľov. V roku 1906 mala viac ako tretina zborov v krajine menej ako 25 rokov.[1] Výsledkom toho bolo, že percento americkej populácie zapojenej v živote zboru stabilne rástlo. Napríklad v roku 1776 bolo 17 % americkej populácie „náboženskými stúpencami“, ale toto číslo do roku 1916 vzrástlo na 53 %.[2]
Avšak po prvej svetovej vojne, obzvlášť medzi najväčšími protestantskými denomináciami, zakladanie zborov z rôznych dôvodov upadlo. Jedným z hlavných problémov bolo, že sme sa hrali na „vlastnom piesočku“. Keď už bola kontinentálna Amerika pokrytá mestami, osídleniami, zbormi a cirkevnými budovami v každom meste, vznikla zo strany starších zborov silná opozícia voči tomu, aby bol v ich štvrti založený akýkoľvek nový zbor. Ako sme už predtým videli, počas prvých pár desiatok rokov sú nové zbory zvyčajne veľmi efektívne v oslovovaní nových ľudí a takisto viac rastú. Ale drvivá väčšina amerických kongregácií dosahuje svoj vrchol vo veľkosti počas prvých dvoch alebo troch dekád svojej existencie a potom stagnuje alebo sa pomaly zmenšuje. [3]Dôvodom sú faktory, ktoré sme už predtým spomínali. Nevedia prijať a včleniť nových ľudí či skupiny ľudí tak dobre ako nové zbory. Avšak staršie zbory sa boja konkurencie zo strany nových zborov. Najväčším cirkevným denomináciám s centralizovaným vedením sa v obmedzení rozvoja nových zborov v mestách darilo najviac. Výsledkom však bolo, že počet členov týchto najsilnejších denominácii sa za posledných 20-30 rokov značne zmenšil.[4]
A čo sa teda môžeme z histórie naučiť? Členstvo v zboroch a návštevnosť kostolov v Spojených štátoch klesá a tento pokles je stále výraznejší. Nie je možné zvrátiť to nijakým iným spôsobom, ako tým, vďaka ktorému tieto čísla predtým pozoruhodne rástli. Musíme zakladať zbory v takom pomere, aby počet zborov na každých 1000 obyvateľov začal znovu rásť, a nie ďalej klesať, ako to je už od prvej svetovej vojny.
[1] Lyle Schaller, 44 Questions for Church Planters [44 otázok pre tých, ktorí zakladajú zbory] (Nashville: Abingdon, 1991), s.14-26.
[2] Roger Finke a Rodney Stark, The Churching of America 1776-1990 [„Pocirkevňovanie“ Ameriky 1776-1990] (New Brunswick: Rutgers, 1992) s.16.
[3] Schaller, 44 Questions, [44 otázok] s.23.
[4] Pozri Schallerovo dokazovanie, že nedostatok zakladania zborov je jednou z hlavných príčin úpadku hlavných protestantských cirkev. Ibid, s.24-26. Finke a Stark ukazujú, ako nezávislé zbory (napríklad baptisti), ktoré mali slobodu zakladať zbory bez prekážok, rozmnožili svoje počty. Churching, s.248.
