Marek 11:1-11
Máte radi detektívky? Čo je na nich také zaujímavé? Detektív Sherlock Holmes, komisár Maigret, či Hercule Poirot (o 14:00 na Jednotke) nám na konci odhalí záhadu, kto je páchateľom. Príbehy inšpektora Columba sú však iné. Ako sa odlišujú od ostatných? Tým, že my diváci/čitatelia od začiatku vieme, kto je páchateľ, ale postavy, ktoré v príbehu vystupujú, to ešte nevedia a inšpektor Columbo v celom príbehu usvedčuje páchateľa, až nakoniec je všetkým jasné, kto to je.
Prečo vám to rozprávam? Preto, že aj Evanjelium podľa Marka sa podobá detektívnemu príbehu inšpektora Columba. Veď ak si náhodou nespomínate, tak sa pozrite na úplný začiatok: Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Vidíte, už v 1. verši 1. kapitoly sa dozvedáme, kto je hlavnou postavou evanjelia. Toto je úplne kľúčové: Hlavnou postavou evanjelia nie sú nechápaví učeníci, ani zlomyseľní farizeji a zákonníci, či vrtkavý zástup. Samozrejme, tí všetci v evanjeliu vystupujú, ale to všetko sú vedľajšie postavy, ktoré sa opakovane pýtajú po Ježišových slovách a činoch: Kto je tento? Občas sa nám zdá, že to už konečne aj pochopili. Najmä keď sa v 8. kap. priamo spýtal svojich najbližších nasledovníkov: A za koho ma pokladáte vy? Peter mu odpovedal: Ty si Kristus! (v. 29). Lenže hneď vidíme, že ešte aj títo najbližší majú veľmi pokrivenú predstavu, aký Kristus/Kráľ je tento Ježiš. Až úplne na konci po tom, keď Ježiš naposledy vydýchol (15:37), rímsky stotník, ktorý ho pribil na kríž, videl, ako dodýchal, vyhlásil: Tento človek bol určite Boží Syn! (v. 39). Čitatelia evanjelistu Marka podobne ako diváci inšpektora Columba toto vedia od samého začiatku.
V 1. polovici, ktorá končí Petrovým vyznaním v Mk 8:29, ktoré som už spomínal, sa dozvedáme, kto je Ježiš. V 2. polovici, ktorá končí stotníkovým vyznaním v Mk 15:39, sa dozvedáme, načo tento Ježiš prišiel. V predchádzajúcich 3 kap. Ježiš 3x predpovedal svoju smrť (Mk 8:32, Mk 9:31 a Mk 10:33-34). Najpodrobnejšia z nich je tretia. Udeje sa v Jeruzaleme a budú sa na nej podieľať židia aj pohania. Znesie tým Boží hnev nad hriechom (Mk 10:38) a zároveň to bude výkupné za mnohých (Mk 10:45).
Zároveň učeníkom predložil cestu nasledovania, ktorá bude zahŕňať sebazaprenie (Mk 8:34) a službu (Mk 9:35, Mk 10:43). Toto radikálne sebazaprenie sa učeníkom zdá nemožné, a Ježiš súhlasí: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné (Mk 10:27). Ježiš ako Boží Kráľ dokáže otvoriť oči viery (Mk 10:46).
Nasledujúca časť evanjelia opisuje:
Príchod Kráľa: 11:1 – 13:37
Korunovácia Kráľa: 14:1-16:20
Na začiatku 11. kap. teda už vieme, že Ježiš je Kristus/Kráľ a od 10:45 od neho samého vieme aj, načo prišiel: aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých. Jedno aj druhé však vidia iba tí, ktorým Ježiš otvoril oči (Mk 8:22-26 a Mk 10:46-52).
Aj na začiatku 11. kap. teda Marek pokračuje vo svojej úlohe „inšpektora Columba.“ Už odhalil, že Ježiš je Kristus/Kráľ. Teraz odhaľuje, že tento Kráľ prichádza do svojho hlavného mesta. Najprv sa pozrieme na túto akciu Kráľa, potom si všimneme reakciu zúčastnených ľudí, a nakoniec z toho vyvodíme aplikácie pre seba.
1. Akcia Kráľa
a/ Konanie Kráľa bolo zámerné
Marek (Columbo) nás hneď od 1. v. podrobne upozorňuje: Keď sa blížili k Jeruzalemu, pri Betfagé a Betánii blízko Olivovému vrchu poslal dvoch svojich učeníkov a prikázal im: Choďte do dediny pred vami. Hneď ako ta vojdete, nájdete priviazané osliatko na ktorom dosiaľ nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! Ježiš má každú podrobnosť pod kontrolou. Ako to mohol všetko tak podrobne vedieť? Jedni si myslia, že ako Boží Syn bol predsa vševediaci. A je to pravda. Iní si myslia, že tam už predtým bol a všetko podrobne naplánoval. A aj to je pravda. Veď dôležité udalosti aj my zvykneme dopodrobna pripraviť. Keď vraví, že nájdete priviazané osliatko na ktorom dosiaľ nijaký človek nesedel, nepripadá nám to vôbec zvláštne. Lenže ľudia, ktorí poznali Starú zmluvu, hneď zbystrili pozornosť.
