„Čo robí váš zbor pre tínedžerov na druhom stupni základnej školy a pre stredoškolákov?“ opýtal sa ma nedávno môj priateľ, ktorý je tiež kazateľom.
Nie som expertom na prácu s mladými a väčšinou mám pocit, že čo sa týka formátu, táto služba nám dovoľuje istú mieru flexibility. Robiť stretnutia každý týždeň? Pre koho majú byť určené? Čo sa na nich bude robiť? Zapojiť sa do špeciálnych projektov, organizovať výlety? To nechám na vás.
Tu je však niekoľko biblických princípov, ktorými by sme sa mali riadiť bez ohľadu na to, v akom formáte fungujeme a mám pocit, že mnoho mládežníckych skupín sa nimi neriadi.
1. Nech robíte čokoľvek, udržujte jasnú hranicu medzi svetom a cirkvou
Ježiš, Pavol, Peter aj ostatní veľmi zreteľne hovorili o tom, že medzi cirkvou a svetom musí byť jasná deliaca čiara, či sa to týka človeka, ktorý má 14 alebo 84 rokov (napr. Mt 18:15-20; 2Kor 6:14–2Kor 7:1; 1Pt 2:9-12). Veľmi ne-moderné! Ale tak, ako Boh pozorne sledoval, kto sa s jeho menom identifikoval v Starej zmluve, takisto aj Ježiša zaujíma, kto sa s jeho menom verejne identifikuje v tej Novej (napr. Ez 36:20-27,36; Mt 18:20, Mt 28:19; 1Kor 5:4).
Pokušením služby mladým ľuďom je túto čiaru nebrať až tak vážne. Veď viete, chodí vám tam mix detí zo zboru a mimo zboru. Niektorí hovoria, že sú kresťania; iní nie. Ale veď to aj tak nikto nevie presne povedať, však?
A presne to je ten problém, kvôli ktorému niektoré zbory radšej tínedžerov nekrstia. To môžete zvážiť aj vy. Či už s týmto pohľadom súhlasíte alebo nie, dávajte si pozor, aby vaše slová, programy a metódy pomohli mladým porozumieť, že „existuje cirkev a existuje svet. Bodka.“ Najlepšie budete svojich tínedžerov milovať, keď im pomôžete porozumieť, že to najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré kedy spravia je rozhodnutie, na ktorej strane tejto čiary budú stáť. Komu patria?
Aj preto je dôležité, aby sme službu mladým nebrali ako samostatné krídlo cirkvi, kde normálne pravidlá, očakávania a identita zborového členstva neplatia. Namiesto toho…
2. Ak krstíte dospievajúcich, správajte sa k nim ako k dospelým
Opäť, toto nemá byť odporúčanie krstiť tínedžerov. Nie som si istý, či by ste to mali robiť. Ale ak to robíte – a viem, že mnohí to robíte – musíte sa k nim správať ako k dospelým kresťanom. Boli pokrstení do rodiny a získali jej meno (Mt 28:19). Sú preto, spolu so zvyškom cirkvi, zodpovední za meno tejto rodiny (Mt 18:20; 1Kor 5:4-5). Sú súčasťou tela a preto musia byť súčasťou starostlivosti oň (1Kor 12:21-26; 2Kor 2:6).
Na členských zhromaždeniach by mali mať hlas. Mali by sa podriaďovať cirkevnej disciplíne, ak budú pristihnutí na nevhodnej stredoškolskej párty, alebo ak začnú žiť v hriechu, z ktorého nečinia pokánie. Mali by sme od nich čakať, že sa budú zúčastňovať hlavných bohoslužieb a že sa budú za svoj zbor modliť. Mali by sme ich žiadať, aby si napravili akékoľvek pokazené vzťahy predtým než pristúpia k prijímaniu Večere Pánovej. Mali by byť pod dohľadom starších. A tak ďalej.
Napokon, trvať na plnej zodpovednosti dospelého člena znamená trvať na základných povinnostiach kresťana. Ježiš chce, aby sa všetky jeho ovce starali o meno rodiny, aby sa navzájom strážili, aby jeden druhého budovali v láske, aby boli tvorcami pokoja. Nechcete predsa učiť mladých niečo iné tým, že budete praktizovať niečo iné.
Pokrstiť dospievajúceho a urobiť ho členom cirkvi znamená dať cirkvi určitý druh autority nad vyznaním viery mladého človeka, ktorú jeho rodičia nemajú. Vodcovia cirkvi by bezpochyby mali do služby mladému človeku vždy zapojiť aj jeho rodičov. Ale v konečnom dôsledku sa rodič musí podriadiť cirkvi, keď ide o začlenenie alebo vylúčenie jeho pokrsteného dieťaťa z cirkvi. Autoritu kľúčov má cirkev, nie rodič (Mt 16:18-19).
