Aktuálne témy Biblia a teológia Cirkev a služba

Transrodová revolúcia: Ako majú kresťania reagovať?

Hlavnou a základnou zodpovednosťou každého kresťana je žiť každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst, bez ohľadu na to, či je to v našej kultúre ľahké alebo ťažké. To znamená, že potrebujeme dôkladne skúmať, čo Biblia učí o ľudskej sexualite a rodovej identite a potom domyslieť, ako žiť, milovať a slúžiť vo veľmi pomýlenej a niekedy nepriateľskej kultúre a mnohým pomýleným jednotlivcom v nej (ak nie aj v našich zboroch).

To zase znamená, že máme pastoračnú úlohu aj politickú úlohu. Obe sú dôležité, hoci niektorí z Božieho ľudu sa budú vedieť lepšie popasovať s jednou než s druhou. Pri nasledujúcom skúmaní Písma mi ide hlavne o dôsledky Biblického učenia pre pastoráciu. Ako pomoc chcem na úvod pomenovať kľúčové pastoračné otázky, na ktoré potrebujeme odpovede, aby sme sa sústredili na to, čo o nich Biblia učí:

     •  Ako máme učiť a povzbudzovať ľudí, ktorí sú pomýlení a zneistení spoločenskými zmenami, ktoré okolo nás prebiehajú?
     •  Ako máme radiť ľuďom, ktorí bez vlastného zavinenia silne pociťujú rodový nesúlad? Ako sa o nich máme starať?
     •  Ako máme efektívne evanjelizovať ľudí, ktorí sú rodovo neprispôsobiví?
     •  Čo znamená pokánie u niekoho, kto zmenil svoj rod?
     •  Ako vyzerá kresťanské učeníctvo u niekoho, kto trvale zápasí s rodovou dysfóriou?

Skúmanie Biblie a teológie

Chvíľu nám trvalo, než sme sa sem dostali, ale teraz už stojíme pred našou najdôležitejšou úlohou: pracovať s Božím slovom v Písme. Mojim cieľom je preskúmať niekoľko hlavných spôsobov, ako Biblia učí o problémoch vychádzajúcich z transrodovej revolúcie a fenoménu rodového nesúladu. Čo sa metódy týka, kombinujem biblickú teológiu (ktorá skúma učenie Biblie, ako sa postupne odkrýva) a systematickú teológiu (ktorá sa zaoberá syntézou celkového učenia Biblie), pričom pamätám na vyššie spomenuté otázky, ktorým sa na vhodných miestach priebežne venujem.

A. Binárny charakter pohlavia

Je príjemné, ako jasne sa základný, binárny a dimorfný charakter ľudského pohlavia ukazuje v zázname o stvorení v Gn 1 a potom v Gn 5:

Boh povedal: „Utvorme človeka (heb. ’adam) na svoj obraz… Boh stvoril človeka (heb. ’adam) na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža (heb. zakhar) a ženu (heb. neqevah) (Gn 1:26-27). 

Je zrejmé, čo z tohto textu vyplýva: Boh nestvoril tretie pohlavie! Nebolo to tak len pred pádom ľudstva do hriechu (ďalej len „pád“), ako vidíme v Gn 1, ale je to tak naďalej i po páde, ako vidíme v Gn 5. Ak by nám ani to nestačilo, túto myšlienku zdôrazňuje sám Ježiš. Pri odpovedi na otázku o rozvode, ktorú dostal od farizejov, odkazuje na Gn 1:27 (a tiež Gn 1:1) a interpoluje slovo „od“ (gr. apo), aby ukázal, že binárny charakter ľudského pohlavia nie je len trvalý fakt, ale fakt s trvalými dôsledkami:

„Či ste nečítali, že od počiatku ich Stvoriteľ stvoril ako muža a ženu?“ (Mt 19:4; porovnaj Mk 10:6).

Hoci skutočnosti intersexuálnych porúch sa budeme o chvíľu venovať, je dôležité si uvedomiť, že všetky takéto poruchy sexuálneho vývoja, ako poruchy, choroby či postihnutia všetkých druhov sú fenoménom „po páde“ a nie súčasťou „veľmi dobrého“ stvorenia (Gn 1:31). Navyše vôbec neodporujú učeniu Genezis či Ježišovi. Takéto poruchy sa zvyčajne a oprávnene klasifikujú ako „lekársky identifikovateľné odchýlky od ľudskej binárnej sexuálnej normy“ (Kolégium amerických pediatrov). Inými slovami: muž a žena nie sú dva extrémy na opačných koncoch širokej škály a, ako sme už poznamenali, intersexuálni ľudia nemajú tretie pohlavie. Od počiatku stvorenia stvoril Boh ľudské bytosti ako mužov a ženy, a ako buď mužov alebo ženy, napriek ťažkostiam, ktoré (vo veľmi ojedinelých prípadoch) máme pri určovaní pohlavia daného človeka.18

B. Vzťah medzi pohlavím a rodom

Binárny charakter ľudskej sexuality v Genezis 1 sa ďalej zdôrazňuje i rozvíja v Genezis 2. Tu sa ľudstvo už neopisuje (v pôvodnej hebrejčine, aj angličtine na rozdiel od slovenčiny, pozn. prekl.) prídavnými menami (heb. zakhar a neqevah), ktoré sa používajú pri zvieratách (napr. Gn 6:19), ale podstatnými menami „muž“(’ish) a „žena“ (’ishshah), ktoré sú vztiahnuté na Adama a Evu:

„Preto opustí muž (’ish) svojho otca (’av) i matku (’em) a priľne k svojej žene (’ishshah) a budú jedno telo. Obaja, človek (’adam) i jeho žena (’ishshah), boli nahí, no jeden pred druhým sa nehanbili“ (Gn 2:24-25).“19

Tento posun od prídavných mien pre muža/samca a ženu/samicu (v Genezis 1) k podstatným menám „muž“ a „žena“ (v Genezis 2) má jasné dôsledky. Dôsledky, ktoré sa potvrdzujú pri napredovaní biblického príbehu: biologické pohlavie človeka ukazuje a určuje aj jeho objektívny rod (ktorého rodu skutočne sú) aj určité kľúčové rodové roly (ak ich zaujme). To znamená, že ľudskí samci vyrastú na mužov (a potenciálne na manželov a otcov) a ľudské samice vyrastú na ženy (a potenciálne na manželky a matky).20 Práve tento súbor binárnych spojení umožňuje ľuďom vstupovať do manželstva. Ako Ježiš znova potvrdzuje a nerozlučiteľne spája Genezis 1 a 2:

„No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. Preto opustí človek svojho otca i matku a priľne k svojej žene 8 a budú dvaja jedno telo“ (Mk 10:6-8a).

Navyše platí, že pri plnení Božieho zámeru pre ľudské bytosti „Ploďte sa a množte sa, naplňte zem” (Gn 1:28) sa deti (zvyčajne) plodia a rodia na svet v spojení manžela a manželky do „jedného tela” – deti, ktoré nie len zachovávajú binárnosť pohlavia a rodu, ale tiež spojenie pohlavia a rodu. Starozmluvná hebrejčina vyjadruje túto dvojitú skutočnosť pri každom štádiu osobného vývoja a životnej roly. Napríklad:

     •  syn (ben) a dcéra (bat)
     •  chlapec (yeled) a dievča (yalda)
     •  brat (’ach) a sestra (’achot)
     •  mladý muž (na‘ar) a mladá žena (na‘arah)
     •  ženích (chatan) a nevesta (kalla)
     •  otec (’av) a matka (’em)
     •  svokor (cham) a svokra (chamot)
     •  strýko (dod) a teta (dodah)
     •  sluha (‘eved) a slúžka (’amah)
     •  prorok (navi’) a prorokyňa (nevi’ah)
     •  princ (sar) a princezná (sarah)
     •  kráľ (melek) a kráľovná (malka)

Zhrnutie: biologické pohlavie človeka ukazuje a určuje aj jeho skutočný rod, aj určité potenciálne rodové roly.21 Napríklad, iba osoba mužského pohlavia môže byť naozaj synom a naozaj sa stať otcom. Iba osoba ženského pohlavia môže byť naozaj dcérou a naozaj sa stať matkou.22 Navyše platí, že muž a žena nie sú dva póly na opačných koncoch rodového spektra. V skutočnosti, ako hneď uvidíme, v biblickej antropológii nie je miesto pre ďalšie pohlavia či rody – pred pádom ani po ňom.

C. Dôsledky pádu

To neznamená, že Biblia prezentuje ľudské pohlavie a rod mimo rajskej záhrady ako bezproblémové. Práve naopak: jasne učí, že hriech mal katastrofický dopad na každú časť našej ľudskej prirodzenosti. Nielen, že máme porušené srdcia a mysle, ale aj naše telá, ako zvyšok stvorenstva, boli „podrobené pominuteľnosti” a sú v „otroctve skazy” (Rim 8:20-21). Inými slovami, keďže hriech a smrť prestupujú aj nás samých, aj náš svet, je na nás pokazené všetko možné, psychologicky (v oblasti mysle) aj fyziologicky (v oblasti tela).

Jeden z mnohých spôsobov, ktorým Biblia dáva za pravdu tejto skutočnosti, je, že sa v nej nachádza kategória eunuch (človek neschopný manželstva).23 Veď aj v Matúšovi 19 po diskusii o charaktere manželstva a možných dôvodoch pre rozvod a opätovné manželstvo Ježiš rozlišuje tri druhy eunuchov: dva doslovné a jeden metaforický: 

„Sú totiž ľudia neschopní manželstva, ktorí sa tak narodili zo života matky; iní sú neschopní manželstva, lebo ich takými urobili ľudia; ďalší sú neschopní manželstva, lebo sa sami urobili takými pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí“ (Mt. 19:12).

Keď dáme Ježišovu tretiu kategóriu bokom (ľudí, ktorí sa vzdali manželstva, aby slúžili Božiemu kráľovstvu)24 jeho prvé dve kategórie sa takmer určite odvíjali od bežného židovského rozdielu medzi „eunuchmi slnka“ (heb. saris hamma) – teda ľuďmi, ktorí boli eunuchmi, odkedy prvýkrát uvideli slnko (t.j. od narodenia) – a „eunuchmi človeka“ (heb. saris ’adam) – teda ľuďmi, z ktorých eunuchov spravili ľudia buď neúmyselne alebo naschvál. Do prvej kategórie by veľmi pravdepodobne patrili rôzne poruchy, ktoré dnes patria pod názov „intersex“.25

Nech by sa už o postavení eunuchov v ďalších kresťanských úvahách povedalo čokoľvek,26 je dôležité zopakovať dôležitú myšlienku, ktorú sme už vyjadrili: Písmo neprezentuje eunuchov ani ako „tretie pohlavie“, ani ako „tretí rod“.27 Vlastne každý eunuch, na ktorého v Písme natrafíme, je predstavený ako muž (na čo poukazuje použitie mužských slovies a zámen); jednoducho ako muž, ktorí nie je schopný sexuálnych a prokreatívnych funkcií (Iz 56:3) – buď pre poruchu pri narodení alebo ľudským zásahom. Povedané inak, Písmo nedovoľuje rozširovať binárne rozdelenie pohlavia a rodu, aj keď doň pekne nezapadajú všetci.

Poznámky:

18. O tom, ktoré poruchy je správne kategorizovať ako intersex, sa vedú diskusie. Ak je táto kategória obmedzená len na poruchy, pri ktorých je pohlavie podľa chromozómov v rozpore s pohlavím podľa fenotypu (napr. genitálí), alebo pri ktorej sa fenotyp nedá klasifikovať ako mužský či ženský, potom sa intersex vyskytuje u približne 0.018% populácie. Pozri Leonard Sax, “How common is lntersex? A response to Anne Fausto-Sterling,” The Journal of Sex Research(39:3, 2002): ss. 174–178.

19. Čo sa týka názoru, že Adam bol androgýnny (t. j. aj mužom, aj ženou) pred tým, než Boh z jeho boku stvoril Evu, musíme poznamenať dve veci. Po prvé, ak by to bola pravda, Boh to považoval za „nie dobré“ a tým, že to napravil, sa to ďalej stalo irelevantným. Po druhé, všetko v texte Genezis svedčí proti tomu. Po stvorení Evy ostal Adam Adamom (bez jedného rebra!) a Eva sa nazýva „mužena“ (’ishshah) práve preto, lebo bola vzatá z „muža“ (’ish). Inými slovami, Adam bol mužom (’ish) pred stvorením Evy aj po ňom.

20. Na rozdiel od toho, čo tvrdia „queer” rodičia. Pozri napríklad Katherine D. M. Clover, “Please Stop Calling My Child ‘Little Man’,” Ravishly(18. marec 2016).

21. Aby som sa vyhol nedorozumeniu – netvrdím, že výlučne biológia určuje ako človek prejavuje svoj rod (napr. mužskosť) alebo ako vykonáva svoju rodovú rolu (napr. materstvo). To kresťanom určuje Božie slovo a aplikácia zbožnej múdrosti na naše osobné okolnosti a konkrétny kultúrny kontext.

22. Na tom trvám napriek tvrdeniam, že do desiatich rokov budú muži môcť prijať maternicu ako transplantát a rodiť deti.

23. Aj hebrejské slovo saris, aj grécke eunouchos môžu označovať dvorana (Gn 39:1) alebo vykastrovaného muža (Iz 56:3) alebo človeka, ktorý je oboje (možno Sk 8:27).

24. Pozri napr. D. A. Carson, Matthew, F. E. Gaebelein, ed., The Expositor’s Bible Commentary Vol. 8 (Grand Rapids: Regency, 1984), s. 419; L. L. Morris, The Gospel According to Matthew(Grand Rapids: Eerdmans, 1992), ss. 485–486; R. T. France, The Gospel According to Matthew(NICNT; Grand Rapids: Eerdmans, 2007), s. 725.

25. Pozri F. P. Retief and J. F. G. Cilliers, “Congenital eunuchism and Favorinus,” SAMJ 93:1 (január 2003), ss. 73–76.

26. Toto je veľmi sporná otázka. Pozri napr. Shaun Tougher, The Eunuch in Byzantine History and Society(Abingdon: Routledge, 2008); Kathryn M. Ringrose, “Eunuchs in Historical Perspective,” History Compass 5:2 (marec 2007): ss. 495–506; tamtiež, The Perfect Servant: Eunuchs and the Social Construction of Gender in Byzantium(Chicago: University of Chicago Press, 2003); Mathew Kuefler, The Manly Eunuch: Masculinity, Gender Ambiguity and Christian Ideology in Late Antiquity (Chicago: University of Chicago Press, 2001).

27. Na rozdiel od toho, čo tvrdí K. de Franza, Sex Difference in Christian Theology: Male, Female, and Intersex in the Image of God (Grand Rapids: Eerdmans, 2015), s. 66.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/responding-to-the-transgender-revolution/

Rob Smith

prednáša teológiu, etiku a hudbu na Sydney Missionary & Bible College. Okrem písania kníh a príspevkov je aj redaktorom časopisu Themelios v sekcii Etika a pastorácia.