Keď bola reč o oslovi, hneď si predstavili ťažné zviera, ktorým nosili ťažké náklady. Aj králi však jazdili na osloch, lenže nato nepoužívali skrotené zvieratá, ale zásadne išli vždy neskrotené zviera, na ktorom sa ešte nejazdilo. Ježišovo zámerné konanie teda súvisí s presným miestom, z ktorého mu majú priniesť osla, aj aké to má byť presne zviera.
Potom im Ježiš hovorí niečo, čo by sme dnes nazvali heslom. Keď ho použijete, dostanete, čo potrebujete. V. 3: Ak sa vás niekto spýta: Čo to robíte?, odpovedzte: Pán ho potrebuje, ale hneď ho sem zasa vráti. Presne tak sa aj stalo. Heslo funguje. V. 6: No keď povedali, ako im hovoril Ježiš, nechali ich. Konanie Kráľa je teda najprv zámerné.
b/ Konanie Kráľa bolo dramatické
Nadpis v našich Bibliách hovorí o „triumfálnom príchode do Jeruzalema“. V evanjeliách často vidíme, ako Ježiš s učeníkmi odchádzajú do ústrania, koná ticho a nenápadne, ako sa len dá. Teraz sa však zámerne rozhodol vstúpiť do Jeruzalema takým spôsobom, ktorý svedčí o tom, že tento Ježiš je Kristus, Kráľ.
Ale všimnite si aj to, že sedí pritom na osliatku. Čo je na tom dramatické? To, že Ježiš vždy a všade chodil pešo. Iba teraz jazdí na oslovi. Prečo? Aby každý videl, že prichádza Kráľ.
Ježišovo konanie bolo teda nielen zámerné, ale aj dramatické.
c/ Konanie Kráľa bolo nebezpečné
Ježišovo konanie je nebezpečné. Ako to? Touto drámou a veľmi špecifickým zámerom totiž vyjadruje, že nie je nikým iným ako Mesiášom, Kráľom Židov, synom Dávida – a to bolo nebezpečné. Nebezpečenstvo spočívalo v tom, že ľudia nepochopili jeho mesiášstvo. Hoci poznali Písma, ich predstava o mesiášovi bola taká pokrivená, že to bolo pre Ježiša nebezpečné. Ján nám hovorí, že jeho učeníci tomu spočiatku nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, rozpamätali sa, že to bolo napísané o ňom a že sa tak stalo (Jn 12:16).
Ježišovo konanie bolo teda zámerné, dramatické a nebezpečné. Aká bola reakcia zástupu
2. Reakcia ľudí
Ako akcia Ježiša, tak aj reakcia ľudí, je trojitá.
a/ Ľudia reagujú nadšene
Osol, ktorého priviedli učeníci, nebol pripravený na jazdenie. Nemal sedlo, takže učeníci podľa 7. v. Prehodili naň svoje plášte a on si naň sadol. Ak táto reakcia učeníkov bola nevyhnutná, tak reakcia zástupu nebola nevyhnutná. Bola podľa 8. v. extravagantná: Mnohí prestierali na cestu svoje plášte a iní hádzali ratolesti nasekané v poli. Červený koberec nemali, tak prestierali aspoň toto.
Nám sa to tak nezdá, ale oni si zrejme spomenuli z 2Krľ 9, že keď bol Jehu pomazaný za izraelského kráľa, Hospodin povedal: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom. Každý vzal hneď svoje šaty a podložil mu pod nohy na schody. Zatrúbili na roh a rozhlasovali: Jehu sa stal kráľom! To bol precedens pre to, čo sa deje aj teraz. Zástup prestiera „červený koberec“ pre Kráľa. Lebo zástup je nadšený.
b/ Ľudia reagujú s očakávaním
Je nám jasné, že keď ľudia vidia Ježiša prichádzať do Jeruzalema takýmto spôsobom, tak tým deklaruje svoju kráľovskú hodnosť. Preto podľa 9. v. Tí, čo šli pred ním i za ním volali. Čo volali? Pieseň pútnikov zo Ž 118: Hosanna (Hospodin, prosím, pomôž)! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach! Keď to spojíme so Zachariášom 9:9, tak uvidíme, čo sa točí v mysli týchto ľudí.
My si pritom môžeme uvedomiť, prečo potrebujeme celú Bibliu, aby sme sa stali celými kresťanmi. Pre toto musíš čítať celú Bibliu, aby si Bibliu pochopil. Biblia je totiž dráma v 2 dejstvách. V 1. dejstve sa toto všetko očakáva a v 2. dejstve sa plní to, čo 1. dejstvo očakávalo. Preto Ježiš začína svoju službu v 1:15 slovami: Naplnil sa čas a priblížilo s Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium!
V 1. dejstve (Starej zmluve) sa očakáva kráľovstvo. Napríklad počujte Zachariáša 9:9-10: Hlasne plesaj, dcéra Sion, zvučne jasaj, dcéra Jeruzalem. Pozri, tvoj kráľ prichádza k tebe, je spravodlivý a prináša víťazstvo, je pokorný a jazdí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice… bude hlásať pokoj národom, jeho vláda siaha od mora až k moru a od Rieky až do končín zeme.
Predstavte si, že ste otcom, či matkou, či dedkom a babkou, ktorí čítajú deťom Bibliu skôr než idú spať. Čítate im Zachariáša 9. Vy to čítate jasne a oni počúvajú pozorne. A deti vás hneď konfrontujú otázkou: „O kom to prorok hovorí? Kto je ten kráľ a kedy príde?“ Je to veľmi dobrá otázka. To je vlastne otázka už od úplného začiatku Biblie. Tí ľudia, čo volali na Ježiša, boli plní očakávania, lebo si spomenuli na Genezis 49, kde Jakob požehnáva svojich synov prorocky: Nevzdiali sa žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, kým… Kým čo? Kým z neho nevzíde vládca, ktorého budú poslúchať národy. Svoje oslíča si priviaže na vinič, oslie mláďa k viničnému kmeňu, vo víne si operie rúcho a v hroznovej krvi svoj plášť. Kto je to? O kom to Jakob prorokuje?
Preto ak považujete Bibliu za drámu v 2 dejstvách a zostanete na predstavení iba 1. dejstvo, tak nemáte ani šajn, ako tá dráma skončí. Ak prídete do divadla iba na 2. dejstvo, tak budete otravovať všetkých naokolo svojimi otázkami: „Kto je to? Prečo to hovorí?“ Keby si tam bol od začiatku, tak by si to vedel. Presne tak je to aj s naším čítaním Biblie. Keď prídeme napríklad k takýmto citátom zo SZ, tak si povieme ako inšpektor Columbo: „Aha, pozrime sa späť, že čo sa tam hovorí, ako a prečo sa to hovorí!“ Tak sa dozvieme, že nadšenie tých ľudí vyplývalo z ich očakávaní.
c/ Ľudia reagujú s nepochopením
Zástup však reaguje nielen s nadšením a očakávaním, ale aj s nepochopením. Vedeli, že Izaiáš napísal: V ten deň hluchí budú počuť slová knihy, oči slepých precitnú z temnoty a tmy (29:18). Nemusíme byť géniovia, ako inšpektor Columbo, aby sme povedali: „Veď práve to sme videli v predchádzajúcom príbehu! Teraz do všetko do seba perfektne zapadá!“
Hovorili sme, že ich nadšenie vyplývalo z ich očakávaní.
Nuž, tak aké boli ich očakávania? Keď oni volali: „Hosanna, čo znamená Hospodine pomôž, zachráň nás!“ Tak oni nemysleli na osobnú spásu, ale na národnú obnovu, politickú revolúciu. Hovorili si: „Tak teraz to konečne prišlo! Teraz zvrhneme Rimanov a náš chrám bude centrom sveta!“ Lenže Ježiš ani jeho kráľovstvo im toto nepriniesol. Toto isté nepochopenie sme videli vtedy, keď ho zástup chcel urobiť kráľom, ale on sa im stratil (Jn 6:14-15). Preto Ježiš vysvetľuje aj Pilátovi: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta (Jn 18:36). A nechápali to ešte ani Ježišovi učeníci po jeho vzkriesení. Keď sa zišli, spýtali sa ho: Pane, chceš azda teraz obnoviť Izraelské kráľovstvo? (Sk 1:6).
Preto vravím, že reakciou zástupu bolo nadšenie, očakávanie aj nepochopenie.
3. Naša aplikácia
Evanjelista Marek (ako inšpektor Columbo) nám odhalil hlavného Hrdinu aj bezprostredné reakcie zúčastnených postáv. Ale čo na to my, jeho čitatelia? Čo s tým urobíme my?
a/ Učme (sa) evanjelium – nebuďme naivní, keď nám citujú z Biblie
Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí hovoria s nadšením a citujú z Biblie. V každom kostole či modlitebni na každých bohoslužbách hovoria farári či kazatelia z Biblie. Často sa však jednoducho mýlia. Preto sa ľahko môže stať (aj mne!), že takým či onakým spôsobom ohneme Bibliu tak, aby hovorila to, čo chcem ja. Tak, ako to bolo so zástupom okolo Ježiša. Preto keď počúvate mňa, alebo mojich kolegov, tak by ste sa nemali pýtať: „Čo na toto vraví Henžel, Haszics, či iný?“ Namiesto toho sa pýtajte: „Pomohol nám tento výklad porozumieť tomu, čo vraví Biblia?“ Teda nielen nejaký náhľad na Bibliu, ale čo tu hovorí Biblia. Ona má totiž jeden veľký príbeh, ktorého súčasťou sme aj my. A má jeden veľký zámer, ktorý Boh uskutočňuje. Nie je to vždy ľahké, ale nie je to ani komplikované. Len musíme stáť pod Bibliou, a nie nad Bibliou.
b/ Milujme evanjelium, lebo ono je o všetkom, čím je Ježiš
Videli sme, že Ježišov zástup nepochopil, akým Kráľom je Kristus. Čítali Bibliu, ale selektívne. Nepáčili sa im tie časti, kde Ježiš hovorí, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, bude zabitý a na tretí deň vzkriesený (Mt 16:21). Keď sa potom oni pozerali na Ježiša, ako visí na kríži, tak si nepovedali: „Ó, to musí byť Mesiáš!“ Ale naopak: „Toto nemôže byť Mesiáš!“ Lebo nepochopili Izaiášovu zvesť o Trpiacom Služobníkovi, ale sústreďovali sa na triumfujúceho kráľa. Preto milujme evanjelium, ktoré je spásonosnou zvesťou o Ježišovi. Tak totiž začína táto Markova „detektívka“: Evanjelium Ježiša Krista Božieho Syna. Ježiš je jeho hlavnou postavou, nie učeníci, zákonníci, farizeji, ani bedári či vojaci. Toto evanjelium jadrom/srdcom celej Biblie. Príbeh Biblie je príbehom človeka, ktorý stavia seba na miesto, ktoré patrí jedine Bohu a príbehom Boha, ktorí prišiel, aby zaujal miesto, ktoré patrí človeku – miesto trestu za hriech.
Ak nebude evanjelium v centre nášho myslenia, učenia a nášho života, tak možno aj nechtiac ale nevyhnutne si aj my vytvoríme Ježiša podľa svojich vlastných predstáv. Heslo „Za Boha a za národ!“ nemá s Ježišom nič spoločné.
Božie kráľovstvo prišlo v osobe Ježiša Krista – v jeho slovách a jeho činoch. Božie kráľovstvo napreduje kázaním evanjelia. Potom bude Božie kráľovstvo dovŕšené verejne a všeobecne. Preto je evanjelium dobrou správou pre každého, vždy a všade.
c/ Žime evanjelium – prichádza Kráľ!
Priatelia, dostali sme sa k záveru dnešnej „detektívky“. Evanjelista Marek/inšpektor Columbo nám odhalil skutočného Hrdinu, Ježiša. Tento Ježiš je prichádzajúci Kráľ. Teraz už nepríde na somárovi, ale na oblakoch. Teraz ho už nebude sprevádzať ani nadšený ale nechápajúci zástup, ale zástup anjelov s fanfárami, lebo toho, ktorého sme my pribili na kríž, Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno, aby pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: Ježiš Kristus je Pán (Flp 2:9-10).
Priatelia, prichádza Kráľ! Čo to spraví s tvojimi vzťahmi doma? Čo to spraví s tvojimi vzťahmi so susedmi, kolegami či klientmi? Aký vplyv má prichádzajúci Kráľ na rozhodnutia a kroky, ktoré budúci týždeň urobíš? Aký vplyv má prichádzajúci Kráľ na túžby a ciele, ktoré si kladieš?
Lebo, či sa nám to pozdáva alebo nie, prichádza Kráľ!
Modlitba:
Otče, ďakujeme ti za Bibliu. Ďakujeme, že nás znepokojuje, formuje a núti myslieť. Odpusť nám, keď chceme mať plastického Ježiša, ktorého vtesnáme do našej vlastnej agendy, ktorý nám dáva dobrý pocit. Odpusť našu naivitu, ktorá prijíma každého, kto spomína Bibliu. Pane, pomôž nám nebyť naivní, ale láskaví aj priami, aj pravdiví, aby sme prinášali ľuďom túto úžasne dobrú správu. Amen.
