Som pastor zo starej školy. Konkrétne zo starej nedeľnej školy.
Za mojich čias sa hodiny nedeľnej školy pre deti príliš často riadili jasným vzorcom: predstaviť biblickú postavu, rozpoznať jej morálny kompas a vyvodiť praktické životné lekcie, ktoré môžeme napodobniť. Vezmime si napríklad Noacha: vzor poslušnosti, ktorého stavba archy bola cvičením v radikálnej dôvere Božiemu príkazu. Ponaučenie pre nás: buďte ako Noach, dôverujte a poslúchajte.
Keď evanjelikálny svet prijal kristocentrické čítanie Starej zmluvy, došlo k zmene. Nie je jasné, kedy sa to začalo, ale naplno sa to začalo prejavovať začiatkom roku 2000, keď zdroje ako Biblia rozpráva o Ježišovi zmenili spôsob, akým narábame s biblickými príbehmi.
Kto je hrdina?
Namiesto toho, aby sme sa považovali za hrdinov týchto príbehov, začali sme vnímať Krista ako konečné naplnenie každej postavy. Už sme sa nevideli ako Dávid, ktorý zabíja našich Goliášov. Namiesto toho sme si uvedomili, že, ako slávne povedal Tim Keller: „Ježiš je ten pravý a lepší Dávid, ktorého víťazstvo sa stáva víťazstvom jeho ľudu, hoci oni sami nikdy nezdvihli ani kameň, aby ho dosiahli.“
Takéto kristologické čítanie zostáva vítaným korektívom moralizmu „polepši sa“, ktorým bol starý prístup často infikovaný. Ako však poznamenáva Mitch Chase, vidieť Ježiša na každej stránke Písma nám nebráni v tom, aby sme sa z týchto príbehov učili morálnej a praktickej múdrosti.
Samotní novozmluvní autori používajú Starú zmluvu nielen na to, aby poukázali na Krista, ale aj na to, aby poučili a budovali veriacich na ich ceste viery. Najzreteľnejšie to vidíme v 11. kapitole listu Hebrejom – kapitole o „hrdinoch viery“ -, ktorá pripomína vieru a činy biblických postáv, aby povzbudila a vyzvala veriacich žiť spôsobom, ktorý sa páči Bohu.
Päť zásad, ktoré zachránia tento biblický prístup
Toto je základný dôvod, prečo by sme nemali zavrhnúť starý prístup – Biblia sama vyzýva čitateľov, aby sa učili zo života jej postáv. Aby sme sa však vyhli chybám z minulosti, najmä v tom, ako to bolo modelované v učebných osnovách nedeľných škôl, musíme sa riadiť určitými zásadami.
1. Predstavujte postavy tak, ako sú vykreslené v Biblii.
Častým problémom prístupu starej školy bolo predstavovanie biblických postáv ako jednorozmerných vzorov spravodlivosti, a nie ako zložitých postáv, ktoré často zápasili s hriechom a zlyhaním. Presné zobrazenie viac rezonuje s ľudským stavom a poskytuje zrozumiteľné príklady, ktoré môžu veriacich inšpirovať. Chyby biblických postáv ich nediskvalifikujú ako morálne príklady. Naopak, ponúkajú realistické zobrazenie Božej milosti, ktorá pôsobí v nedokonalých ľuďoch.
2. Dôverujte, že Boh vedel, o aké detaily sa má podeliť.
Biblické príbehy sú bohaté na ľudské skúsenosti a postavy, ktoré prejavujú cnosti aj neresti. Skúmaním života týchto osôb môžu veriaci získať náhľad na povahu dobra a zla, múdrosti a bláznovstva. Pavol nám v 1. Korinťanom 10:1-5 poskytuje explicitný model využitia starozmluvného rozprávania na morálne poučenie. Prerozpráva príbeh o exode a bod po bode uvádza morálne ponaučenia, ktoré by sme si mali vziať z (ne)správania Izraelitov.
A aby nám neunikla jeho myšlienka, vo verši 6 priamo uvádza, že „toto sa pre nás stalo výstrahou, aby sme nechodili dychtiví po zle tak, ako po ňom dychtili oni“. To dokazuje, že za zaznamenaním týchto životov bol zamýšľaný pedagogický zámer a že sa z chýb a hriechov týchto „hrdinov“ môžeme poučiť, čo nemáme robiť.
3. Zahrňte celobiblický prístup do analýzy postáv.
Biblické postavy v Starej zmluve sú často zakotvené v rozprávaniach, ktoré obsahujú božské komentáre a dôsledky ich činov, ktoré poskytujú jasné morálne hodnotenia. Niekedy však potrebujeme čerpať z iných častí Písma, napríklad z múdroslovnej literatúry Prísloví, ktoré explicitnejšie načrtávajú výsledky spravodlivého a zlého správania. Zjavenie Novej zmluvy môže tiež vrhnúť väčšie svetlo na to, ako máme chápať ľudí v Starej zmluve.
Uplatnením základného a fundamentálneho pravidla biblického výkladu – jasné vykladá nejasné – môžeme na konanie biblických postáv použiť aj na iné pasáže. Napríklad Príslovia varujú pred zvádzaním cudzoložnej ženy a pred nebezpečenstvom žiadostivosti (Prís 5:3-20; Prís 7:25-27). To nám pomáha pochopiť zlyhania Samsona, ktorý si napriek svojej veľkej sile nedokázal strážiť svoje srdce a nakoniec ho Delila priviedla do záhuby.
4. Použite túto metódu na posilnenie pravdy, že spravodliví poslúchali v Božej moci.
Jedným z úskalí morálneho prístupu, ktorému sa treba vyhnúť, je správať sa tak, akoby Noach, Dávid a ďalší hrdinovia viery boli poslušní vo vlastnej sile. Biblia však jasne hovorí, že to, čo ich odlišovalo, bola ich odpoveď Bohu vo viere. Práve preto, že „Noach našiel u Hospodina milosť„ (Gn 6:8), bol schopný poslúchať tvárou v tvár bezbožnosti, a preto, že Boh povolal Abrama a Mojžiša (Gn 12:1-3; Ex 3:1-6), boli svätí. Tak ako my, ani nikto zo starozmluvných svätých nemohol byť svätý bez zvrchovaného Božieho pôsobenia v ich srdciach. Potrebovali Božiu moc rovnako ako my.
5. Použite metódu morálneho príkladu, aby ste čítali Starú zmluvu spôsobom, ktorý je viac zameraný na Krista.
Mnohé z hlavných postáv Starej zmluvy slúžia ako typy, ktoré nám ukazujú, aký by bol a čo by robil Kristus. Preto je formulka „Ježiš je lepší a väčší [vložte biblickú postavu]“ užitočnou typologickou skratkou – ich životy sú ukazovateľmi smerujúcimi ku konečnému morálnemu príkladu, ktorý sa nachádza v Ježišovi.
Predtým, ako sa pokúsime „čítať“ tieto biblické postavy typologicky, musíme ich však vidieť ako ľudí. Nie sú to vymyslené postavy alebo abstrakcie ľudských vlastností; boli to skutoční muži a ženy z mäsa a kostí. Ak ich plne pochopíme ako morálnych činiteľov, lepšie pochopíme a oceníme Ježiša, „lepšieho a väčšieho“ morálneho činiteľa, na ktorého nám ukazujú.
Od vzorov cnosti k modelom milosti
Dôsledné uplatňovanie týchto štyroch zásad nám pomôže vyhnúť sa pokušeniu používať biblické postavy ako vzory cnosti, ktoré treba nekriticky napodobňovať. Budú nám slúžiť ako ochranné zábradlia, ktoré nám pomôžu uznať, že tieto životy, zaznamenané pod inšpiráciou Ducha Svätého, poskytujú rámec na pochopenie zložitosti kráčania vo viere a poslušnosti Bohu.
Ak sa tento postup uplatňuje premyslene, pomáha účastníkom nedeľnej školy – či už deťom alebo dospelým – vidieť, že nepredkladáme bezchybné vzory správania. Ukazujeme príklady premieňajúcej moci Božej milosti v ľudských životoch a čerpáme zo skúseností biblických postáv, ktoré môžu súčasných veriacich viesť k tomu, aby žili svoju vieru čestne a autenticky. Tieto biblické postavy slúžia ako zrkadlá, mentori a varovania, ktoré veriacich vybavujú múdrosťou získanou z minulosti, použiteľnou na morálne a duchovné výzvy súčasnosti.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