Malo by vás toto všetko prinútiť spomaliť pred tým, než niekoho pokrstíme? Áno!
3. Či už sú pokrstení alebo nie, začleňte ich do chronologicky bohatého života cirkvi
Západné firmy a média míňajú miliardy dolárov ročne na reklamu pre mladých ľudí a na ich výchovu k tomu, aby sa z nich stali konzumenti: „Hej decká, môžete získať čo len chcete, ako to chcete a hneď teraz.“ Aj preto dnešná mládež neprichádza do cirkvi s očakávaním, že budú žiť vo svete dospelých ľudí tak, ak bo sa to dialo pred 100 rokmi. Očakávajú, že budú tráviť čas so skupinou ľudí, ktorá je rovnaká ako sú oni sami – ich rovesníci.
Povzbudzujem vás, aby ste boli veľmi opatrí a nepodľahli týmto inštinktom vo vašej práci s mladými, pretože konzumný prístup ide proti zrelosti a nesebeckosti. Ale nech už robíte čokoľvek, uvedomte si, že činenie skutočných učeníkov funguje najlepšie tak, že mladých vtiahnete do chronologicky bohatého života cirkvi. Opäť platí, že potrebujú vidieť, ako celé telo pracuje, aby rozumeli tomu, čo kresťanstvo skutočne predstavuje. Potrebujú vidieť, ako starší vyučujú mladších a ako sa mladší učia od starších (napr. 1Tim 5:1; Tít 2:2-6; 1Pt 5:5).
Cesta kresťanstva je cestou jednoty medzi mladými a staršími svätými v tele, a ak chcete, aby sa vaša mládež vydala touto cestou, ukážte im ju.
4. Budujte rodičov, aby vedeli slúžiť svojim deťom
Biblia prikazuje rodičom, nie mládežníckym vedúcim, aby vychovávali svoje deti a smerovali ich na cestu, ktorou by mali ísť (napr. Ef 4:11, Ef 6:4). Nehovorím, že by sme sa mali zbaviť vedúcich. Hovorím, že vedúci mládežníckych služieb by si mali dať pozor, aby ich práca a programy nedávali kresťanským rodičom výhovorku na neuposlúchnutie biblického príkazu. Naopak, ich práca by mala uľahčovať prácu rodičov, v tom, ako poslúchajú Bibliu.
5. Využite evanjelizačné príležitosti tohto obdobia
Ako starší cirkevného zboru čítam každú jednu prihlášku za člena zboru a teda svedectvo každého človeka, ktorý sa pridáva do našej cirkvi. (Prináša to mojej duši toľko radosti!) Je veľmi zaujímavé, koľko ľudí prichádza k viere na druhom stupni základnej školy alebo na strednej škole z kresťanských alebo aj nekresťanských rodín. Je to obdobie života s obrovskou príležitosťou na zdieľanie evanjelia s ľuďmi.
Čo to znamená pre vaše programy? To neviem. Ale určite niečo robte!
6. Akokoľvek budete programovo reagovať na body 1-5, nenechajte ľudské plány stáť v ceste biblickým cieľom. Napomáhajte im.
Dávajte si pozor na to, aby štruktúry alebo skupiny, ktoré máte zavedené, nepôsobili proti zapojeniu mladých ľudí do života cirkevného spoločenstva alebo aby nerozmazávali hranicu medzi cirkvou a svetom. Je potrebné, aby ich viedli a učili starší členovia, nielen rovesníci.
Nie som si istý, ako sa toto všetko má prejaviť v praxi a v programoch (to som už myslím spomenul), ale zdá sa mi, že by sme mali vytvoriť priestor na brainstorming nad čistým hárkom papiera. Prečo si myslíte, že toľko rodičov vidí to, ako ich „kresťanský“ tínedžer odíde na vysokú školu a odíde od viery? Môj odhad je, že v mnohých prípadoch išlo o dve zlyhania: zlyhanie v učeníctve a zlyhanie múdreho rozhodovania v štrukturálnych veciach, akými sú krst, členstvo a cirkevná disciplína.
Ako teda opatrne určiť hranicu medzi cirkvou a svetom v mládežníckej službe a pomôcť mladým ľuďom v cirkvi žiť evanjalizačne? Rád si vypočujem nejaké návrhy!
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks
